znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 398/2014-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 13. augusta 2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti LAS – IMEX spol. s   r.   o.,   Palugyaya   1,   Liptovský   Mikuláš,   zastúpenej   advokátkou   JUDr. Katarínou Kapčákovou, Advokátska kancelária, Kúpeľná 1/A, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 47/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti LAS – IMEX spol. s r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LAS – IMEX spol. s r. o., Palugyaya 1, Liptovský Mikuláš (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 47/2007.

Zo   sťažnosti   vyplýva   že   v   konaní   vedenom   okresným   súdom   pod sp. zn. 9 Cb 47/2007   sa   sťažovateľka   v   procesnom   postavení   žalobkyne   žalobou z 22. februára 2007 domáha od obchodnej spoločnosti Mliekoservis Slovakia, a. s. (ďalej len   „žalovaná“),   zaplatenia   náhrady   škody   v sume   1   807   223   Sk   s   prísl.,   ktorá   mala sťažovateľke vzniknúť v dôsledku neodbornej činnosti žalovanej. Podľa sťažovateľky aj napriek skutočnosti, že v danom prípade nejde o vec po právnej ani po skutkovej stránke za náročnú,   a   tiež   napriek   tomu,   že   sťažovateľka   poskytovala   v   predmetnom   konaní potrebnú súčinnosť, okresný súd koná v jej veci opäť so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa prehlbuje stav právnej neistoty sťažovateľky a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Sťažovateľ mal snahu i záujem dostaviť sa na každé pojednávanie súdu ako aj na obhliadku, svoje tvrdenia preukázal výpoveďami štatutárnych zástupcov ako aj svedkov, listinnými   dôkazmi   a   má   za   to,   že   uvedený   typ   obchodného   sporu   patrí   do   bežnej rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov   a   tieto   spory   nepatria   ani   po   právnej,   ani po skutkovej stránke medzi spory mimoriadnej zložitosti a sú založené na právnom posúdení listinných dôkazov a výpovedí sporových strán a svedkov.

Rozhodovanie   v   tejto   veci   nevykazuje   mimoriadnu   zložitosť   po   právnej   alebo skutkovej stránke. Všeobecný konajúci súd v merite veci po poslednom pojednávaní vo veci dňa 10.11.2010 odročil pojednávanie okrem iného aj z dôvodu, že sťažovateľovi poskytol lehotu 30 dní za účelom sformulovania otázok znalcom stanovených súdom a v nadväznosti na uvedené všeobecný konajúci súd mal preto jednoznačne za to, že je potrebné vykonať doplňujúce dokazovanie v merite veci a uznesením č. k. 9 Cb 47/2007-449 zo dňa 18.1.2012 nariadil vo veci doplňujúce dokazovanie a stanovil znalca tak, ako je uvedené z jeho strany s prihliadnutím na výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku v tomto vyššie uvedenom predmetnom uznesení zo dňa 18.1.2012.

Vychádzajúc z uvedeného má sťažovateľ za to, že namietaným postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 47/2007 došlo nielen k odňatiu zákonného sudcu ale aj k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na zákonného sudcu a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 a ods. 2 ústavy, pretože je absurdné, aby obchodný spor všeobecný súd viedol 6,5 rokov!... Sťažovateľ   sa domáha priznania   primeraného finančného   zadosťučinenia   v sume 119.977,62 € z dôvodov, ktoré uviedol už skôr vo svojej sťažnosti teda rozsah požadovaného finančného zadosťučinenia a jeho primeranosť odôvodňuje všetkými tými skutočnosťami, ktoré uvádzal už skôr v tejto sťažnosti, a to predovšetkým dĺžkou časového obdobia, ktoré uplynulo   od   podania   žalobného   návrhu,   posledného   pojednávania   vo   veci   a   teda od posledného procesného úkonu všeobecného súdu ale hlavne dĺžkou časového obdobia, ktorá   uplynula   od   doručenia   žalobného   návrhu   na   všeobecný   konajúci   súd,   ďalej skutočnosťou, že v namietanom konaní nejde o vec skutkovo alebo právne zložitú, žalovaný sa zúčastňuje všetkých pojednávaní, pričom dĺžka súdneho konania mu spôsobuje právnu neistotu, hlavne z dôvodu, že sťažovateľ (žalobca/navrhovateľ) si uplatňuje peňažný nárok, ktorý jej podľa názoru sťažovateľa prináleží, vzhľadom na doposiaľ všeobecným súdom zistený skutkový stav veci.

Neposkytnutie,   včasnej   súdnej   ochrany   obmedzuje   sťažovateľa   v   dispozícii s finančnými prostriedkami, sťažovateľ je v právnej neistote, daňovo-účtovné predpisy ho prostredníctvom svojich nástrojov nútia vytvárať oprávky a rezervy, čo má negatívny dopad na jeho činnosť a podnikanie.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti LAS - IMEX   spol. s r. o., na odňatie zákonného sudcu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 47/2007 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Zvolen   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   Cb 47/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti LAS - IMEX spol. s r.o., priznáva finančné zadosťučinenie v sume 119.977,62 €, ktoré jej je Okresný súd Zvolen povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   je   povinný   uhradiť   obchodnej   spoločnosti LAS - IMEX spol. s r.o. trovy konania v sume 1.519,30 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Kataríne Kapčákovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie základného práva nebyť odňatý   zákonnému sudcovi   zaručeného v   čl.   48   ods.   1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, k porušeniu ktorých malo dôjsť v príčinnej súvislosti s konaním okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 9 Cb 47/2007.

Z   vyžiadaného   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 Cb 47/2007:

Okresnému   súdu   bol   1.   marca   2007   doručený   návrh   sťažovateľky,   ktorým   sa domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie jej náhrady škody žalovanou v sume 1807 223 Sk s prísl., ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku neodbornej manipulácie žalovanou s cisternou sťažovateľky. Dňa 3. marca 2007 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho   poplatku   za   návrh,   ktorý   sťažovateľka   zaplatila   28.   marca   2007,   a   následne 10. apríla   2007   okresný   súd   vydal   platobný   rozkaz   v   rozsahu   návrhu   sťažovateľky. Dňa 30. apríla 2007 podala žalovaná proti platobnému rozkazu odpor a 7. mája 2007 ju okresný   súd   vyzval,   aby   zaplatila   súdny   poplatok   za   odpor.   Následne   okresný   súd 21. mája 2007 zaslal odpor žalovanej na vyjadrenie právnej zástupkyni sťažovateľky, ktorá sa vyjadrila 8. júna 2007, a 13. júna 2007 žalovaná zaplatila súdny poplatok za odpor. Dňa 27. júla 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. september 2007, ktoré po vypočutí sťažovateľky (jej štatutárneho zástupcu, pozn.) a jej právnej zástupkyne, ako aj po vypočutí právneho zástupcu žalovanej (žalovaná, resp. jej štatutár na pojednávaní nebol prítomný, pozn.) bolo odročené na 23. október 2007, a to pre účely predloženia listinných dôkazov   oboma   sporovými   stranami,   na   ktoré   sa   na   pojednávaní   odvolávali,   pre   účely predvolania svedkov, ako aj pre účely vyžiadania od príslušnej poisťovne celého škodového spisu   o   vzniknutej   škode   vrátane   znaleckého   posudku   spracovaného   pri   tejto   škodovej udalosti   poisťovňou.   Následne   okresný   súd   výzvami   z   25.   septembra   2007   vyzval sťažovateľku,   ako   aj   žalovanú   na   predloženie   vo   výzvach   špecifikovaných   listinných dôkazov   a   tiež   vyzval   príslušnú   poisťovňu   na   predloženie   škodového   spisu,   pričom 1. októbra 2007 žalovaná predložila požadované listinné dôkazy, 5. októbra 2007 predložila vyžiadané   listinné   dôkazy   sťažovateľka   a   tiež   predložila   ďalšie   návrhy   na   vykonanie dokazovania   a   súčasne   žiadala   vykonať   vecné   opravy   v   zápisnici   z   posledného pojednávania, a napokon 11. októbra 2007 poisťovňa zaslala listiny zo škodového spisu. Dňa 18. októbra 2007 okresný súd oznámil právnej zástupkyni sťažovateľky, že nevyhovuje jej žiadosti o vecnú opravu zápisnice z posledného pojednávania, pretože nevzniesla tieto námietky už počas pojednávania, keď bola zápisnica diktovaná.

Pojednávanie   konané   23.   októbra   2007   bolo   po   vypočutí   štatutárov   a   právnych zástupcov sporových strán odročené na 22. november 2007, a to pre účely predloženia listinných   dôkazov   oboma   sporovými   stranami,   na   ktoré   sa   na   pojednávaní   odvolávali, a pre účely   predvolania   svedkov.   Výzvou   z   29.   októbra   2007   okresný   súd   vyžiadal od žalovanej predloženie listinných dôkazov a tiež žiadal o predloženie listinného dôkazu (faktúry za dodávku tovaru – mlieka, pozn.) od odberateľa žalovanej, a súčasne právna zástupkyňa sťažovateľky predložila ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom 31. októbra 2007 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila aj údaje svedkov, ktorých navrhovala v konaní vypočuť. Právny zástupca žalovanej predložil vyžiadané listinné dôkazy 2. novembra 2007 a 5. novembra 2007 právna zástupkyňa sťažovateľky zaujala stanovisko k záveru okresného súdu   o   nevyhovení   jej   žiadosti   o   vykonanie   vecných   opráv   v   zápisnici   z   prvého pojednávania. Dňa 14. novembra 2007 právny zástupca žalovanej predložil ďalšie listinné dôkazy   a   19.   novembra   2007   odberateľ   žalovanej   predložil   listinný   dôkaz   (faktúru za dodávku tovaru – mlieka, pozn.).

Dňa 22. novembra 2007 sa konalo pojednávanie, ktoré po vypočutí svedkov, ako aj štatutárov   a právnych   zástupcov   účastníkov   sporu   bolo odročené   na   neurčito   pre   účely predvolania ďalších svedkov. Dňa 29. novembra 2007 zákonná sudkyňa okresného súdu (A. S.)   oznámila   predsedníčke   okresného   súdu   svoju   zaujatosť   vo   vzťahu   k právnej zástupkyni sťažovateľky a 29. januára 2008 predsedníčka okresného súdu rozhodla, že vec bude náhodným výberom pridelená inému sudcovi okresného súdu, pričom elektronickou podateľňou bola vec pridelená sudcovi B. H. Ďalší procesný úkon vykonal okresný súd 11. februára 2008, keď vyzval právneho zástupcu žalovanej, aby zaslala ešte jednu kópiu ňou   predložených   listinných   dôkazov   pre   účely   ich   postúpenia   sťažovateľke, a 25. marca 2008   okresný   súd   urgoval   splnenie   tejto   svojej   výzvy   z 11. februára   2008, pričom   žalovaná   na   výzvu   reagovala   1.   apríla   2008,   keď   zaslala   požadované   kópie listinných   dôkazov.   Následne   4.   apríla   2008   okresný   súd   postúpil   listiny   zaslané   mu žalovanou   právnej   zástupkyni   sťažovateľky   a   24.   apríla   2008   právna   zástupkyňa sťažovateľky predložila návrhy na dokazovanie (žiadala, aby okresný súd vyžiadal určité listiny a aby predvolal navrhnutých svedkov, pozn.).

Okresný súd 28. apríla 2008 vyzval žalovanú na predloženie listín, sťažovateľku vyzval, aby oznámila adresy svedkov, ktorých žiadala vypočuť, a tiež vyzval dodávateľa žalovanej na predloženie faktúry. Dňa 2. mája 2008 žalovaná oznámila požadovaný údaj a vyjadrila sa k návrhom sťažovateľky na dokazovanie, 9. mája 2008 dodávateľ žalovanej predložil vyžiadanú faktúru   a 21.   mája 2008 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila adresy   svedkov.   Dňa   30.   mája   2008   jeden   z   predvolaných   svedkov   ospravedlnil   svoju neprítomnosť na pojednávaní, ktoré sa konalo 10. júna 2008 a ktoré po vypočutí svedkov v prítomnosti   právnych   zástupcov   oboch   sporových   strán   bolo   odročené   na   neurčito pre účely   poskytnutia   7-dňovej   lehoty   žalovanej   na   oznámenie   adries   svedkov,   ktorých žiada vypočuť. Tieto adresy žalovaná oznámila 20. júna 2008.

Uzneseniami zo 7. júla 2008 okresný súd rozhodol o priznaní svedočného svedkom a 10. júla 2008 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 25. september 2008, pričom 1. augusta   2008   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   ospravedlnila   svoju   neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, pričom z dôvodu, že v konaní mali byť   vypočutí   dôležití   svedkovia,   žiadala   o   preročenie   termínu   pojednávania,   takže 5. augusta 2008 okresný súd zmenil nariadený termín pojednávania na 9. október 2008. Pojednávanie   konané   9.   októbra   2008   po   vypočutí   svedkov   v   prítomnosti   právnych zástupcov   oboch   sporových   strán   bolo   odročené   na   neurčito   pre   účely   nariadenia znaleckého dokazovania s tým, že právnym zástupcom sporových strán bola stanovená 20-dňová lehota na oznámenie otázok pre znalca.

Dňa 24. októbra 2008 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila otázky pre znalca a 30.   októbra   2008   ich   oznámil   aj   právny   zástupca   žalovanej.   Okresný   súd 4. novembra 2008 vyzval   5   znalcov, aby oznámili za   akú cenu   a   v   akom   čase by boli schopní vypracovať znalecký posudok v danej veci a odpovedať na zadané otázky, pričom prvý znalec reagoval na výzvu okresného súdu 10. novembra 2008, druhý znalec reagoval na výzvu 11. novembra 2008, tretí znalec reagoval na výzvu 13. novembra 2008, štvrtý znalec   reagoval   18.   novembra   2008   a   piaty   znalec   reagoval   na   výzvu   okresného   súdu 26. novembra   2008.   Následne   uznesením   z   10.   decembra   2008   okresný   súd   uložil sťažovateľke   povinnosť   zložiť   preddavok   na   znalecké   dokazovanie,   proti   čomu sťažovateľka podala odvolanie 19. decembra 2008, a z tohto dôvodu bol 30. decembra 2008 spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) na konanie o odvolaní, pričom krajský súd uznesením sp. zn. 43 Cob 309/08 z 8. januára 2009 potvrdil uznesenie   okresného   súdu   z 10. decembra   2008   a   9.   februára   2009   bol   spis   vrátený okresnému súdu.

Dňa   24.   februára   2009   sťažovateľka   zložila   preddavok   na   znalecké   dokazovanie a 17. marca 2009 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie a znalcovi uložil povinnosť,   aby   posudok   vypracoval   do   60   dní „...   od   prevzatia   spisu...“,   pričom 21. apríla 2009 okresný súd dožiadal Okresný súd Žilina, aby doručil spis ustanovenému znalcovi (Žilinská univerzita, pozn.) na vypracovanie znaleckého posudku, ktorému bol spis doručený 5. mája 2009. Okresný súd 27. júla 2009 vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku a 12. augusta 2009 znalec žiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku   pre   účely   vykonania „experimentálneho   pokusu“ s   cieľom   zistenia   ako v skutočnosti škoda na návese vznikla. Dňa 23. októbra 2009 a 7. decembra 2009 okresný súd   opätovne   urgoval   u   znalca   predloženie   znaleckého   posudku,   a   to   aj   pod   hrozbou uloženia   poriadkovej   pokuty.   Znalec   28.   decembra   2009   oznámil,   že   vypracovanie znaleckého   posudku   je   v   procese   vykonávania   znaleckého   experimentu,   na   vykonanie ktorého je potrebné vyčkať vhodné klimatické podmienky, aké boli v čase vzniku škodovej udalosti, a preto oznámil, že tento experiment bude vykonaný v januári alebo februári 2010. Následne   okresný   súd   16.   marca   2010   a   21.   apríla   2010   urgoval   u znalca   predloženie znaleckého posudku a 24. mája 2010 znalec oznámil, že na vykonanie posudku potrebuje ešte ďalšie podklady, na vyžiadanie ktorých žiadal súhlas od okresného súdu, t. j. znalec žiadal, aby tieto podklady mohol vyžiadať namiesto okresného súdu, pričom 15. júna 2010 okresný   súd   znalcovi   oznámil,   že   súhlasí   s   navrhovaným   postupom,   a tiež   ho   žiadal oznámiť meno a adresu svedka, ktorého navrhuje vypočuť. Dňa 28. júla 2010 okresný súd pod hrozbou   poriadkovej   pokuty   urgoval   znalca,   aby   oznámil   meno   a adresu   svedka, ktorého navrhuje vypočuť, a 10. augusta 2010 znalec oznámil, že nežiada vypočuť svedka, 18. augusta 2010 znalec oznámil, že znalecký experiment sa uskutoční 6. septembra 2010. Následne 22. septembra 2010 a 22. októbra 2010 okresný súd žiadal predloženie znaleckého posudku, a to aj pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Znalec 28. októbra 2010 oznámil výsledky   vykonanej   znaleckej   expertízy,   ktorá   bola   vykonaná   na   materiáli   podobnom materiálu   cisterny   s   tým,   že   bude   v   znaleckom   dokazovaní   pokračovať   po   zadovážení obdobnej cisterny ako bola poškodená cisterna.

Okresný súd 9. novembra 2010 žiadal, aby mu znalec oznámil, akú lehotu žiada na vypracovanie znaleckého posudku, a odpoveď na túto výzvu urgoval 30. novembra 2010 pod hrozbou poriadkovej pokuty. Dňa 29. novembra 2010 znalec žiadal predĺžiť lehotu na vypracovanie   znaleckého   posudku   do   februára   2011   a   18.   januára   2011   znalec okresnému   súdu   oznámil,   že   2.   februára   2011   bude   uskutočnený   technický   pokus na rovnakej cisterne ako bola poškodená cisterna. Okresný súd následne 10. februára 2011 a 10. marca 2011 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty urgoval predloženie znaleckého posudku,   pričom   17.   marca   2011   znalec   oznámil,   že   znalecký   posudok   je   v   štádiu spracovania, a   23. marca   2011   okresný   súd znalcovi oznámil, že ak znalecký   posudok nebude   predložený   do   20.   apríla   2011,   bude   znalcovi   uložená   poriadková   pokuta.   Dňa 31. marca 2011 zaslal znalec okresnému súdu na vedomie list, ktorým od poisťovne žiadal zaslanie úplnej fotodokumentácie ku škodovej udalosti, a 7. apríla 2011 okresný súd žiadal znalca, aby oznámil, v akej lehote je schopný vypracovať znalecký posudok, súčasne bol okresnému súdu doručený na vedomie list, ktorým znalec žiadal od žalovanej poskytnutie ďalších   údajov   potrebných   k   znaleckému   posudku,   ktoré   podľa   neho   mali   byť v   spise neúplné. Okresný súd 19. apríla 2011 pod hrozbou poriadkovej pokuty žiadal znalca, aby oznámil, v akej lehote je schopný vypracovať znalecký posudok, a 20. apríla 2011 bol okresnému súdu doručený na vedomie list, ktorým znalec žiadal poskytnutie ďalších údajov potrebných k znaleckému posudku, ktoré podľa neho mali byť v spise neúplne uvedené.Dňa   13.   mája   2011   znalec   zaslal   okresnému   súdu   predbežne   mailom   odpovede na otázky,   ktoré   mu   boli   položené   s   informáciou,   že   mu   ešte   nebola   zaslaná   žiadaná fotodokumentácia   od   poisťovne   a   tiež   odpovede   na   jeho   dopyty,   avšak   19.   mája   2011 okresný súd pod hrozbou poriadkovej pokuty znalca žiadal, aby oznámil, v akej lehote je schopný   vypracovať znalecký   posudok.   Znalec mailom 20. mája 2011 okresnému   súdu oznámil,   že   mu   ešte   nebola   zaslaná   žiadaná   fotodokumentácia   od   poisťovne   a   tiež od sťažovateľky (ktorú mal od nej vyžiadať 29. marca 2011, pozn.) a v tej súvislosti žiadal o súčinnosť   okresný   súd,   v   dôsledku   čoho   okresný   súd   23.   mája   2011   žiadal od sťažovateľky   zaslanie   fotodokumentácie   o   škodovej   udalosti   pre   znalca,   ktorú sťažovateľka zaslala 27. mája 2011. Znalec 31. mája 2011 oznámil, že znalecký posudok bude vypracovaný do 2 – 3 týždňov. Dňa 13. júna 2011 znalec okresnému súdu oznámil, že od žalovanej vyžiadal ďalšie podklady, pričom 15. júna 2011 okresný súd žiadal znalca o zaslanie   znaleckého   posudku,   a   20.   júla   2011   okresný   súd   zaslal   znalcovi   CD   nosič s fotodokumentáciou škodovej udalosti od sťažovateľky. Znalec 25. júla 2011 okresnému súdu oznámil, že termín vypracovania posudku do konca júna 2011 nebude môcť dodržať z dôvodu, že mu ešte nebola doručená fotodokumentácia od sťažovateľky.

Okresný   súd   2.   augusta   2011   žiadal   od   znalca   predložiť   znalecký   posudok do 22. augusta   2011,   pričom   znalecký   posudok   bol   okresnému   súdu   doručený 24. augusta 2011   (v   rozsahu   235   strán,   pozn.).   Následne   26. augusta   2011 okresný   súd zaslal   znalecký   posudok   na   vyjadrenie   účastníkom   konania,   pričom   právny   zástupca žalovanej sa vyjadril k znaleckému posudku 7. septembra 2011 a 20. septembra 2011 sa vyjadrila aj právna zástupkyňa sťažovateľky. Dňa 22. septembra 2011 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 10. november 2011, ktoré po vypočutí znalca v prítomnosti oboch právnych zástupcov bolo odročené na neurčito pre účely poskytnutia lehoty 30 dní právnej zástupkyni   sťažovateľky,   aby   sformulovala   otázky   na   doplnenie   znaleckého   posudku. Okresný súd 15. novembra 2011 dopytoval výrobcu „počítača – príjmu mlieka“, ako aj výrobcu softvérového programu na umývanie cisterien, aby oznámili potrebné informácie. Na dopyt dopytovaná spoločnosť reagovala 24. novembra 2011, pričom okresnému súdu oznámila, že nemá vedomosť o softvérovom programe na umývanie cisterien a ani nemá vedomosť,   kto   by   takýmito   informáciami   disponoval,   a   súčasne   bolo   okresnému   súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľky k sporu. Dňa 13. decembra 2011 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila otázky na doplnenie znaleckého dokazovania. Uznesením z 18. januára 2012 okresný súd rozhodol o znalečnom a súčasne ďalším uznesením nariadil doplnenie znaleckého dokazovania, a napokon tiež uznesením uložil poriadkovú   pokutu   výrobcovi „počítača   –   príjmu   mlieka“ (spoločnosť...,   pozn.),   ktorý nereagoval na jeho výzvy. Dňa 25. januára 2012 okresnému súdu bola doručená odpoveď výrobcu „počítača – príjmu mlieka“, a 14. februára 2012 podala sťažovateľka odvolanie proti uzneseniu o znalečnom (č. l. 454, pozn.). Okresný súd 2. marca 2012 dožiadal Okresný súd   Žilina   o doručenie spisu   znalcovi na doplnenie   znaleckého dokazovania. Znalec 5. marca   2012   okresný   súd   žiadal   o   súčinnosť   pri zabezpečení   podkladov   na   doplnenie znaleckého dokazovania a 21. marca 2012 okresný súd mailom znalcovi oznámil, že súhlasí s   ním   navrhovaným   postupom,   pričom   24. mája 2012   znalec   žiadal,   aby   okresný   súd vyžiadal   potrebné   informácie   od   spoločnosti...   Okresný   súd   31.   mája   2012   znalcovi oznámil, že vyžiadal potrebné informácie od spoločnosti... s tým, že odpoveď bude po jej doručení znalcovi postúpená, pričom okresný súd dal súčasne znalcovi súhlas na priamu komunikáciu   s označenou   spoločnosťou.   Spoločnosť...   zaslala   27.   júna   2012   odpoveď na výzvu, ktorú následne okresný súd preposlal znalcovi, a 13. augusta 2012 okresný súd žiadal   od   znalca   zaslanie   doplneného   znaleckého   posudku,   pričom   20. septembra   2012 znalec oznámil, že na doplnenie posudku potrebuje vykonať ohliadku „miesta činu“, t. j. miesta vzniku škodovej udalosti, s tým, že táto sa má uskutočniť 3. októbra 2012. Dňa   3.   októbra   2012   sa   uskutočnila   ohliadka   miesta   vzniku   škodovej   udalosti, záznam z ktorej bol zaslaný okresnému súdu, a 13. decembra 2012 a 30. januára 2013 okresný   súd žiadal   od   znalca   zaslanie doplneného znaleckého posudku   aj pod hrozbou poriadkovej   pokuty.   Okresnému   súdu   bol   doplnený   znalecký   posudok   doručený 20. marca 2013   a   11.   apríla   2013   okresný   súd   zaslal   doplnenie   znaleckého   posudku na vyjadrenie účastníkom konania. Dňa 30. apríla 2013 okresný súd uznesením rozhodol o znalečnom   za   doplnenie   znaleckého   posudku.   Právny   zástupca   žalovanej   sa   vyjadril k doplnenému posudku 18. apríla 2013 a 3. mája 2013 sa vyjadrila aj právna zástupkyňa sťažovateľky.   Znalec   podal   23.   mája   2013   odvolanie   proti   uzneseniu   o   znalečnom z 30. apríla   2013   a 29. mája   2013   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   20.   jún   2013. Sťažovateľka   podala   30.   mája   2013   odvolanie   proti   uzneseniu   o   znalečnom z 30. apríla 2013 (č. l. 517, pozn.). Dňa 11. júna 2013 konateľ sťažovateľky telefonicky ospravedlnil   svoju   neprítomnosť   na   pojednávaní   z   dôvodu   zahraničnej   služobnej   cesty s tým,   že   na   pojednávaní   chce   byť   osobne   prítomný,   v   dôsledku   čoho   okresný   súd 12. júna 2013 zrušil nariadený termín pojednávania a nový termín nariadil na 2. júl 2013. Dňa 26. júna 2013 právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila z dôvodu kolízie termínov svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na 2. júl 2013 a zo zdravotných dôvodov aj neprítomnosť konateľa sťažovateľky a žiadala nariadiť nový termín pojednávania, a súčasne okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania a nový termín nariadil na 23. júl 2013. Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   18.   júla   2013   ospravedlnila   z   dôvodu   svojej zahraničnej   dovolenky   svoju   neprítomnosť   na pojednávaní nariadenom   na 23.   júl   2013 a žiadala nariadiť nový termín pojednávania, a súčasne okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania a nový termín nariadil na 27. august 2013, avšak 7. augusta 2013 znalec ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na 27. august 2013 z dôvodu čerpania   dovolenky.   Následne   15.   augusta   2013   okresný   súd   zrušil   nariadený   termín pojednávania   a   nový   termín   nariadil   na   19.   september   2013.   Toto   pojednávanie   bolo po vypočutí znalca a oboch právnych zástupcov účastníkov konania odročené na neurčito pre účely zváženia, či nebude vo veci nariadené kontrolné znalecké dokazovanie. Právny zástupca   žalovanej   23.   septembra   2013   vyjadril   nesúhlasné   stanovisko   k   nariadeniu kontrolného znaleckého dokazovania. Uznesením z 8. októbra 2013 okresný súd rozhodol o znalečnom   za   účasť na pojednávaní a 2.   decembra 2013 okresný   súd   oslovil   štyroch znalcov, aby oznámili, či sú schopní a v akej dobe vypracovať kontrolný znalecký posudok. Dňa 3. decembra 2013 jeden z oslovených znalcov (A. S., pozn.) oznámil, že požadované posúdenie nie je v jeho kompetencii, 3. januára 2014 druhý z oslovených znalcov (M. B., pozn.) oznámil, že požadované posúdenie tiež nie je v jeho kompetencii, 9. januára 2014 tretí   z   oslovených   znalcov   (R.   J.,   pozn.)   oznámil,   že   na požadované   posúdenie   nemá k dispozícii špeciálne laboratórne podmienky, a 14. februára 2014 posledný z oslovených znalcov (Vysoké   učení technické   v Brne, pozn.)   oznámil, že   vypracovanie kontrolného znaleckého posudku bude rozsiahle s nejasným výsledkom, keďže od škodovej udalosti uplynulo 7,5 roka. Okresný súd 24. februára 2014 dožiadal Okresný súd Brno o doručenie sľubu znalca znalcovi – Vysoké učení technické v Brne, z dôvodu, že pre účely súdneho konania v Slovenskej republike je možné ustanoviť znalca z iného štátu iba s jeho súhlasom a   po   zložení   sľubu   pred   tunajším   súdom.   Dňa   25. februára   2014   okresný   súd   oznámil účastníkom konania, že oslovil znalca zo zahraničia s tým, že predpokladaná suma nového znaleckého   dokazovania   bude   cca   500   000   Kč,   pričom   4. marca   2014   právny   zástupca žalovanej   vyjadril   negatívny   postoj   k   opakovaniu   znaleckého   dokazovania.   Právna zástupkyňa sťažovateľky 12. marca 2014 oznámila, že nemá vedomosť, či okresný súd oslovil aj znalcov zo Slovenska. Okresný súd 21. marca 2014 konštatoval, že odvolania na č. l. 454 a č. l. 517 nepredložil odvolaciemu súdu, pretože nesmerujú proti rozhodnutiu vo veci samej, a teda ich podanie mu nebráni pokračovať v konaní vo veci samej (§ 209 ods. 2 OSP, pozn.).

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

V danom prípade preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 9 Cb 47/2007 ústavný súd v tomto skúmanom postupe okresného súdu nezistil žiadne závažné obdobie absolútnej nečinnosti, ktoré by mali   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z prehľadu procesných úkonov vykonaných okresným súdom v skúmanej veci síce nevyplýva, žeby bol okresný súd v niektorom období konania absolútne nečinný, avšak na strane druhej   by bolo síce   možné okresnému súdu   vytknúť málo rázny postup proti znalcovi,   ktorý   namiesto   60   dní   vykonával   znalecké   dokazovanie   viac   ako   2   roky (od 5. mája   2009   do   24.   augusta   2011),   avšak   ani   táto   skutočnosť   nie   je   sama   osebe postačujúca   na   konštatovanie   porušenia   sťažovateľkou   označeného   základného   práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože najmä s ohľadom na náročnosť určenej znaleckej úlohy, ktorej riešenie si vyžadovalo opakovanie časovo, priestorovo, materiálne i finančne náročných   znaleckých   experimentov   (odskúšanie   poškodenia   návesovej   cisterny pod vplyvom rôznych teplôt a rôznych technológií pri jej čistení, pozn.), ani túto lehotu v konečnom dôsledku nemožno považovať za neprimeranú.

V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Okrem toho ústavný súd podotýka, že ani sťažovateľka ako účastníčka namietaného konania   dostatočne   aktívne   nepristupovala   k   ochrane   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože nevyužila v tomto smere zákonom jej priznaný účinný prostriedok nápravy, ktorého využitie má   predchádzať   podaniu   sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   za   ktorý   ústavný   súd považuje sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi všeobecného súdu [podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)].

V   uvedenej   súvislosti   ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (napr.   I.   ÚS   21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na   prieťahy   v   konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   urobil   nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), avšak ich využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv. Špecifickosť sťažnosti podanej ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy totiž spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti   inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch   zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV.   ÚS   278/04).   Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch   a prísediacich   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení neskorších predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať bez zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj   disciplinárnu   zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) označeného zákona].

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   z   listu   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr   635/14 zo 7.apríla 2014   sťažovateľka   sťažnosť   na   prieťahy   podľa   zákona   o   súdoch   v   postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 47/2007 predsedovi okresného súdu nepodala.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade nevyužitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo (sťažnosť na prieťahy v konaní) podľa zákona o súdoch, je dôvodom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní aj pre jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Pokiaľ ide   o sťažovateľkou   namietané porušenie   základného práva   nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy, ústavný súd konštatuje, že aj v tomto smere bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú, pretože v tomto smere sťažovateľka svoju sťažnosť nijak neodôvodnila.

Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému súdu   vo veci   konať,   ako aj rozhodnutie   o   priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a priznanie úhrady trov konania je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy), ústavný súd sa už uvedenými nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014