znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 39/08-100

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava   v súvislosti   s   neprijatím   jej   podaní   urobených   elektronickými   prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B., a. s., o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 14. decembra   2006   doručená   sťažnosť   spoločnosti   B.,   a.   s.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   v súvislosti s neprijatím   jej   podaní   doručených   okresnému   súdu   19.   októbra   2006   elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom. Sťažnosť bola doplnená podaním sťažovateľky doručeným ústavnému súdu 25. januára 2007 (o znalecký posudok) a podaním doručeným ústavnému súdu 13. septembra 2007.

2.   Zo   sťažnosti   vyplýva, že   sťažovateľka   je právnickou   osobou   založenou   podľa slovenského právneho poriadku, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. Sťažovateľka zastúpená právnym zástupcom ešte 31. marca 2006 kuriérom doručila okresnému súdu žaloby o vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) urobila tieto podania elektronickými prostriedkami. Podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“). Spolu so žalobami o vydanie platobných rozkazov sťažovateľka zároveň   doručila   okresnému   súdu   aj „Sprievodný   list   k návrhu“,   v ktorom   informovala okresný súd o svojich podaniach uskutočnených na DVD nosičoch. Okresný súd listom z 3. apríla 2006 sťažovateľke oznámil, že jej list nie je podaním podľa § 42 ods. 1 OSP, bol zaregistrovaný do registra Spr a nebol klasifikovaný ako podanie vo veci, a to vzhľadom na skutočnosť, že súdy nemajú k dispozícii elektronickú podateľňu, a preto v súčasnosti nie sú splnené   podmienky   osobitného   zákona   na   prijímanie   podaní   elektronickou   formou prostredníctvom   zaručeného   elektronického   podpisu   podľa   osobitných   predpisov. Sťažovateľka   reagovala   listom   z 26. apríla   2006,   v ktorom   uviedla,   že   sprievodný   list k návrhu nie je podaním v zmysle § 42 ods. 1 OSP, lebo ako to vyplýva už z označenia listu, ide len o sprievodný list k návrhom, pričom návrhy na začatie konania (žaloby o vydanie platobných   rozkazov)   sú   zaznamenané   v elektronickej   podobe   na   DVD   nosiči   a sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom a opatrené časovou pečiatkou. Sťažovateľka tiež   konštatovala,   že   podania   boli   urobené   v súlade   s   §   42   ods.   1   OSP   a boli   riadne doručené, preto v zmysle § 82 ods. 1 OSP považuje sťažovateľka 31. marec 2006 za deň začatia   konania.   Sťažovateľka   poukázala   aj   na   to,   že   urobiť   podanie   elektronickými prostriedkami možno už od 1. mája 2002, pričom nie je vinou sťažovateľky, že okresný súd nemá vytvorené podmienky na prijímanie takýchto podaní. Sťažovateľka v domnení, že okresný súd odstránil technické nedostatky, pre ktoré neprijal podanie z 31. marca 2006, urobila rovnakým spôsobom ako predtým 19. októbra 2006 nové podanie na okresný súd datované 11. októbra 2006. Znova teda   zaslala okresnému súdu sprievodný   list a jeden DVD nosič obsahujúci návrhy na vydanie platobných rozkazov spolu s prílohami, pričom návrhy boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podania obsiahnuté na tomto druhom DVD nosiči obsahovali tie isté návrhy (týkali sa tých istých vecí) ako v prvom prípade.   Okresný   súd   listom   z 20. októbra   2006   sťažovateľke   oznámil,   že   jej   podanie urobené 19. októbra 2006 nie je možné prijať z dôvodu, že okresný súd nemá splnené podmienky   na   prijímanie   podaní   elektronickou   formou   prostredníctvom   zaručeného elektronického podpisu podľa osobitného predpisu.

3. Sťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46   ods.   1   ústavy   a   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v súvislosti s neprijatím jej podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým   podpisom   (v   bližšie   označených   konaniach).   Ďalej   žiada   vysloviť,   že uvedené   podania   sťažovateľky   ako   navrhovateľky   z 11. októbra   2006   urobené elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom boli urobené zákonom ustanoveným spôsobom, pričom sa okresnému súdu prikazuje na základe týchto podaní konať. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume po 10 000 Sk v každej veci. Napokon sa domáha náhrady trov právneho zastúpenia.

4. Z prípisu okresného súdu sp. zn. Spr. 1749/06 z 20. októbra 2006 adresovaného právnemu zástupcovi sťažovateľky vyplýva, že 19. októbra 2006 okresný súd dostal list z 11.   októbra   2006   v súvislosti   s podaniami urobenými elektronickými   prostriedkami na DVD nosiči. Podanie s prílohami mu bolo vrátené, lebo okresný súd doteraz nemá splnené podmienky   na   prijímanie   podaní   elektronickou   formou   prostredníctvom   zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov.

5. Z prípisu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) č. 3554/2006-50 z 31. marca 2006 vyplýva, že viaceré súdy sa obrátili na ministerstvo spravodlivosti so žiadosťou o usmernenie, akým spôsobom prijímať podania podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom.   Uvedený   problém   sa   vyskytol v nadväznosti   na   list   advokáta   JUDr.   M.   P.,   ktorý   je   označený   ako „Sprievodný   list k návrhu“.   Oznamuje   ním   ako   splnomocnený   zástupca   sťažovateľky,   že   podal   žaloby o vydanie   platobných   rozkazov   vrátane   príloh   formou   elektronických   prostriedkov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom podľa § 42 ods. 1 OSP a urobil podanie elektronickými   prostriedkami   podpísanými   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa osobitného   zákona   na   DVD   nosiči.   Uvedený   list   nie   je   podľa   názoru   ministerstva spravodlivosti podaním podľa § 42 ods. 1 OSP. Preto ministerstvo spravodlivosti odporúča zapísať tento list do registra Spr a neklasifikovať ho ako podanie vo veci. Spôsob a postup používania   elektronického   podpisu   v obchodnom   a administratívnom   styku   upravujú osobitné predpisy, ktoré ustanovujú podmienky na jeho používanie. Podrobnejšiu analýzu problematiky používania zaručeného elektronického podpisu v nadväznosti na § 42 ods. 1 OSP zašle ministerstvo spravodlivosti súdom 3. apríla 2006.

6. Z prípisu ministerstva spravodlivosti č. 3554/2006-50 z 3. apríla 2006 vyplýva, že vyhotovovanie   a používanie   elektronického   podpisu,   práva   a povinnosti   právnických a fyzických   osôb   pri   používaní   elektronického   podpisu,   hodnovernosť   a ochranu elektronických   dokumentov   podpísaných   elektronickým   podpisom   upravuje   zákon o elektronickom podpise.   Podľa tohto zákona možno v styku s verejnou mocou (teda   aj súdmi) používať iba zaručený elektronický podpis. Overovateľ overuje elektronický podpis prostriedkami na overovanie elektronického podpisu využitím podpísaného elektronického dokumentu   a verejného   kľúča   patriaceho   udávanému   podpisovateľovi.   Pri   overovaní elektronického podpisu overovateľ môže požadovať overenie pravosti verejného kľúča, to znamená toho, že verejný kľúč patrí podpisovateľovi. Na tento účel môže použiť certifikát verejného   kľúča   podpisovateľa.   Pri   overovaní   zaručeného   elektronického   podpisu overovateľ na základe kvalifikovaného certifikátu verejného kľúča overí, či verejný kľúč na overenie zaručeného elektronického podpisu patrí podpisovateľovi. Odoslanie, prijatie alebo potvrdenie   odoslania,   alebo   potvrdenie   prijatia   elektronického   dokumentu   podpísaného platným zaručeným elektronickým podpisom medzi orgánmi verejnej moci alebo orgánmi verejnej   správy,   alebo   medzi   orgánom   verejnej   moci   a fyzickou   osobou,   alebo   medzi orgánom   verejnej   správy   a fyzickou   osobou,   alebo   medzi   orgánom   verejnej   moci a právnickou   osobou,   alebo   medzi   orgánom   verejnej   správy   a právnickou   osobou   sa považuje za administratívny styk, v rámci ktorého je možné používať výlučne zaručený elektronický podpis. Orgán verejnej moci alebo orgán verejnej správy prijíma, odosiela, overuje,   potvrdzuje   a spracúva   elektronické   dokumenty   prostredníctvom   elektronickej podateľne.   Elektronická   podateľňa   sa   zriaďuje   v prípade,   ak orgán   verejnej   moci   alebo orgán   verejnej   správy   využíva   zaručený   elektronický   podpis   na   prijímanie,   odosielanie, overovanie, potvrdzovanie a spracovanie elektronických dokumentov v styku s fyzickými osobami alebo   s právnickými   osobami,   alebo   s inými   orgánmi   verejnej   moci   a orgánmi verejnej   správy.   Minimálne   požiadavky,   ktoré   sa   kladú   na   používanie   elektronickej podateľne,   ustanovuje   vyhláška   Národného   bezpečnostného   úradu   č.   542/2002   Z.   z. o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom styku. Na zabezpečenie využívania služieb elektronickej   podateľne orgán verejnej moci alebo orgán verejnej správy po jej zriadení zverejní písomnou formou a prostredníctvom siete na prenos údajov elektronickou formou

a) zoznam   úplných   elektronických   adries   umožňujúcich   styk   s elektronickou podateľňou,

b) adresu   umiestnenia   elektronickej   podateľne a adresu,   na   ktorej   možno   s orgánom verejnej moci alebo s orgánom verejnej správy komunikovať o otázkach využívania a činnosti elektronickej podateľne,

c) zoznam kvalifikovaných certifikátov alebo úplnú elektronickú adresu, na ktorej sa nachádza   zoznam   kvalifikovaných   certifikátov   všetkých   zamestnancov   orgánu verejnej   moci   alebo   orgánu   verejnej   správy,   ktorí   zabezpečujú   prevádzku elektronickej podateľne,

d) formáty elektronických dokumentov z množiny prípustných formátov podľa prílohy vyhlášky, ktoré elektronická podateľňa prijíma,

e) typy   a charakteristiky   nosičov   údajov,   na   ktorých   elektronická   podateľňa elektronické dokumenty prijíma,

f) pravidlá zasielania elektronických dokumentov a potvrdzovania ich prijatia vrátane možného časového obmedzenia styku s elektronickou podateľňou,

g) zoznam   typov   prijímaných   elektronických   dokumentov   a spôsob   získania elektronických predlôh podaní.Pri manipulácii s elektronickým dokumentom, najmä pri potvrdzovaní jeho prijatia alebo postúpení na ďalšiu manipuláciu využíva elektronická podateľňa službu časovej pečiatky. Vzhľadom na skutočnosť, že súdy Slovenskej republiky nemajú k dispozícii elektronickú podateľňu, nie sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou   formou   prostredníctvom   zaručeného   elektronického   podpisu   podľa osobitných predpisov.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zásah do uvedených práv má spočívať v tom, že okresný súd sa odmietol zaoberať jej žalobami (návrhmi na vydanie platobného rozkazu) z dôvodu, že nie je   z   hľadiska   organizačného   a materiálno-technického   vybavenia   schopný   prijímať elektronické   podania   so   zaručeným   elektronickým   podpisom,   hoci   príslušný   zákonný procesný predpis (Občiansky súdny poriadok) podanie takouto formou pripúšťa.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Sťažnosť   v zmysle   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III.   ÚS 55/02, III.   ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že sťažovateľka podala žaloby elektronickými prostriedkami prvýkrát 31. marca 2006. Okresný súd vrátil sťažovateľke   doručené   DVD   nosiče   obsahujúce   elektronické   podania   v prílohe   listu z 3. apríla 2006, zároveň jej oznámil, že jej list nie je podaním podľa § 42 ods. 1 OSP, bol zaregistrovaný do registra Spr a nebol klasifikovaný ako podanie vo veci, a to vzhľadom na skutočnosť, že súdy nemajú k dispozícii elektronickú podateľňu, a preto v súčasnosti nie sú splnené   podmienky   osobitného   zákona   na   prijímanie   podaní   elektronickou   formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov. Tento list bol sťažovateľke doručený v priebehu apríla 2006, a to najneskôr do 26. apríla 2006, keď sťažovateľka listom z uvedeného dňa reagovala na oznámenie okresného súdu.

Sťažovateľka   sa   o všetkých   podstatných   skutkových   okolnostiach,   v ktorých   vidí zásah   do   svojich   základných   práv   a slobôd,   dozvedela   najneskôr   do   26.   apríla   2006. V súlade s ustanovením § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jej preto najneskôr v uvedený deň začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočívajúcom v neakceptovaní podaní (návrhov na začatie konania) urobených elektronickými prostriedkami zo strany okresného súdu.

Sťažovateľka sa však na ústavný súd obrátila až sťažnosťou z 13. decembra 2006 doručenou   ústavnému   súdu   14.   decembra   2006,   teda   zjavne   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na túto skutočnosť je jej sťažnosť podaná oneskorene.

Opakovaný pokus sťažovateľky z 19. októbra 2006 o podanie uvedených žalôb nie je z hľadiska plynutia lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde právne významný. Vzhľadom   na   podstatné   skutkové   a právne   okolnosti   a   na   povahu   namietaného   zásahu (konanie, následok a dôvody, pre ktoré bolo prijatie elektronických podaní okresným súdom odopreté)   zostala   totožnosť   (identita)   zásahu,   ktorý   sťažovateľka   namieta   vo   vzťahu k svojim právam zaručeným v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, zachovaná, aj pokiaľ   ide   o opakovaný   pokus   urobiť   zamýšľané   podania   elektronickými   prostriedkami a ich následné neprijatie zo strany okresného súdu (ten v liste z 20. októbra 2006 poukazuje na rovnaký dôvod neprijatia ako v liste z 3. apríla 2006). O tomto zásahu sa sťažovateľka dozvedela už v apríli 2006. Okolnosti, za ktorých k nemu malo dôjsť, jej boli známe (čo vyplýva z jej argumentácie, ako aj z listín pripojených k sťažnosti) vrátane skutočnosti, že elektronickou podateľňou v zmysle osobitných predpisov nedisponoval v uvedenom čase žiaden   súd v Slovenskej republike,   pričom   ministerstvo   spravodlivosti   listom   z 3. apríla 2006 oznámilo okresným súdom svoje stanovisko k prijímaniu a používaniu elektronických podaní uvedúc: „...Elektronická podateľňa sa zriaďuje v prípade, ak orgán verejnej moci alebo orgán verejnej správy využíva zaručený elektronický podpis... v styku s fyzickými osobami   alebo   s právnickými   osobami  ...   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   súdy   Slovenskej republiky   nemajú   k dispozícii   elektronickú   podateľňu,   nie   sú   v súčasnosti   splnené podmienky   osobitného   zákona   na   prijímanie   podania   elektronickou   formou...“ (sťažovateľka obsah uvedeného stanoviska poznala, keďže naň reagovala v liste z 26. apríla 2006, pozn.).

Uvedené skutočnosti neumožňovali sťažovateľke rozumne predpokladať, že by pri druhom pokuse o podanie žalôb elektronickou formou v takom krátkom čase malo, resp. mohlo dôjsť k zmene stanoviska príslušného okresného súdu. Opakovanie pokusu o podanie žalôb formou elektronických podaní v októbri 2006 preto ústavný súd považoval iba za formálny a účelový úkon zo strany sťažovateľky aj napriek jej tvrdeniu, že tak urobila preto, lebo   Okresný   súd   Trnava   odstránil   technické   nedostatky,   pre   ktoré   neprijal   pôvodné podanie.   Sťažovateľka   neuviedla   žiadnu   konkrétnu   relevantnú   skutočnosť,   ktorá   by odôvodňovala takýto predpoklad.

Ústavný súd preto sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene (podobne pozri III. ÚS 129/07, III. ÚS 130/07, III. ÚS 131/07, III. ÚS 142/07, III. ÚS 143/07, II. ÚS 123/07, II. ÚS 124/07, II. ÚS 132/07, II. ÚS 133/07, II. ÚS 138/07, II. ÚS 139/07).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2008