znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 399/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   G.,   s. r. o.,   a J.   D.,   zastúpených JUDr. Alexandrom   Farkašovským,   resp.   JUDr.   Ladislavom   Zátorským,   advokátmi združenými v združení advokátov Advokátska kancelária JUDr. Alexander Farkašovský & JUDr.   Ladislav   Zátorský,   Združenie   advokátov,   Nerudova   6,   Košice,   vo   veci namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   a 2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v   konkurznom   konaní   vedenom pod sp. zn. 2 R 4/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti G., s. r. o., a J. D. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra 2013   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   G.,   s. r. o.   (ďalej   len   „sťažovateľka v 1. rade“),   a J.   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ   v   2.   rade“;   spolu   ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených   JUDr.   Alexandrom   Farkašovským,   resp.   JUDr.   Ladislavom   Zátorským, advokátmi   združenými   v   združení   advokátov   Advokátska   kancelária   JUDr.   Alexander Farkašovský & JUDr. Ladislav Zátorský, Združenie advokátov, Nerudova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 2 R 4/2009.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   16.   decembra   2009   bol   vyhlásený okresným   súdom   konkurz   na   úpadcu   T.   spol.   s   r. o.   a   konkurzné   konanie   je   vedené okresným   súdom   pod   sp.   zn.   2 R   4/2009.   Sťažovatelia   majú   v   konkurznom   konaní postavenie veriteľov s tým, že sťažovateľ v 2. rade je súčasne konateľom sťažovateľky v 1. rade, ktorý bol zvolený za predsedu veriteľského výboru.

Prílohu   sťažnosti   tvorí   uznesenie   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len „krajský súd“) sp. zn. 43 Ncb 170/2013 z 11. júla 2013 (ďalej len „uznesenie krajského súdu z 11. júla 2013“), ktorým krajský súd rozhodol o tom, že sudkyňa okresného súdu Mgr. Z. A. je vylúčená z prerokovania a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 2 R 4/2009. Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol: „Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že J. D., ktorý je ako fyzická osoba veriteľom v tomto konkurze a zároveň je aj konateľom veriteľa G. s. r. o. (predseda veriteľského výboru) opakovane verbálne v konaní napádal sudkyňu Mgr. Z. A., vyzýval ju na odstúpenie z prejednávania tejto veci a vyhrážal sa jej medializáciou svojich podozrení. Tvrdil, že je zaujatá pre svoj priateľský vzťah s advokátkou JUDr. R. E., ktorá v minulosti   právne   zastupovala   úpadcu,   ďalej   že   sa   dopúšťa   korupcie   a   vyslovoval   aj podozrenia z trestnej činnosti marenia konkurzného konania. Svoje podozrenia opakovane prednášal   aj   na   schôdzach   veriteľského   výboru   a   schôdzi   veriteľov   konanej   dňa 10. 06. 2013, zápisy z ktorých boli zverejňované v Obchodnom vestníku.

Sudkyňa Mgr. Z. A. opakovane v konaní deklarovala, že nemá vzťah k veci ani k účastníkom konania, a ani sa necíti byť v tejto vecí zaujatá. Odvolací súd nemá dôvod pochybovať o vyjadreniach menovanej sudkyne a ani o tom, že v konaní postupovala vždy nestranne a nezaujato. Súhlasí však so sudkyňou v tom, že vzhľadom k tomu, že vyslovované podozrenia a verbálne útoky voči sudkyni boli zverejňované aj na internete v Obchodnom vestníku   prostredníctvom zápisníc zo zasadnutí veriteľského výboru a sú   aj   predmetom trestných   oznámení   zo   strany   J.   D.,   mohli   by   vzniknúť   pochybnosti   o   jej   nestrannosti. Vzhľadom na intenzitu a opakovanie týchto útokov je logické, že aj menovaná sudkyňa sa musí   brániť,   a   to   aj   oznámeniami   pre   podozrenie   zo spáchania   trestného   činu   krivého obvinenia,   resp.   ohovárania.   Odvolací   súd   súhlasí   so sudkyňou v tom,   že vzhľadom   na uvedené skutočnosti by mohli vzniknúť pochybnosti o jej nezaujatosti, a preto vyhovel jej návrhu na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v tejto veci.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zotrváva na svojich stanoviskách pokiaľ ide o hodnotenie vzťahu sudkyne Mgr. Z. A. k advokátke JUDr. R. E., ako aj k tomu, že samotné poukázania J. D. na oznámenia z podozrenia z trestnej činnosti v súvislosti s konkurzným konaním   nezakladajú   dôvod   na   vznik   pochybností   o   nezaujatosti   sudkyne   (viď predchádzajúce rozhodnutie č. k. 43 Ncb 12/2013-1409 zo dňa 16. 05. 2013). V záujme objektívneho vylúčenia možnosti vzniku akýchkoľvek podozrení o nestrannosti menovanej sudkyne   v súvislosti   s konaním   veriteľa   v konkurze   J.   D.   (opakované   verbálne   útoky hraničiace s ohováraním a znevažovaním sudkyne, ktoré je možné hodnotiť ako priamy útok na menovanú, voči ktorým sa sudkyňa primerane bráni) však rozhodol tak, že sudkyňu vylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci...“

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli: „... vylúčená sudkyňa rozhodovala do času svojho vylúčenia o majetku v hodnote niekoľko miliónov euro a taktiež aj o tak podstatnej otázke, ktorou   je   návrh   V. V.   (pozn.   veriteľského   výboru)   na   odvolanie   SKP   (pozn.   správcu konkurznej podstaty) z funkcie.

Vzhľadom   na   skutočnosti,   že   všetky   jej   predchádzajúce   súdne   rozhodnutia   boli veriteľmi a veriteľským výborom namietané a rozporované s prepojením na jej následne priznanie   o   zaujatosti,   sťažovatelia   pre   zabezpečenie   objektívnosti   a   spravodlivosti   sú povinní žiadať o zrušenie predchádzajúcich rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica v konkurznom konaní sp. zn. 2 R 4/2009, vrátane posledného rozhodnutia, o uznesení zo dňa 12. 7. 2012 na vypísanie šiesteho ponukového kola na predaj majetku, publikované následne vo Vestníku č. 153/2012 zo dňa 9. augusta 2012, ktorý postup bol evidentne v rozpore so zákonom...

Konanie sudkyne s vedomím, že je zaujatá a až jej následné sa priznanie k tejto skutočnosti postačuje na záver, že jej konanie a rozhodovanie v konkurznom konaní bolo v kolízii   a   v   rozpore   s   ústavnými   zásadami   spravodlivého   konania   ako   aj   ostatnými zákonnými zásadami súdneho konania a naviac jej konanie napĺňa podľa sťažovateľov aj známky podozrení z porušení ustanovení Tr. zákona.

Týmto konaním neboli poškodení iba sťažovatelia, ale aj všetci veritelia...“

Sťažovatelia   dvojmesačnú   lehotu   na   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu,   ktorou namietajú porušenie svojich práv v konkurznom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.   2 R   4/2009,   odvíjajú   od   zverejnenia   uznesenia   krajského   súdu   z   11.   júla   2013 o vylúčení zákonnej sudkyne z prerokovania a rozhodovania tohto konkurzného konania.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:«1.   Základné   právo   sťažovateľov   G.   s. r. o...   a J.   D...,   ako   aj   všetkých   veriteľov úpadcu T. spol. s r. o. „v konkurze“, v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 2R4/2009 podľa čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 144 ods. 1 Ústavy SR podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu Banská Bystrica porušené bolo.

2.   Rozhodnutie   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2R4/2009, vyhlásenie verejného ponukového konania - 6. kolo, publikované v Obchodnom Vestníku č. 153/2013 zo dňa 9. augusta 2012 zrušuje.

3. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia   vo   výške   331,13   €   na   č.   účtu   Advokátskej   kancelárii   JUDr.   Alexander Farkašovský & JUDr. Ladislav Zátorský, Združenie advokátov...»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovatelia   v   petite   svojej   sťažnosti   namietajú   porušenie   svojho   základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 2 R 4/2009   a   zároveň   sa   domáhajú   zrušenia   rozhodnutia   okresného   súdu v konkurznom   konaní vedenom   pod sp.   zn. 2 R 4/2009,   ktorým   bolo vyhlásené verejné ponukové konanie – 6. kolo, publikované v Obchodnom vestníku č. 153/2013 z 9. augusta 2012.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začíta plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   preto   konštatuje   vzhľadom   na   doručenie   sťažnosti   ústavnému   súdu v čase niekoľkonásobne presahujúcom dva mesiace od zverejnenia dotknutého rozhodnutia, že je založený dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej oneskorenosť.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa jednotlivými nárokmi sťažovateľov uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014