znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 39/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2014 predbežne prerokoval sťažnosť obce Tešedíkovo, zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ivanom Katonom,   LL.M.,   Advokátska   kancelária,   G.   Czuczora   4,   Nové   Zámky,   vo   veci namietaného   porušenia   základného   práva   zúčastňovať   sa   na   správe   vecí   verejných zaručeného v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj namietaného porušenia čl. 2 ods. 1 a čl. 67 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 612 zo 16. októbra 2013 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obce Tešedíkovo o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 16. decembra 2013   doručená   sťažnosť   obce   Tešedíkovo   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Ivanom Katonom, LL.M., vo veci namietaného porušenia základného   práva   zúčastňovať sa   na   správe   vecí   verejných   zaručeného   v   čl.   30   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj namietaného porušenia čl. 2 ods. 1 a čl. 67 ods. 1 ústavy uznesením vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) č. 612 zo 16. októbra 2013 (ďalej len „uznesenie zo 16. októbra 2013“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako základná jednotka územnej samosprávy   v   zmysle   čl.   64   ústavy   je   povinná   zastupovať   a   hájiť   záujmy   svojich obyvateľov, a preto v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy podala sťažnosť z dôvodu porušenia „základných práv a slobôd ustanovených v čl. 2 odst. 1, v čl. 30 odst. 1 a v čl. 67 odst. 1“ ústavy, a to postupom vlády v konaní o jej návrhu na zmenu názvu Tešedíkovo na Pered a jej uznesením zo 16. októbra 2013, ktorým vláda vyjadrila svoj nesúhlas s predmetným návrhom.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že jej obyvatelia sa na základe § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   obecnom   zriadení“)   zúčastnili   10.   marca   2012   miestneho   referenda za prinavrátenie pôvodného názvu Pered a na jeho základe požiadali vládu o schválenie zmeny názvu.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej argumentovala, že „Význam miestneho referenda ako inštitútu, prostredníctvom ktorého majú občania možnosť zúčastňovať sa na správe vecí verejných chápeme tak, že občania ako nositelia štátnej moci prostredníctvom svoje účasti na miestnom referende a hlasovaním na miestnom referende vyjadrujú svoju vôľu ako sa má   referendová   otázka   riešiť.   Zmyslom   miestneho   referenda   je   to,   aby   štátne   orgány, ktorým bola zverená kompetencia rozhodovať o právach právnických osôb spoznali vôľu občanov a aby takto vyjadrenú vôľu aj realizovali s výnimkou, ak by toto realizovanie bolo v rozpore so zákonom a pod.

Porušenie základných práv a slobôd uvedených vyššie vidíme aj v tom, že orgány verejnej správy by mali pri plnení úloh verejnej správy vychádzať z toho, že štátna moc pochádza   od   ľudu,   ktorí   svoju   vôľu   vyjadrili   priamo   v miestnom   referende   a   preto   by orgány   verejnej   moci   mali   uskutočniť   všetky   potrebné   a   dovolené   úkony   k   tomu,   aby prejavená vôľa ľudu bola realizovaná.

V tomto prípade orgán verejnej správy neuskutočnil žiadne úkony smerujúce k tomu, aby sa prejavená vôľa ľudu v miestnom referende aj realizovala čím podľa nášho názoru obmedzil   a   negatívne   zasiahol   svojou   činnosťou,   resp.   nečinnosťou   do   jedného zo základných práv občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných.“.

Z   dôvodu   naliehavosti   a   neakceptovateľnosti   postupu   vlády   v   danej   veci sťažovateľka požiadala o prednostné prerokovanie sťažnosti ústavným súdom.

Vzhľadom   na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a následne rozhodol týmto nálezom:

„Základné   práva   a   slobody   obce   Tešedíkovo,   ako   základnej   jednotky   územnej samosprávy   pri   plnení   zákonom   zverenej   úlohy   starostlivosti   o   potreby   jej   obyvateľov upravené v čl. 2 odst. 1, čl. 30 odst. 1, čl. 67 odst. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom vlády   Slovenskej   republiky   v   konaní   o   Návrhu   obce   Tešedíkovo   o   zmenu   názvu   obce na Pered a Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 612 zo 16. 10. 2013 porušené boli. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 612 zo 16. 10. 2013 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Obci Tešedíkovo sa priznáva náhrada trov konania vo výške 275,94 EUR, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 275,94 EUR (2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie sťažnosti á 130,16 EUR podľa § 11 ods. 2 Vyhl. MS SR : 655/2004 Z. z., RP á 7,81 EUR), ktoré je vláda Slovenskej republiky povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   predovšetkým   tvrdenie   sťažovateľky   o   porušení   jej základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných garantovaného v čl. 30 ods. 1 ústavy. K jeho porušeniu malo dôjsť postupom a uznesením vlády zo 16. októbra 2013, ktorým vláda vyjadrila svoj nesúhlas so zmenou názvu sťažovateľky z Tešedíkovo na Pered, postupujúc podľa § 1a ods. 2 zákona o obecnom zriadení, v zmysle ktorého názov obce určuje alebo mení vláda nariadením: názov obce možno zmeniť iba so súhlasom obce. Vláda   vo   svojom   uznesení   zo   16.   októbra   2013   poukázala   na   nesúhlasné   stanovisko Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   a   Ministerstva   kultúry   Slovenskej   republiky vychádzajúce z tvrdenia, že navrhovaný historický názov obce nie je v štátnom jazyku. Vláda   uvedeným   postupom   podľa   sťažovateľky   nezohľadnila   výsledok   miestneho referenda, v ktorom väčšina oprávnených občanov vyjadrila svoju vôľu zmeniť súčasný názov   ich   obce   za   pôvodný   historický   názov   používaný   do   roku   1948,   čím   zamedzila realizácii takto prejavenej vôle občanov.

Podľa prvej vety čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Základné právo zaručené v čl. 30 ods. 1 ústavy ako jedno zo základných politických práv   občanov   v   demokratickej   spoločnosti   zaručuje   občanom   právo   zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo, t. j. poskytuje občanom príležitosť hlasovať o otázkach verejného záujmu v národnom (celoštátnom) referende podľa druhého oddielu druhej hlavy ústavy a regionálnom (miestnom) referende podľa čl. 67 ústavy (a v súlade s § 11a zákona o obecnom   zriadení),   alebo   zaručuje   občanom   právo   zúčastňovať   sa   na   správe   vecí verejných   nepriamo,   t.   j.   umožňuje   občanom   hlasovať   o   voľbe   svojich   zástupcov do Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   do   Európskeho   parlamentu, ako   aj   do   orgánov miestnej samosprávy (aktívne volebné právo).

Z   uvedeného   vyplýva,   že   uznesením   vlády   zo   16.   októbra   2013   a   jemu predchádzajúcim postupom nevznikla možnosť porušenia základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 30 ods. 1 ústavy, porušenie ktorého v sťažnosti namieta, pretože obec ako právnická osoba nie je nositeľkou tohto základného práva, ktoré je v zmysle ústavy právom osobitnej povahy jednotlivca, a prináleží tak výlučne občanom obce, ktorí výkonom práva podieľať sa na správe vecí verejných legitimujú verejnú moc.

Na   základe   uvedeného ústavný súd   podľa   § 25 ods.   2   zákona o   ústavnom   súde sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Sťažovateľka,   ktorá   je   zastúpená   advokátom,   vo   svojej   sťažnosti   podanej   podľa čl. 127 ústavy namietala aj porušenie čl. 2 ods. 1 a čl. 67 ods. 1 ústavy. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy a podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde je v jeho právomoci rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd (druhá   hlava   ústavy),   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Pretože označené články ústavy nie sú zaradené do systematiky základných práv a slobôd v druhej hlave ústavy a nemajú ani charakter ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   kvalifikovanej   medzinárodnej   zmluvy,   t.   j.   nejde   o   práva   zakotvené v čl. 127 ústavy, nie je daná právomoc ústavného súdu preskúmavať ich prípadné porušenie v   konaní   podľa   čl.   127   ústavy,   preto   bolo   potrebné   sťažnosť   v   tejto   časti   odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá a rozhodnutie o zrušení napádaného   rozhodnutia   a   o   úhrade   trov   konania   je   podmienené   vyslovením   porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa ich sťažovateľka domáhala, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2014