znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 390/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. septembra2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátom JUDr. Štefanom Ševčovičom, Jégého 16999/10, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republikyOkresným súdom Bratislava III a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava III (ďalej len„okresný súd“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   účastníčkou   konania   vo   veci   vedenejna okresnom súde pod sp. zn. 6 C 19/2001, pričom uvádza, že okresný súd «21. 01. 2015 uznesením sp. zn. 6 C 19/2001-763 a 6 C 19/2001-765 nariadil znalecké dokazovanie... „Uznesenia“ neboli... doručené... jej právnemu zástupcovi na adresu sídla advokátskej kancelárie... Sťažovateľka po zistení uvedeného podala... sťažnosť... Odpoveďou na sťažnosť bolo dňa 11. 6. 2015 doručenie „Uznesení“ už na adresu sídla advokátskej kancelárie právneho   zástupcu   sťažovateľky,   ale   so   spätne   vyznačenou...   právoplatnosťou... a vykonateľnosťou... Týmto postupom znemožnil „OS“ sťažovateľke realizáciu procesných práv... nemohla oznámiť námietky voči osobe znalca i napriek skutočnosti ich existencie.».

V závere sťažnosti sťažovateľka uviedla, že sa domáha:«...vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľky Okresným súdom Bratislava III podľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR...

uloženia   povinnosti   Okresnému   súdu   Bratislava   III   zdržania   sa   vykonávania nesprávne vyznačených právoplatných „Uznesení“

uloženia povinnosti Okresnému súdu Bratislava III zrušenia vyznačených dátumov právoplatností   a   vykonateľností   „Uznesení“   a   po   takto   opravených   ich   doručenia sťažovateľke

priznania povinnosti „OS“ zaplatiť...(sťažovateľke)... trovy konania...»

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutímorgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhotorozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčenépreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhomna začatie konania.

Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania, ktorýobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde.

Z   hľadiska   predbežného   prerokovania   sťažnosti   je   podstatný   najmä   §   20   ods.   3zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konaniaokrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhomna začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorejsťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde),čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavkyna poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom,čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktoréhooznačil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľzastúpený   zvoleným   advokátom   (m.   m.   II. ÚS 19/05,   III. ÚS 2/05,   IV. ÚS 287/2011).Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že text uvedený mimo petitu pokladáza súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (I. ÚS 316/09, I. ÚS 98/2011,II. ÚS 103/08, II. ÚS 154/09, III. ÚS 235/05, IV. ÚS 174/2011).

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   v   prvom   rade   konštatuje,   žesťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená advokátom, ktorý je v súlade § 18ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinnýdôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmyklienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnejslužby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilévyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnenézákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovenénáležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05,III. ÚS 236/07, IV. ÚS 267/08).

Sťažovateľka   sa   v   petite   sťažnosti   domáha   vyslovenia   porušenia   označenýchzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy okresným súdom, avšak neuvádza, akýmrozhodnutím,   postupom   alebo   opatrením   okresného   súdu   k   namietanému   porušeniuoznačených práv malo dôjsť. Pokiaľ sťažovateľka v ďalšej časti petitu požaduje, aby ústavnýsúd   uložil   okresnému   súdu   povinnosť   zdržať   sa   vykonávania   nesprávne   vyznačenýchprávoplatných   uznesení   a   povinnosť   zrušiť   vyznačené   právoplatnosti   a vykonateľnostiuznesení, nešpecifikuje, o aké uznesenia ide (spisová značka a dátum rozhodnutia). Taktoformulovaný petit sťažnosti ústavný súd považuje za neurčitý a nekonkrétny, neumožňujúcijednoznačne určiť predmet konania o sťažnosti.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľkyv predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť, ktorú by ústavný súdmohol   prijať   po   jej   predbežnom   prerokovaní   na   ďalšie   konanie.   Neobsahuje   jasnýa zrozumiteľný   petit   ako   východisko   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu,   čo   je   jednouzo všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa § 20ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde.   Je   koncipovaná   neprofesionálne   a   s   elementárnouneznalosťou podmienok konania pred ústavným súdom. Ústavný súd pritom opakovanezdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplývaz podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postupslúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovanájudikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04). Aj v tomto ohľadenaďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo,a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd zdôrazňuje, že pre posúdenie návrhu na začatie konania je rozhodujúce,ako   sťažovateľ,   resp.   jeho   právny   zástupca   vymedzí   predmet   konania   v   návrhuna rozhodnutie, t. j. v petite. Tvrdenia uvedené mimo petit pokladá ústavný súd za súčasťodôvodnenia   sťažnosti,   ktoré   nemôžu   doplniť   petit   (I. ÚS 316/09,   I. ÚS 98/2011,II. ÚS 103/08, II. ÚS 154/09, III. ÚS 235/05, IV. ÚS 174/2011), a preto ústavný súd v rámcipredbežného   prerokovania   sťažnosti   pri   posudzovaní,   či   návrh   obsahuje   zákonompredpísané náležitosti, mohol vychádzať iba zo sťažovateľkou formulovaného petitu.

Ústavný   súd   s   poukazom   na   uvedené   konštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   takýnedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   uvádza,   že   uznesenie   o   pribratí   znalca   jeprocesným uznesením, proti ktorému nie je možné podať odvolanie, avšak sú prípustnénámietky proti osobe znalca. Doručenie uznesenia s už vyznačenou doložkou právoplatnostia   vykonateľnosti   nebránilo   sťažovateľke,   aby   na   okresnom   súde   namietala   tvrdenúnesprávne   vyznačenú   právoplatnosť   a   vykonateľnosť   uznesení,   dožadovala   sa   zrušeniavyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti a vzniesla námietky proti osobe znalca.S týmto tvrdeniami sťažovateľky by sa okresný súd musel vysporiadať. Tieto skutočnostisťažovateľka   môže   tiež   namietať   v   rámci   prípadného   odvolania   proti   meritórnemurozhodnutiu okresného súdu v jej veci. V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, žez čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiachfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných právalebo   slobôd,   je   založená   na   základe   princípu   subsidiarity.   Zo   subsidiarity   právomociústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, žesťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo slobody využitím jejdostupných   a   aj   účinných   právnych   prostriedkov   pred   iným   orgánom   verejnej   moci,odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (mutatismutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnostipodľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietanýmporušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémutoprávu   neposkytuje   účinnú   ochranu   (mutatis   mutandis   I. ÚS 78/99).   Podstatou   účinnejochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorýmá fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu aleboslobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidíporušenie svojho základného práva alebo slobody (I. ÚS 36/96).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľkyby ústavný súd aj v prípade správne formulovaného petitu odmietol pre nedostatok svojejprávomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015