znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 394/2010-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. T., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 94/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. T. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra 2010 doručená sťažnosť J. T., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 94/2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 27. marca 2009 podala okresnému súdu návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 46 728,18 € od   odporcu   v   1.   a   2.   rade,   a   navrhla   okresnému   súdu   vo   veci   rozhodnúť   platobným rozkazom.   Konanie   o   návrhu   sťažovateľky   bolo   pôvodne   vedené   pod   sp.   zn. 19 Rob 150/2009, v súčasnosti je vedené pod sp. zn. 25 C 94/2010.

Sťažovateľka v návrhu na začatie konania zároveň požiadala o priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   25   C   94/2010-29   z   2.   septembra   2010   priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 90 %. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľka 22. septembra 2010 podala odvolanie.

Sťažovateľka 18. augusta 2010 podala sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená listom predsedníčky okresného súdu sp. zn. 1 SprO 1282/2010 z 3. septembra 2010. Predsedníčka okresného súdu sťažovateľke oznámila, že ňou navrhované vydanie platobného   rozkazu   sa   zdržalo   kvôli   vykonávanému   šetreniu   o   osobných,   zárobkových a majetkových pomeroch sťažovateľky na účely rozhodnutia o jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Na   základe   takto   odôvodnenej   sťažnosti   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd svojím   rozhodnutím   vyslovil   porušenie   ňou   označeného   základného   práva   postupom okresného súdu a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Sťažovateľka zároveň požiadala ústavný súd o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 94/2010.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd konštatuje, že od 27. marca 2009, keď bol okresnému súdu doručený návrh na začatie súdneho konania spolu so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov, do 2. septembra 2010, keď okresný súd prvýkrát o tejto žiadosti sťažovateľky rozhodol, uplynulo dlhé obdobie. Uvedené však nie je možné hodnotiť ako taký prieťah v konaní, ktorý by mohol viesť k porušeniu označeného základného práva sťažovateľky.

Nečinnosťou okresného súdu v uvedenom období nemohli byť dotknuté označené práva sťažovateľky, keďže v tomto období okresný súd nemohol vo veci meritórne konať práve pre postup súdu, ktorým zabezpečoval podklady súvisiace s rozhodovaním o žiadosti sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu 11. októbra 2010, teda potom ako okresný súd už rozhodol o jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, z čoho vyplýva, že nečinnosť okresného súdu pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov už v čase doručenia sťažnosti netrvala.

Ústavný súd poukazuje na to, že vzhľadom na sťažovateľkou podané odvolanie proti uzneseniu   okresného   súdu   o   čiastočnom   priznaní   oslobodenia   vo   veci   naďalej   nebudú splnené   podmienky   na   jej   meritórne   prerokovanie   až   do   rozhodnutia   o   odvolaní sťažovateľky, resp. až do zaplatenia súdneho poplatku sťažovateľkou.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010