znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 391/2015-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu16. septembra 2015   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Nicol   Hlaváčikovou,Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., Garbiarska 5, Košice, vo vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 80/2010a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola11. augusta 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   (ďalej   len   „okresný   súd“) v   konaní   vedenompod sp. zn. 15 C 80/2010 (ďalej len „namietané konanie“).

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   nímoznačených práv nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Dňa 28. 04. 2010 som podal spolu s ďalšími žalobcami na Okresný súd žalobu o určenie   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnosti   nachádzajúcej   sa   v   katastrálnom   území a   zapísanej   na   liste   vlastníctva   č..   V   danom   roku   nám   bolo   doručené oznámenie a poučenie o procesných právach a povinnostiach a zaslaný odpor protistrany. Okresný   súd   následne   na   prvom   pojednávaní   dňa   18.   02.   2011   konanie   prerušil až do právoplatného skončenia dedičskej veci po jednej zo žalobkýň. Dňa 24. 06. 2011 bolo toto uznesenie o prerušení konania zrušené. V roku 2011 Okresný súd požiadal nášho právneho zástupcu o doručenie dvoch ďalších rovnopisov návrhu, pretože sa rozrástol počet žalobcov o príslušných dedičov. Požadované rovnopisy boli súdu promptne doručené, a to dňa   01.   11.   2011.   V   tento   deň   podal   náš   právny   nástupca   aj   jednoduchý   návrh na zmenu petitu, ktorý odrážal výlučne spomenuté úmrtie. V roku 2012 som Okresnému súdu   oznámil,   že   preberám   právne   zastupovanie   ostatných   žalobcov   a   požiadal   som Okresný súd, aby pripustil návrh na zmenu petitu z novembra 2011. V júli 2013 som podal návrh na zmenu odporcu, keďže medzičasom zomrela aj samotná odporkyňa. Tento návrh bol posledným úkonom v predmetnej veci. Okresný súd do dnešného dňa nerozhodol o návrhu na zmenu petitu z roku 2011, ako ani o návrhu na zmenu odporcu z roku 2013. Okresný súd počas celého konania vykonal iba tieto úkony:

- 26. 05. 2010 doručil odpor žalovanej žalobcom na vyjadrenie,

- 03. 01. 2011 vydal predvolanie na pojednávanie vo veci,

- 18. 02. 2011 vydal uznesenie o prerušení konania,

- 24.06.2011 vydal uznesenie o zrušení uznesenia zo dňa 18. 02. 2011,

- 14. 10. 2011 vydal výzvu na predloženie ďalších rovnopisov žaloby...

Okresný   súd   svojou   nečinnosťou   neodstránil   do   dnešného   dňa   moju   právnu neistotu...   K   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím....

Od podania žaloby dňa 28.04.2010 uplynulo už viac ako 5 rokov, napriek tomu vykonal   Okresný   súd   len   minimálny   počet   úkonov,   ktoré   naviac   absolútne   nevedú k prejednaniu a následnému rozhodnutiu veci. Od októbra 2011 je Okresný súd absolútne nečinným, teda viac ako 3 roky! Predmet sporu - určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – nie je právne ani faktický zložitý a patrí do štandardnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov.   Ako   účastník   konania   som   žiadnym   spôsobom,   ktorý   by   mi   mohol   byť   kladený za vinu, neprispel k celkovej dĺžke konania. Naopak mám za to, že súd koná neefektívne a liknavo.

Na   tomto   mieste   uvádzam,   že   je   potrebné   zohľadniť   celkovú   dĺžku   konania, a to vrátane   krátkeho   prerušenia   konania.   V   zmysle   ustanovenia   §   109   odsek   2 Občianskeho súdneho poriadku, na ktorý sa Okresný súd pri prerušení odvolal, zákon dáva súdu možnosť, nie povinnosť konanie prerušiť. V momente úmrtia jednej zo žalobkýň nemal Okresný súd vo veci vykonané žiadne úkony, počas dedičského konania preto mohol a mal konať s ostatnými účastníkmi. Nelogickosť je aj v tom, že kým Okresný súd úmrtie jednej z viacerých žalobkýň videl ako prekážku v pokračovaní konania, smrť odporkyne samotnej nechal   dodnes   nepovšimnutou.   Naviac,   súd   nevykonal   žiadne   vhodné   opatrenia   na   to, aby predišiel prerušeniu konania.“

Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby o jeho sťažnosti takto rozhodol:„-   základné   právo ⬛⬛⬛⬛..   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podlá článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/80/2010 porušené bolo.

- Okresnému súdu Košice - okolie sa v konaní vedenom pod spis. zn. 15C/80/2010 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

- ⬛⬛⬛⬛..   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume 3.500 EUR... ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

- ⬛⬛⬛⬛... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,74 EUR.... ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu   Advokátska   kancelária   Mária   Grochová   a   partneri   s.r.o.   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnejnormy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľaodseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodnýchosobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahyv konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stavzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľpreukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodovhodných osobitného zreteľa.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základnýchpráv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom nakonanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takéhoprávneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje ajznenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerýchustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje zataké prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods.1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1ustanovuje,   že   účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobenéprieťahy v konaní... V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanoveniaorgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je   povinný na   účel   zistenia   stavu   veci prešetriť všetkyskutočnosti.   V   súvislosti   s tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravnýchprostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jehozákladných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľaosobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôdpred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarityvyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohouústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámcipredovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislostiinštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatnýchdo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že využil všetky právne prostriedky, ktoré mu právnepredpisy poskytujú na ochranu jeho práva. Z obsahu jeho sťažnosti vyplýva, že telefonickyurgoval   doručenie   odporu   u   vyššieho   súdneho   úradníka   okresného   súdu.   K   sťažnostinepredložil dôkaz o využití právnych prostriedkov, ktoré sú určené na nápravu namietanéhostavu konania.

Sťažovateľ   netvrdil   ani   nepreukázal   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v   konanípredsedovi   okresného   súdu,   nevyjadril   sa   k   možnosti   podať   takúto   sťažnosť,   ako   anik dôvodom   nepodania   takejto   sťažnosti,   ktoré   by   ústavný   súd   mohol   zohľadniťpri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnomsúde, pričom takéto okolnosti hodné osobitného zreteľa nezistil ústavný súd ani v celkovejdĺžke namietaného konania, ktoré trvá 5 rokov.

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípadezotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu dochádza k zbytočným prieťahom,predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015