znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 399/2012-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosť N. P., t. č. vo výkone trestu, a J. B., t. č. vo výkone trestu, zastúpených JUDr. M. K., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo V 9/2011 z 3. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť N. P. a J. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2012 doručená sťažnosť N. P., t. č. vo výkone trestu, a J. B., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovatelia“),   zastúpených   JUDr.   M.   K.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tdo V 9/2011 z 3. mája 2012 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva: „Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tdo V 9/2011 ako dovolací súd rozhoduje o nami podanom dovolaní proti rozsudku bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku z 24. 2. 2009 sp. zn. BB-3T/3/2008 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 9. 2010 pod sp. zn. 2 Toš 5/2009.

Prostredníctvom   zvoleného   obhajcu   sme   vzniesli   námietku   zaujatosti   proti predsedovi senátu dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR JUDr. Š. H...

Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1 TdoV9/20U z 21. marca 2012 rozhodol podľa § 31 ods. 1 Tr. por., že predseda senátu Najvyššieho súdu SR JUDr. Š. H. nie je vylúčený z vykonávania úkonov vo veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 1 Tdo V 9/2011... Proti predmetnému uzneseniu Najvyššieho súdu SR o nevylúčení predsedu senátu JUDr. H. z vykonávaní úkonov vo veci sp. zn. 1 Tdo V 9/2011 sme... podali dňa 12. 4. 2012 sťažnosť.   Vytýkali   sme   súdu,   že   absentuje   prešetrenie   namietaných   skutočností   a že predseda   senátu   JUDr.   H.   fakticky   bude   v   dovolacom   konaní   posudzovať   zákonnosť vlastného postupu, čo je v právnom štáte absolútne vylúčené.

Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Tdo V9/2011 z 3. 5. 2012 bola podľa § 193 ods. 1 psím. C) Tr. por. zamietnutá nami podaná sťažnosť zo dňa 12. 4. 2012.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1/ Základné právo N. P. a J. B., domáhať sa svojho práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo V 9/2011 zo dňa 3. 5. 2012 porušené bolo.

2/ Zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo V 9/2011 zo dňa 3. 5. 2012 a vec vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3/ Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľom N. P. a J. B. trovy   právneho   zastúpenia   na   účet   ich   právneho   zástupcu   JUDr.   M.   K.   do   30   dní   od právoplatnosti rozhodnutia.“

Sťažovatelia k sťažnosti ako dôkaz pripojili Hospodárske noviny z 13. apríla 2010 a námietku   zaujatosti   z   23.   februára   2012.   Uznesenie   najvyššieho   súdu,   proti   ktorému sťažnosť smeruje, k sťažnosti pripojené nebolo.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, ktorý   koncipoval   samotný   návrh   ústavnému   súdu,   s   návrhom   nedoručili   uznesenie najvyššieho súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, a to ani do rozhodovania o sťažnosti.

V   súvislosti   s   uvedeným   nedostatkom   ústavný   súd   pripomína,   že   tento   nie   je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III.   ÚS   357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a   o   zmene a   doplnení   zákona č.   455/1991 Zb.   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Právny zástupca sťažovateľov bol v iných konaniach, kde zastupoval pred ústavným súdom, vyzývaný písomnou výzvou alebo telefonicky na doplnenie sťažností pod hrozbou ich   odmietnutia   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   (pozri   III.   ÚS   56/06, III. ÚS   117/06,   II.   ÚS   195/08,   III.   ÚS   223/08,   II.   ÚS   151/09,   IV. ÚS 297/2011 a Rvp 2595/2011),   a to   vo   viacerých   prípadoch   pre   nezaslanie napadnutého   rozhodnutia všeobecného súdu. V okolnostiach danej veci, keď ani po viacerých urgenciách v iných konaniach právny zástupca opätovne nepriložil rozhodnutie, ktorého zrušenia sa domáha, ústavný   súd   s poukazom   na   uvedené   konštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   taký   nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012