znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 395/08-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., trvale bytom Ž., prechodne bytom S., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 96/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2008 doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 96/2004.

1. Zo sťažnosti, jej príloh a zistení ústavného súdu vyplýva, že na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Žilina pod č. k. 2 Pv 65/04-79 z 12. júla 2004 je proti sťažovateľovi vedené na okresnom súde trestne konanie pod sp. zn. 3 T 96/2004 pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon platného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“) a pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona.

2. Sťažovateľ uviedol, že 9. júna 2008 mu bolo doručené predvolanie na hlavné pojednávanie v jeho trestnej veci, ktorého termín bol stanovený na 24. jún 2008. Podaním zo   16.   júna 2008   žiadal   sťažovateľ   okresný   súd   o nazretie   do   súdneho   spisu   ešte   pred uskutočnením   hlavného   pojednávania.   Hlavné   pojednávanie,   ktorého   sa   sťažovateľ nezúčastnil „z objektívnych príčin (úraz krčnej chrbtice)“, bolo odročené na 18. september 2008. Okresný súd listom z 25. júna 2008 (doručeným sťažovateľovi 3. júla 2008) oznámil sťažovateľovi možné termíny nahliadnutia do súdneho spisu sp. zn. 3 T 96/2004.

3. Sťažovateľ tvrdí („je toho názoru“), že „neumožnenie nazretia do spisu... pred hlavným pojednávaním bolo porušené jeho právo na obhajobu“.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „jeho úraz a následná neúčasť na hlavnom pojednávaní nijako neovplyvnila uplatnenie jeho práva na obhajobu, nakoľko súd ho o uplatnení jeho práva   na   obhajobu   upovedomil   až   po   odročení   hlavného   pojednávania   čím   vlastne nepriamo priznal, že pokiaľ by sa sťažovateľ uvedeného pojednávania nezúčastnil, tak by mu nahliadnutie do spisu neumožnil!!!“

4.   Sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil   porušenie   označených základných práv [čl. 17 ods. 2, čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru] konaním okresného súdu v jeho trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3 T 96/2004, priznal mu primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk   a náhradu   trov   konania. Súčasne požiadal o ustanovenie mu právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

II.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd požiadal okresný súd   o podanie   informácie   a predloženie   relevantných   písomností   týkajúcich   sa sťažovateľom tvrdenej skutočnosti majúcej spôsobiť porušenie ním označených práv.

1. Podľa informácie okresného súdu zo 6. októbra 2008 (sp. zn. 1 Spr. S 318/08):„Dňa 12. 7. 2004 Okresná prokuratúra v Žiline pod č. 2Pv 65/04 podala obžalobu na   obvineného   J.   M...   Dňa   29.   5.   2008   predsedníčka   senátu   určila   termín   hlavného pojednávania vo veci obžalovaného... na deň 24.   6.   2008 o 09.00 hod.   Predvolanie na hlavné pojednávanie obžalovaný prevzal dňa 9. 6. 2008 (čl. 1453).

Písomným podaním zo dňa 10. 6. 2008... obžalovaný vzniesol námietku zaujatosti proti predsedníčke senátu...

Písomným podaním... doručeným OS Žilina dňa 18. 6. 2008 (č. l. 1455) obžalovaný požiadal súd o nazretie do spisu.

V deň hlavného pojednávania obžalovaný telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní pracovným úrazom zo dňa 23. 6. 2008 (úradný záznam z č. l. 1456).

Na   základe   žiadosti   obžalovaného   o   nazretie   do   spisu   mu   bolo   súdom doručené Oznámenie zo dňa 25. 6. 2008 o Rozvrhom práce určených stránkových dňoch trestného oddelenia Okresného súdu Žilina. Informácia o stránkových dňoch OS Žilina je zverejnená na vchodových dverách do budovy súdu ako aj na internetovej stránke MS SR. Oznámenie obžalovaný prevzal dňa 3. 7. 2008 (doručenka je na čl. 1465). Obžalovaný v období od doručenia predvolania (9. 6. 2008) do dňa konania hlavného pojednávania (24. 6. 2008) nebol obmedzený vo svojom práve nazerať do spisu pred pojednávaním, na ktoré bol riadne a   včas   predvolaný.  ...   Obžalovaný   J.   M.   mohol   v plnom   rozsahu   uplatniť   svoje   právo nazerať do spisu aj pred dňom hlavného pojednávania. Len na okraj poznamenávam, že obžalovaný svoje právo nazerať do spisu od 24. 6. 2008 doposiaľ nevyužil a na termín hlavného pojednávania určený na deň 18. 9. 2008 (predvolanie prevzal 26. 6. 2008) sa nedostavil, s tým, že v deň konania hlavného pojednávania súdu poštou doručil oznámenie, že   hlavného   pojednávania   sa   nezúčastní   zo   zdravotných   dôvodov.   Nečitateľnú   kópiu potvrdenia lekárky a lekárskeho predpisu doručil osobne dňa 18. 9. 2008 o 10.19 hod. do podateľne Okresného súdu Žilina.“

2. K písomnej informácii okresný súd pripojil:

a) „Rozvrh práce pre Okresný súd Žilina na rok 2007“, podľa ktorého (bodu I. 3. Stránkové dni a hodiny) je stránkovým dňom na trestnom oddelení streda s návštevným časom od 7.00 h do 15.00 h,

b) fotokópiu doručenky o predvolaní sťažovateľa na pojednávanie, ktorého termín bol stanovený na 24. jún 2008 a ktoré sťažovateľ prevzal 9. júna 2008,

c)   fotokópiu   žiadosti   sťažovateľa   zo 16. júna 2008 o nazretie do   spisu   doručenú okresnému súdu 18. júna 2008,

d) úradný záznam napísaný na okresnom súde 24. júna 2008 tohto znenia:„Dňa   24.   06.   2008   telefonicky   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní obžalovaný M., ktorý sa nemôže zúčastniť hlavného pojednávania vytýčeného na deň 24. 6. 2008, o 9.00 hod., nakoľko dňa 23. 06. 2008 mal pracovný úraz, bol na pohotovosti. Dnes ide ku svojmu obvodnému lekárovi, potvrdenie o PN donesie.“,

e) kópiu zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde 24. júna 2008 so začiatkom o 9.00 h, podľa ktorej na pojednávaní bol prítomný senát 3 T, prokurátor Okresnej prokuratúry Martin, zapisovateľka a právny zástupca sťažovateľa JUDr. J. Ch. Sťažovateľ, poškodená a opatrovník maloletého neboli na pojednávaní prítomní. V zápisnici bol uvedený tento priebeh hlavného pojednávania:

„Predstúpil obhajca JUDr. Ch., ktorý uvádza: Dnes   ráno   sa   so   mnou   telef.   skontaktoval   môj   klient   a uviedol   mi,   že   je práceneschopný, utrpel nejaký úraz. Potvrdenie o PN predloží v priebehu dnešného dňa súdu. Asistentka senátu... priniesla... úradný záznam, spísaný dňa 24. 6. 2008 o 9.00 hod. podľa ktorého sa telef. obžalovaný J. M. ospravedlnil z dôvodu, že mal pracovný úraz, bol na pohotovosti a po návšteve obvodného lekára potvrdenie o PN donesie. Úradný záznam sa zakladá do spisu.

Predsedníčka senátu oznámila prítomnému Op a obhajcovi, že dňa 12. 6. 2008 bolo OS Žilina doručené vznesenie námietky zaujatosti obžalovaným J. M. Uvedená písomnosť je založená na č. l. 1454.

Preds. senátu konštatuje, že z dôvodu neprítomností obžalovaného nie je možné HP vykonať. A toto musí byť odročené. Senát rozhodne na neverejnom zasadnutí o námietke obžalovaného Rozhodnutie súdu o námietke zaujatosti bude doručené procesným stranám. Bolo vyhlásené uznesenie Súd... hlavné pojednávanie odročuje na termín 18. 9. 2008 o 9.00 hod., č. dv. 6, s tým že prítomní... berú termín hlavného pojednávania na vedomie a písomne volaní nebudú.“,

f) kópiu textu oznámenia okresného súdu sťažovateľovi z 25. júna 2008:„Oznámenie Podľa § 65 ods. 1 Tr. por.... máte ako obžalovaný právo nazerať do spisu. Stránkový deň trestnej kancelárie na Okresnom súde Žilina je určený Rozvrhom práce na rok 2008 nasledovne: trestné oddelenie streda 7.00 – 15.00

Uvedená   informácia   je   zverejnená   na   internetovej   stránke   Ministerstva spravodlivosti SR ako aj vchodových dverách do budovy Okresného súdu Žilina.“,

g) kópiu uznesenia okresného súdu č. k. 3 T 96/2004-1464 z 24. júna 2008 a kópiu uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 1 Tos 63/2008-1486 z 10. septembra 2008, ktorým bolo   rozhodnuté,   že   predsedníčka   senátu   okresného   súdu   JUDr.   E.   B.   nebola   vylúčená z úkonov trestného konania v trestnej veci sťažovateľa vedenej pod sp. zn. 3 T 96/2004. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. septembra 2008.

3.   Ústavný   súd   ďalej   zistil,   že   sťažovateľ   sa   bez   ospravedlnenia   nezúčastnil   ani hlavného   pojednávania   konaného   18.   septembra   2008,   ktoré   bolo   z uvedeného   dôvodu odročené na 11. november 2008. Právny zástupca sťažovateľa požiadal o oslobodenie od povinnosti jeho obhajoby.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa   čl.   152   ods.   4   ústavy   výklad   a uplatňovanie   ústavných   zákonov,   zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý má mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   T   96/2004   v časovom   úseku   ohraničenom sťažovateľom, t. j. od podania jeho žiadosti zo 16. júna 2008 o nazretie do súdneho spisu do konania hlavného pojednávania 24. júna 2008, resp. 18. septembra 2008 (pozri body 2 a 3 I. časti odôvodnenia), došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 17 ods.   2   a čl.   50   ods.   3   ústavy,   resp.   čl.   6   ods.   3   písm.   b)   dohovoru   ním   tvrdeným neumožnením mu nazretia do súdneho spisu pred konaním hlavného pojednávania.

Zo   skutočností   uvedených   v sťažnosti,   k nej   pripojených   písomností   a zistení ústavného súdu (pozri bližšie body I. a II. časti odôvodnenia) vyplýva, že:

a) sťažovateľovi bolo 9. júna 2008 doručené predvolanie na hlavné pojednávania, termín ktorého bol stanovený na 24. jún 2008,

b) sťažovateľ podaním z 10. júna 2008 doručeným okresnému súdu 12. júna 2008 vzniesol námietku zaujatosti proti predsedníčke senátu,

c) sťažovateľ podaním zo 16. júna 2008 doručeným okresnému súdu 18. júna 2008 požiadal „o nazretie do súdneho spisu“,

d) sťažovateľ sa osobne nezúčastnil hlavného pojednávania konaného 24. júna 2008, svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky 24. júna 2008 osobne a aj prostredníctvom prednesu svojho   právneho   zástupcu   na   pojednávaní,   ktorý   okrem   ospravedlnenia   neúčasti   svojho klienta nepredniesol žiadny procesný návrh ani námietku (a to ani vo vzťahu k žiadosti svojho klienta o nazretie do súdneho spisu),

e) na pojednávaní konanom 24. júna 2008 neboli vykonané žiadne procesné úkony smerujúce   k rozhodnutiu   v merite   veci   a hlavné   pojednávanie   bolo   z dôvodu   neúčasti sťažovateľa odročené na 18. september 2008,

f)   možnosť   nazretia   do   súdneho   spisu   bola   sťažovateľovi   oznámená   podaním okresného   súdu   z 25.   júna   2008,   teda   ešte   pred   ďalším   termínom   konania   hlavného pojednávania stanoveného na 18. september 2008. Túto možnosť však sťažovateľ nevyužil a ani sa   nezúčastnil   (bez   ospravedlnenia)   hlavného pojednávania konaného v uvedenom termíne.

Z uvedeného   chronologického   prehľadu   vyplýva, že   sťažovateľ   písomne   požiadal o nahliadnutie do súdneho spisu 16. júna 2008 a od uvedeného dňa sa nijakým spôsobom aktívne nesnažil o realizáciu tohto svojho práva napr. osobnou návštevou na okresnom súde, namietaním porušenia tohto práva prostredníctvom svojho právneho zástupcu na hlavnom pojednávaní konanom 24. júna 2008, resp. využitím možnosti nahliadnuť do súdneho spisu po   informácii   danej   mu   z okresného   súdu   25.   júna   2008,   alebo   osobným   vznesením námietok a domáhaním sa nápravy na niektorom z nariadených pojednávaní.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy je potrebné uviesť, že podľa judikatúry ústavného súdu sa týmto článkom ústavy všetkým oprávneným osobám zaručuje, že budú mať čas na prípravu obhajoby, že budú mať možnosť pripraviť si obhajobu a že svoju obhajobu budú môcť predniesť právne významným   spôsobom   buď   osobne,   alebo   prostredníctvom   svojho   obhajcu.   Uplatnenie práva   na   obhajobu   nezaručuje   oprávnenej   osobe   dosiahnutie   takého   rozhodnutia   súdu, o ktoré sa usiluje pomocou obhajoby. Účelom tohto práva je poskytnutie príležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania trestného činu (napr. II. ÚS 8/96, I. ÚS 140/04). Účelom práva nazerať   do   spisu   je   poskytnutie   príležitosti   oboznámiť   sa   so   všetkými   skutočnosťami podstatnými   pre   rozhodnutie   vo   veci,   a   tým   aj   v plnej   miere   predložiť   súdu   vlastnú argumentáciu v záujme ochrany vlastných práv, najmä pokiaľ ide o konanie vo veci samej (ale   prípadne   aj   v konaní   o   zákonnosti   väzby).   Naplnenie   práva   na   súdnu   previerku zákonnosti   v trestnom   konaní   predpokladá   okrem   iného   aj   rešpektovanie   procesných oprávnení sťažovateľa v konaní pred súdom (napr. práva nazerania do spisov zaručeného v §   69   ods.   2   Trestného   poriadku,   analog.   aj   podľa   §   44   ods.   2   Trestného   poriadku), v ktorom sa skúma zákonnosť a najmä sa rozhoduje o vine a treste (III. ÚS 163/03).

Sťažovateľovi v zmysle už uvedeného bol podľa názoru ústavného súdu poskytnutý dostatočný priestor na realizáciu jeho práva na nahliadnutie do spisu, ku ktorému však doteraz nedošlo najmä jeho vlastným pričinením.

Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľovi boli poskytnuté všetky záruky (resp. ponúknuté zákonom stanovené možnosti) na realizáciu jeho   práva   na   nazretie   do   súdneho   spisu   pred   termínom   konania   a najmä   v priebehu viacnásobne   odročovaného   hlavného   pojednávania,   ktorých   nevyužitie   bolo   spôsobené správaním   samotného   sťažovateľa   a   nemohlo   vyústiť   do   porušenia   sťažovateľom namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 50 ods. 3 ústavy (pričom ústavný súd   poznamenáva,   že   sťažovateľ   bol   kvalifikovane   právne   zastúpený   advokátom v predmetnej trestnej veci).

Keďže   ústavný   súd   v rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   nezistil   príčinnú súvislosť   medzi   postupom   okresného   súdu   a sťažovateľom   namietaným   porušením základného práva zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru, sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

V nadväznosti na toto rozhodnutie ústavný súd odmietol aj zvyšnú časť sťažnosti sťažovateľa (namietané porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy) podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, pretože sťažovateľ ju spája s namietaným   porušením   základného   práva   na   obhajobu,   ktoré   je   obsahom   tej   časti sťažnosti, ktorú ústavný súd odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   a dôvody   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výroku   tohto uznesenia.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   rozhodovanie   o ďalších   procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, náhrada   trov   právneho   zastúpenia,   žiadosť   o ustanovenie   právneho   zástupcu)   stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2008