znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 393/2014-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júla   2014 predbežne prerokoval sťažnosť T. D., zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Horanským, Trebatice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1, čl. 48 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 35 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 38 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 3 a čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd a práva   podľa   čl.   14 ods.   1   Medzinárodného   paktu o občianskych   a politických   právach   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 3 Obo 70/2012, 3 Obo 71/2012   z 29. novembra   2012   a postupom   mu predchádzajúcim, ako aj uzneseniami Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 K 262/99-2838 zo 16. augusta 2010 a č. k. 4 K 262/99-2915 z 20. septembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. D. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 20. marca 2013 doručená sťažnosť T. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1, čl. 48 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 35 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 38 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 3 a čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Obo 70/2012, 3 Obo 71/2012 z 29. novembra 2012 a postupom mu predchádzajúcim, ako aj uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 K 262/99-2838 zo 16. augusta 2010 a č. k. 4 K 262/99-2915 z 20. septembra 2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2.   Po   podrobnom   opise   skutkových   a právnych   východísk   sťažovateľa v posudzovanom konaní najvyššieho súdu a krajského súdu sťažovateľ ústavný súd žiadal, aby   najskôr   odložil   vykonateľnosť   napadnutých   rozhodnutí   a následne   aby   vyslovil porušenie v bode 1 označených práv, zrušil napadnuté rozhodnutia a priznal mu náhradu trov konania.

3. Vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 11949/2013 bolo ústavnému súdu 6. júna 2013 doručené podanie označené ako „Návrh na spojenie konania pred ústavným súdom...“ tohto znenia:

„... sťažovateľ [D. M.] predložil Ústavnému súdu SR sťažnosť zo dňa 16. 3. 2013 proti   porušovaniu   sťažovateľových   základných   práv   súdmi   pri   konaní   a rozhodovaní o novom   (druhom)   odvolacom   uznesení   Najvyššieho   súdu   SR   sp.   zn.   3 Obo 70/2012 a 3 Obo 71/2012   z   29.   11.   2012   v   spojení   s   prvostupňovými   uzneseniami   konkurzného Krajského   súdu   v   Bratislave   sp.   zn.   4   K   262/99-2838   zo   16.   8.   2010   a   sp.   zn. 4 K 262/99 2915 z 20. 9. 2010.

Pritom konanie pred Najvyšším súdom SR sp. zn. 3 Obo 70/2012 a 3 Obo 71/2012 malo   dvoch   účastníkov   konania,   medzi   ktorých   patril   predovšetkým   D.   M.   [terajší sťažovateľ], ale zároveň ďalším účastníkom toho istého konania pred Najvyšším súdom SR bol správca konkurznej podstaty úpadcu T. D., trvalým pobytom...

Vzhľadom na túto skutočnosť právny zástupca sťažovateľa [D. M.] zisťoval a zistil, že nielen sťažovateľ [D. M.] predložil Ústavnému súdu SR sťažnosť zo 16. 3. 2013, ale taktiež T. D. [správca konkurznej podstaty úpadcu, trvalým pobytom...] zaslal Ústavnému súdu SR dňa 18. 3. 2013 sťažnosť proti porušovaniu jeho základných práv súdmi pri konaní a   rozhodovaní   o   novom   (druhom)   odvolacom   uznesení   Najvyššieho   súdu   SR   sp.   zn. 3 Obo 70/2012 a 3 Obo 71/2012 z 29. 11. 2012 v spojení s prvostupňovými uzneseniami konkurzného Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 K 262/99-2838 zo 16. 8. 2010 a sp. zn. 4 K 262/99-2915 z 20. 9. 2010.

Keďže z informácií, ktoré získal právny zástupca sťažovateľa [D. M.], vyplýva, že predmet   sťažnosti   sťažovateľa   D.   M.   zo   16.   3.   2013   a   taktiež   predmet   sťažnosti   iného sťažovateľa [T. D.] je podľa všetkého vo svojej podstate rovnaký (v oboch sťažnostiach ide o to isté konanie a rozhodovanie všeobecných súdov, respektíve Najvyššieho súdu SR), tak sťažovateľ D. M. (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) týmto predkladá Ústavnému súdu SR návrh, aby Ústavný súd Slovenskej republiky spojil konania o sťažnosti sťažovateľa D. M. zo 16. 3. 2013 s konaním pred Ústavným súdom SR o sťažnosti iného sťažovateľa [T. D.] zaslanej Ústavnému súdu SR dňa 18. 3. 2013.“

4. Následne sudca spravodajca predložil do pléna ústavného súdu návrh na spojenie oboch vecí (sp. zn. Rvp 11949/2013 a sp. zn. Rvp 11950/2013), ktorý v pléne 21. mája 2014 neprešiel, keďže nezískal potrebný počet hlasov.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

7. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

8. V rámci predbežného prerokovania sťažností ústavný súd zistil, že sťažovateľom napádané rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského súdu (pozri bod 1) v rozsahu takmer identických   námietok   je   predmetom   prieskumu   už   aj   v skôr   začatom   konaní   vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 11949/2013. Ústavný súd poznamenáva, že sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 11949/2013 a sp. zn. Rvp 11950/2013 sú identického obsahu (až na označených   sťažovateľov   a ich   procesné   postavenie   v konkurznom   konaní).   Navyše, predmetom   obidvoch   sťažnosti   je   návrh   sťažovateľa   na odloženie   vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí.

9.   Keďže plénum ústavného   súdu   odmietlo   spojiť   obe veci   na spoločné   konanie (bod 3 a 4) a vzhľadom na – v predchádzajúcom bode uvedenú – litispendenciu, ústavný súd   konštatuje,   že   uvedený   účel,   t. j. vyslovenie   porušenia   v bode   1   označených   práv a zrušenie napadnutých rozhodnutí, je v prípade úspechu v konaní pred ústavným súdom možné dosiahnuť už aj v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 11949/2013, v ktorom   môže   navrhovateľ   vystupovať   ako   vedľajší   účastník   konania   (§   31a   zákona o ústavnom súde v spojení s § 93 OSP). K obdobným záverom už ústavný súd dospel vo veci sp. zn. I. ÚS 302/2014.

10. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je neprípustná a po predbežnom prerokovaní ju podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

11.   Z dôvodu   odmietnutia   sťažnosti   bolo   bez   právneho   významu   rozhodovať o návrhoch   sťažovateľov   na   vydanie   dočasného   opatrenia   o odloženie   vykonateľnosti napadnutých súdnych rozhodnutí.

12.   Nad   rámec   veci   ústavný   súd   dodáva,   že   senát   IV.   ÚS   vo   veci sp. zn. Rvp 11949/2013 (teraz IV. ÚS 355/2014) 1. júla 2014 sťažnosť proti napadnutým rozhodnutiam najvyššieho súdu prijal na ďalšie konanie a proti rozhodnutiam krajského súdu a návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí sťažnosti nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014