znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 392/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., B., M. K., P., a I. K., P., zastúpených advokátom JUDr. V. Š., P., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny   základných   práv   a   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   v   konaní vedenom pod sp. zn. 4 Ro 290/11 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K., M. K. a I. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 12. júla 2012 doručená   sťažnosť   M.   K.,   M.   K.   a I.   K.   (ďalej   len  ,,sťažovatelia“),   ktorou   namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len,,ústava“) a čl.   38 ods.   2 Listiny základných   práv   a slobôd   (ďalej   len,,listina“)   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Ro 290/11.

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 4. júla 2011 podali na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť im 2 848 € s prísl. Právny základ žalovaného nároku v sťažnosti všeobecne ozrejmili tak, že malo ísť o „nevrátenie požičaných finančných prostriedkov“. Na odôvodnenie sťažnosti uviedli, že,,Prieťahmi v konaní došlo k situácii, že sme sa dostali do nepriaznivej finančnej situácie   vzhľadom   na   nevrátenie   požičaných   finančných   prostriedkov   a   nemožnosť vymáhania dlhu v exekučnom konaní.“.

3. K sťažnosti sťažovatelia pripojili aj odpoveď predsedu okresného súdu na ich sťažnosť   na prieťahy   v   konaní datovanú   14.   decembra   2011,   z obsahu ktorej   vyplýva: «Návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   ste   doručili   prostredníctvom   Vášho   právneho zástupcu   na   tunajší   súd   4.7.2011.   Vychádzajúc   z   obsahu   návrhu   ako   aj   pripojených dokladov vyšší súdny úradník vybavujúci vec úpravou zo dňa 11.7.2011 uložil vykonať šetrenie ohľadom pobytu odporkyne cez Register obyvateľov, Obecný úrad V. ako aj OO PZ P.   Táto   úprava   bola   realizovaná   16.11.2011   s   tým,   že   adresáti   žiadosť   súdu   prevzali 5.12.2011, doposiaľ odpovede súdu doručené neboli. Po prešetrení pobytu odporkyne bude v predmetnej veci vydaný platobný rozkaz, prípadne bude vec bez jeho vydania preradená do registra,,C“, kde konajúci sudca, v prípade ak by odporkyňa bola na neznámom mieste, po ustanovení opatrovníka na jej zastupovanie bude môcť konať s týmto opatrovníkom.» V ďalšom predseda okresného súdu poukázal na množstvo nevybavených a nerozhodnutých vecí   v   oddelení   Ro   a   taktiež   na   to,   že   asistentka   senátu   bola   upozornená,   aby   úpravy vyššieho súdneho úradníka v budúcnosti vybavovala skôr.

4.   V   petite   sťažnosti   sťažovatelia   žiadajú,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil,   že postupom   okresného   súdu   v   uvedenom   konaní   bolo   porušené   ich   základné   právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, a aby prikázal okresnému súdu vo veci bez prieťahov a urýchlene konať. Požadovali priznať aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 300 € a náhradu trov konania. Požadované primerané finančné zadosťučinenie odôvodnili tým, že ,,Uvedená suma by bola len čiastočnou kompenzáciou nahradzujúcou škody spôsobené nečinnosťou okresného súdu v súdnom konaní.“.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Rovnako toto právo zaručuje aj čl. 38 ods. 2 listiny.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Cieľom   predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí,   a   teda   vylúčení   z   ďalšieho   konania   pred   ústavným   súdom   zo   zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (napr.   I.   ÚS   140/03,   IV.   ÚS   166/04,   IV.   ÚS   136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

8. Z prílohy k sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť pre prieťahy v konaní, ktorú ústavný súd stabilne považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorým sťažovatelia poskytnú   príslušnému   súdu   dostatočný   priestor   na   prijatie   opatrení   na   účely   nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou. V   okolnostiach   prípadu   však   nemohla   ostať   mimo   pozornosti   ústavného   súdu   zrejmá príčina, pre ktorú okresný súd vo veci nevydal platobný rozkaz a ktorou bola pochybnosť o mieste   pobytu   odporkyne.   Táto   pochybnosť   vyplývala   podľa   vyjadrenia   predsedu okresného súdu z obsahu návrhu a pripojených príloh a viedla k potrebe súdneho zisťovania pobytu odporkyne.  

9. Dôvodom na vyhodnotenie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej však boli časové okolnosti konania pred všeobecným súdom. Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že po podaní návrhu 4. júla 2011 tento súd úpravou vyššieho súdneho úradníka z 11. júla 2011 uložil   zisťovať (pravdepodobne   neznámy) pobyt   odporkyne,   čo   bolo   asistentkou   senátu realizované 16. novembra 2011, pričom k 14. decembru 2012 súdu odpovede príslušných orgánov doručené neboli. Pokiaľ ide o súčasný stav veci, teda či bol, alebo nebol následne zistený pobyt odporkyne, či vec je vedená v registri Ro alebo bola preradená do registra C, či bol, alebo nebol ustanovený opatrovník, tento sťažovatelia v sťažnosti vôbec neozrejmili, v   dôsledku   čoho   sťažnosť   možno   považovať   za   neodôvodnenú   (§   20   ods.   1   zákona o ústavnom súde),   čo taktiež mohlo byť dôvodom   na odmietnutie sťažnosti   v dôsledku nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.  

10. Konanie okresného súdu v právnej veci sťažovateľov a jeho prípadná krátkodobá nečinnosť   teda   nenadobudli   ústavnoprávny   rozmer,   ktorým   by   sa   ústavný   súd   mohol zaoberať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že   nie   každý   zistený   prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny (m. m. I. ÚS 47/03, II. ÚS 296/2011). Postup okresného súdu, aj keď sa sťažovateľom nemusel vždy javiť úplne efektívny, sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny.  

11.   Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   nebolo   možné   z   hľadiska posúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušenie práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2   ústavy   a   v   čl.   38   ods.   2   listiny,   a   preto   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov pri predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.   Keďže   sťažnosť   bola odmietnutá,   ústavný   súd   sa   nezaoberal   ďalšími   návrhmi   sťažovateľov   uvedenými v sťažnosti (príkaz okresnému súdu konať, primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov   konania).   V   závere   ústavný   súd   dáva   sťažovateľom   do   pozornosti,   že   návrh na priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   nemožno   stotožňovať   s   prípadnou škodou, ktorá im mohla vzniknúť nečinnosťou okresného súdu. Z doterajšej rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   vyplýva,   že   primerané   finančné   zadosťučinenie   ústavný   súd spravidla   prizná   vtedy,   keď   následky   porušenia   práv   (zbytočné   prieťahy   v   konaní)   už nemožno   napraviť   či   odstrániť   (napr.   III.   ÚS   17/02,   I.   ÚS   97/09).   Primerané   finančné zadosťučinenie   teda   nemožno   zamieňať   s   právom   na   náhradu   škody   spôsobenej nečinnosťou   okresného   súdu   (pozri   napr.   III.   ÚS   75/01,   IV.   ÚS   15/03),   ktoré   má   iný ústavný základ (čl. 46 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 4 ústavy) a o ktorom rozhodujú príslušné   všeobecné   súdy   v   konaní   podľa   zákona   č.   514/2003   Z.   z.   o   zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012