znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 39/2010-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. G. a J. G., K., vo veci namietaného porušenia ich práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15 C 128/2003 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G. a J. G.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára 2010   doručená   sťažnosť   M.   G.   a J.   G.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   v   ktorej   namietali porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 128/2003.

2. Sťažovatelia uviedli, že susedský spor podľa § 127 Občianskeho zákonníka sa vedie už takmer 7 rokov, čo sa im zdá neprimerane dlho, preto žiadali, aby ústavný súd zasiahol do prieťahov v konaní tak, že im prizná finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania 2 500 €.

3.   Vzhľadom   na   to,   že   sú   v   zlej   finančnej   situácii,   žiadali   v   prípade   možnosti ustanoviť im bezplatnú právnu pomoc.

4. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

5.   Ústavný   súd   už   v   rámci   svojej   judikatúry   vyslovil,   že   princíp   subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba   alebo   právnická   osoba,   ktorá   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne   predsunutý   pred   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

6.   V konaní   o   sťažnosti   vo   veci   namietaného porušenia základného práva nečinnosťou   všeobecného   súdu   považuje   ústavný   súd   za   účinný   prostriedok   nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez   zbytočných prieťahov podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach (§ 2 ods.   2,   §   30   ods.   4,   §   52   ods.   1)   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť (§ 116 a § 118).

Účelom   sťažnosti   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom zaručeným čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie práva podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne   využil   označený   právny   prostriedok   nápravy   podľa   zákona   o   súdoch,   alebo   ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

7. Podľa obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia doteraz nepodali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v označenom konaní v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch a vo svojej ústavnej sťažnosti ani neuviedli žiadne   dôvody   hodné   osobitného   zreteľa,   pre   ktoré   nevyužili   tento   účinný   prostriedok nápravy proti nečinnosti. Preto na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je neprípustná, a ako takú ju odmietol (§ 25 ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde)   bez   ďalšieho   procesného   postupu   (ustanovenie   advokáta, doplnenie sťažnosti o potrebné náležitosti a pod.).

8. Pretože sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2010