znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 39/07-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2007 v senáte zloženom   z   predsedu   Milana   Ľalíka   a zo   sudcov   Petra   Brňáka   a   Lajosa   Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. M. a I. M., Rakúska republika, zastúpených Mgr. Z. C. D., ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 70/97, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo J.   M.   a I.   M. na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky a   právo   na prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 70/97 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Dunajská   Streda   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   70/97 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J.   M. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000 Sk   (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd   Dunajská Streda p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. I.   M. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   50 000 Sk   (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd   Dunajská Streda p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný   súd   Dunajská   Streda   j e   p o v i n n ý   uhradiť   J.   M.   a I. M.   trovy právneho   zastúpenia   v   celkovej   sume   16   557   Sk   (šestnásťtisícpäťstopäťdesiatsedem slovenských   korún)   na   účet   ich   právneho   zástupcu   Mgr. Z.   C.   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 39/07-14   zo   17. apríla 2007   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M. a I. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 70/97.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidia sťažovatelia v nasledovne opísanom skutkovom stave:

Okresnému súdu bol 15. mája 1997 podaný návrh na začatie konania vo veci určenia neplatnosti   kúpnych   zmlúv,   v ktorom   sú   sťažovatelia   účastníkmi   na   strane   odporcov v 1. a 2. rade (z celkového počtu 18 odporcov). Predmetné súdne konanie je vedené pod sp. zn. 4 C 70/97 a nie je doteraz právoplatne skončené. Prieťahy v konaní a neukončenie veci v primeranej lehote sťažovatelia považujú za porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V ďalšom sťažovatelia podrobne opísali priebeh doterajšieho konania pred okresným súdom a uviedli, že urýchlenie konania žiadali už 20. mája 2003 sťažnosťou adresovanou predsedníčke okresného súdu. Predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 1514/03 zo 14. júla 2003 odpovedala, že sťažnosť na prieťahy v konaní považuje za neopodstatnenú. V období od 15. mája 1997 do 6. júla 2000 sudkyňa robila úkony smerujúce k pripojeniu spisov, ktoré navrhovateľka v návrhu uviedla. Úkony boli robené pravidelne, ale neúspešne, pretože   predmetné   veci   v tom   čase   neboli   skončené.   Ďalej   uviedla,   že   jej   neprislúcha posúdiť, či preštudovanie žiadaných spisov bolo potrebné na rozhodovanie vo veci samej, pretože to by bolo zasahovanie do rozhodovacej činnosti sudcu. Dňa 18. septembra 2003 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni. Uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 23 Nc 26/03-226 bola zákonná sudkyňa vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Sťažovatelia   sú   toho   názoru,   že   okresný   súd   od   15.   mája   1997   až   do   podania sťažnosti nerozhodol z dôvodu nedostatkov vo svojej činnosti.

3. Sťažovatelia žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci   v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   v konaní okresného súdu sp. zn. 4 C 70/97 a prikázal mu konať v uvedenej veci bez prieťahov. Zároveň sťažovatelia žiadajú priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému v sume po 80 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili tým, že:   „doba   bezmála   9   rokov,   ktorá   uplynula   od   podania   návrhu   až   doposiaľ,   je   ničím neospravedlniteľná. Účastník konania má právo na konanie bez prieťahov a toto právo odporca nemôže, ani vzhľadom na jeho subjektívne pomery porušovať. Sťažovatelia vidia nemajetkovú ujmu v ich pretrvávajúcom pocite právnej neistoty, spočívajúca v ich pocitoch márnosti   a nespravodlivosti   sprevádzajúcich   porušovanie   základného   práva   na   konanie súdu bez zbytočných prieťahov, ďalej v ich pretrvávajúcom pocite neistoty vyplývajúcej zo situácie,   keď   majú   faktický   a právny   záujem   o nakladanie   s predmetnými nehnuteľnosťami, avšak doterajšia situácia to neumožňuje.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 16. mája 2007 písomne vyjadrila predsedníčka okresného súdu (Spr. 405/07). Okrem rozpisu úkonov, ktoré vykonal okresný súd, uviedla: „v predmetnej veci som riešila sťažnosť terajších sťažovateľov na prieťahy v konaní. Sťažnosť som vtedy posúdila ako neopodstatnenú s odôvodnením, že postup súdu je   sťažený   tým,   že   na   strane   odporcov   vystupujú   účastníci,   z ktorých   niektorí   zomreli, niektorí   sú   maďarskými   štátnymi   príslušníkmi   a preto   nebolo   možné   vo   veci   samej rozhodnúť.   Po   vylúčení   zákonnej   sudkyne   JUDr.   M.   K.   z ďalšieho   prejednania a rozhodovania   veci,   vo   veci   naďalej   konala   sudkyňa,   ktorá   doteraz   odstraňovala nedostatky návrhu, čo do okruhu účastníkov konania. Doterajší postup súdu je sťažený aj s tým, že navrhovateľka v priebehu tohto konania čiastočne bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony.“

5.   K   vyjadreniu   okresného   súdu   zaujal   stanovisko   právny   zástupca   sťažovateľov listom z 15. júna 2007, v ktorom uviedol: „nie je zložité zistiť skutkovú a právnu stránku veci, aj keď na strane odporcov vystupuje viac účastníkov. (...) z osemnástich účastníkov konania   na   strane   odporcov   jedenásti   sú   štátnymi   príslušníkmi   Slovenskej   republike s trvalým   pobytom   na   území   Slovenskej   republiky   a z toho   piati   majú   trvalé   bydlisko v mieste, kde sídli aj príslušný súd. (...)

Zo   súdneho   spisu,   sp.   zn.   4   C   70/97   podľa   sťažovateľov   nepochybne   vyplýva, že na vzniku a pretrvaní nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci... (majú, pozn.) podiel predovšetkým nedostatky v činnosti tohto súdu...“.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   a zo spisu   okresného   súdu sp. zn. 4   C   70/97   ústavný   súd   zistil   nasledovný   relevantný   priebeh   a stav   predmetného konania:

Návrh okresnému súdu (pod sp. zn. 4 C 70/97) o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv podala   15.   mája   1997   navrhovateľka   M.   C.   proti   (celkom)   18   odporcom.   Sťažovatelia figurujú   v konaní   ako   odporca   v 1.   a 2.   rade.   Predmet   sporu   sa   týka   prevodu spoluvlastníckych   podielov   odporcov   v   3.   až   18.   rade   na   sťažovateľov   (odporcov v 1. a 2. rade), pričom navrhovateľka sa domáhala s poukazom na ustanovenie § 40a a § 140 Občianskeho   zákonníka   vyslovenia   neplatnosti   kúpnych   zmlúv,   pretože   odporcovia v 3. až 18. rade nerešpektovali jej zákonom predpokladané predkupné právo.

V predmetnej veci 19. mája 1997 vydal sudca kancelárii pokyn na pripojenie spisu sp. zn. D 261/92. V ďalšom bol sled úkonov okresného súdu nasledovný:

Pokyn   sudcu   kancelárii   z   5.   júna   1997   na   pripojenie   súdnych   spisov sp. zn. 7C 129/92, sp. zn. 8 C 208/94 a sp. zn. D 261/92.

Pokyn   sudcu   zo   16.   júna   1997   na   vyžiadanie   spisov sp. zn. V 1147/94 a sp. zn. V 1082/94 od Okresného úradu, odbor katastrálny, D. (ďalej len „okresný úrad“) a pripojenie dedičského spisu sp. zn. D 261/92.

Pokyn   sudcu   kancelárii   z   10.   júla1997   na   pripojenie   dedičského   spisu sp. zn. D 261/92 a vyžiadanie spisu od okresného úradu sp. zn. V 1147/94.

Dňa 29. júla 1997 bol okresnému súdu doručený spis sp. zn. V 1147/94 od okresného úradu.Pokyn   sudcu   kancelárii   zo   4.   augusta   1997   na   pripojenie   dedičského   spisu sp. zn. D 261/92.

Pokyn   sudcu   kancelárii   z   22.   septembra   1997,   aby   spis   dala   na   lehotu do 15. novembra 1997.

Pokyn   sudcu   kancelárii   zo   17.   novembra   1997   na   pripojenie   dedičského   spisu sp. zn. D 261/92.

Pokyn sudcu kancelárii z 18. mája 1998, aby spis bol na lehote do 1. júna 1998.Pokyn   sudcu   kancelárii   z   2.   júna   1998   na   pripojenie   dedičského   spisu sp. zn. D 261/92.

Pokyn sudcu kancelárii z 22. júna 1998 na pripojenie spisu sp. zn. 8 C 208/94.Pokyn sudcu kancelárii z 26. júna 1998, aby spis bol na lehote do 15. augusta 1998.Pokyn sudcu kancelárii z 18. decembra 1998 na pripojenie spisu sp. zn. 8 C 208/94.Pokyn sudcu kancelárii z 9. februára 1999, aby spis bol na lehote do 15. apríla 1999.Pokyn sudcu kancelárii zo 6. mája 1999, aby spis bol na lehote do 30. mája 1999.Pokyn sudcu kancelárii z 15. júna 1999 na pripojenie spisu sp. zn. 8 C 208/94.Pokyn sudcu kancelárii z 20. júna 1999, aby spis bol na lehote do 31. augusta 1999.Pokyn sudcu kancelárii zo 14. septembra 1999 na pripojenie spisu sp. zn. 8 C 208/94.Pokyn sudcu kancelárii z 1. októbra 1999, aby spis bol na lehote do 15. novembra 1999.Pokyn sudcu kancelárii zo 16. novembra 1999 na pripojenie spisu sp. zn. 8 C 208/94.Pokyn sudcu kancelárii z 19. novembra 1999, aby spis bol na lehote do 29. februára 2000.Pokyn sudcu kancelárii z 28. februára 2000 na pripojenie spisu sp. zn. 8 C 16/00.Pokyn sudcu kancelárii z 29. februára 2000, aby spis bol na lehote do 15. apríla 2000.Pokyn   sudcu   kancelárii   zo   6.   júla   2000   na   pripojenie   spisu   sp.   zn.   8   C   16/00 za účelom preštudovania bez ohľadu na to, či je vec právoplatne skončená.

Pokyn sudcu kancelárii zo 6. októbra 2000 na nariadenie pojednávania s termínom 29. november 2000.

Právna zástupkyňa navrhovateľky a navrhovateľa 6. novembra 2000 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní (29. november 2000) a navrhla odročiť ho.

E. C. 13. novembra 2000 oznámila okresnému súdu, že odporca v 11. rade T. C. zomrel dňa 30. marca 2000.

Pojednávanie konané 20. novembra 2000 bolo pre neprítomnosť navrhovateľky, jej právnej zástupkyne a odporcov v 1., 2., 3., 6., 9. a 13. až v 16.rade odročené na 17. január 2001.Na pojednávanie konané 17. januára 2001 nemali vykázané doručenie predvolania a nedostavili sa odporcovia v 1., 2., 5., 6., 8., 9., 10., 11., 12., 13. – 16. rade. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že budú prostredníctvom dožiadaného maďarského súdu vypočutí odporcovia v 13. až v 16. rade, bude preložený návrh z maďarského jazyka a bude požiadaná manželka nebohého T. C., aby predložila úmrtný list a potvrdenie konajúceho notára o okruhu dedičov nebohého.

Na pojednávaní 17. januára 2001 bola vypočutá M. H. - odporkyňa v 3. rade.Právna zástupkyňa 18. januára 2001 oznámila adresy bydliska odporcov v 1. a 2. rade.Pokyn   sudcu   kancelárii   zo   7.   februára   2001,   aby   vyzvala   E.   C.,   manželku po nebohom   T.   C.,   aby   predložila   úmrtný   list   a potvrdenie   príslušného   notára   o okruhu dedičov.

Pokyn   sudcu   kancelárii   z   15.   marca   2001,   aby   urgovala   pod   hrozbou   uloženia poriadkovej pokuty E. C. na splnenie uloženej povinnosti.

Pokyn   sudcu   kancelárii   z   29.   marca   2001,   aby   požiadala   tlmočníčku   o preklad žalobného návrhu zo slovenského jazyka do maďarského jazyka.

Pokyn sudcu kancelárii z 23. apríla 2001, aby spis bol na lehote do 30. mája 2001.Dňa 24. apríla 2001 A. H. – tlmočníčka, predložila vyúčtovanie odmeny za preklad žalobného návrhu.

Okresný súd uznesením z 23. apríla 2001 priznal tlmočníčke odmenu za vykonaný preklad.

V súdnom spise č. l. 78 až 83 sú založené nedoručené zásielky účastníkov konania, ktoré pošta vrátila.

V súdnom spise č. l. 84 až 85 sú založené dožiadania na súd v Maďarskej republike, na vykonania dokazovania.

Pokyn sudcu kancelárii z 8. augusta 2001, aby spis bol na lehote do 30. septembra 2001.Pokyn sudcu kancelárii z 10. septembra 2001, aby spis bol na lehote jeden mesiac.Pokyn   sudcu   kancelárii   z   1.   októbra   2001,   aby   urgovala   doručenie   zásielok do Maďarskej republiky.

V súdnom   spise   č.   l.   108,   109   a 110   je   založená   urgencia   doručenia   zásielok do Maďarskej republiky aj s odpoveďou.

V súdnom   spise   č.   l.   111   až   122   je   založená   zápisnica   z   dožiadaného   súdu v Maďarsku o vypočutí účastníkov.

Uznesenie   okresného   súdu   z   5.   februára   2002   o priznaní   odmeny   za   preklad z maďarského jazyka do slovenského jazyka.

Podanie   znalca   doručené   okresnému   súdu   11.   marca   2002   o vyúčtovaní   odmeny za preklady.

Dňa 11. marca 2002 znalec podal vyúčtovanie odmeny za tlmočenie.V súdnom spise č. l. 135 až 138 sú vrátené poštou nedoručené zásielky odporcom.Pokyn sudcu kancelárii zo 7. mája 2002, aby vyzval odporcov v 1. a 2. rade, aby do 5 dní oznámili termín návratu na Slovensko a vymedzili časové obdobie, počas ktorého sa   budú   zdržiavať na   území   Slovenska,   alebo či   majú   byť vypočutí   v predmetnej   veci v Spolkovej Republike Nemecko.

Odporca v 1. rade 10. júna 2002 na výzvu z 22. mája 2002 informuje kedy a ako je možné odporkyňu v 2. rade pozvať na pojednávanie (manželka pracuje v zdravotníctve) a zároveň navrhol vykonať dokazovanie svedkom.

Odporcovia v 1. a 2. rade 14. júna 2002 upozornili okresný súd, že dosiaľ im nebol doručený žalobný návrh.

Odporkyňa v 2. rade 26. júna 2002 splnomocnila svojho manžela, odporcu v 1. rade, na zastupovanie pred okresným súdom v tejto veci.

Pokyn sudcu kancelárii z 5. augusta 2002, aby doručila žalobný návrh odporcom v 1. a v 2. rade, aby vyžiadala stanovisko od odporcu v 1. rade, kedy sa môže v mesiaci október dostaviť na pojednávanie.

Žalobca   20.   septembra   2002   oznámil,   že   v mesiaci   október   mu   vyhovuje   termín 9. október 2002 alebo 30. október 2002.

Odporcovia v 1. a v 2. rade sa 20. septembra 2002 vyjadrili k žalobnému návrhu.Pokyn   sudcu   zo   7.   októbra   2002   kancelárii   na   nariadenie   pojednávania na 15. november 2002.

V súdnom   spise   č.   l.   169   a 170   sú   založené   nedoručené   zásielky   odporcom do Maďarskej republiky.

Právna zástupkyňa navrhovateľky 4. novembra 2002 oznámila, že okresný súd pod sp.   zn.   11   Nc   917/01   vedie   konanie   o obmedzenie   spôsobilosti   na   právne   úkony navrhovateľky   a zároveň   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   určenom na 15. november 2002.

Na pojednávanie 15. novembra 2002 sa nedostavila navrhovateľka ani jej právna zástupkyňa, za odporcov sa dostavil iba odporca v 1. rade. Ospravedlnili sa odporcovia P. C., K. Z., A. N., E. C., K. C., Z. J. a E. C.

Okresný súd 15. novembra 2002 konanie prerušil až do právoplatného ukončenia konania   o pozbavenie   spôsobilosti   na   právne   úkony   navrhovateľky   M.   C. pod sp. zn. 11 Nc 917/01.

V súdnom spise č. l. 176 až 180 sú založené obálky, ktoré boli vrátené poštou ako nedoručené.

Odvolanie odporcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu o prerušení konania bolo doručené okresnému súdu 13. januára 2003.

Dňa 20. januára 2003 dal zákonný sudca pokyn právnej zástupkyni navrhovateľky na písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcov v 1. a 2. rade.

Vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľky bolo doručené 11. februára 2003.Dňa 13. februára 2003 bol spis odoslaný krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcov 1. a 2. rade.

Krajský   súd   21.   februára   2003   prijal   predmetný   spis   aj   s odvolaním   odporcov v 1. a 2. rade.

Dňa   12.   marca   2003   krajský   súd   vrátil   odvolanie   a súdny   spis   ako   predčasne predložený.

Pokyn sudcu kancelárii z 19. marca 2003, aby právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla presné adresy odporcov v 8., 12. a v 14. rade.

Právna zástupkyňa navrhovateľky 8. apríla 2003 oznámila adresy odporcov v 8.,12. a v 14. rade.

V súdnom spise č. l. 196 až 199 sú založené vrátené zásielky, ktoré neboli doručené poštou.

Pokyn   sudcu   kancelárii   zo   4.   júla   2003,   aby   vyzvala   právnu   zástupkyňu navrhovateľky,   aby   10   dní   od   doručenia   zásielky   nahlásila   súdu   adresu   odporkyne v 12. rade.

Pokyn   sudcu   kancelárii   z   2.   septembra   2003,   aby   urgovala   správu   od   právnej zástupkyne navrhovateľky na oznámenie adresy odporkyne v 12. rade pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Odporca   v 1.   rade   19.   septembra   2003   navrhol   vylúčenie   sudkyne   JUDr.   M.   K. z dôvodu zneužitia právomoci verejného činiteľa a jeho pochybností o jej nezaujatosti.Dňa 26. septembra 2003 bola postúpená námietka zaujatosti voči JUDr. M. K. na rozhodnutie krajskému súdu.

Krajský súd 7. októbra 2003 žiadal odporcu v 1. rade, aby námietku zaujatosti proti sudkyni JUDr. M. K. vznesenú 18. septembra 2003 doplnil o konkrétny dôvod, pre ktorý má byť sudkyňa vylúčená; kedy a za akých okolností sa o dôvode vylúčenia sudkyne dozvedel a aby označil dôkazy na preukázanie dôvodu vylúčenia sudkyne.

V spise č. l. 210 odporca v 1. rade zaslal krajskému súdu vyjadrenie zo 7. októbra 2003, že nemôže dodržať lehotu 5 dní.

Odporca   v 1.   rade 20.   novembra   2003 zaslal krajskému   súdu   vyjadrenie,   ktorým konkretizuje dôvody námietky predpojatosti voči zákonnej sudkyni.

Pokyn   sudcu   kancelárii   z   24.   novembra   2003,   aby   vyžiadala   z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) podnet odporcu v 1. rade na trestné stíhanie organizovanej skupiny a zaslanie jeho kópie.

Pokyn sudcu kancelárii z 22. decembra 2003, aby urgovala oznámenie z generálnej prokuratúry.

Uznesenie krajského sudu sp. zn. Nc 26/03 zo 16. januára 2004 o vylúčení JUDr. M. K. z prerokovania a rozhodovania vo veci sp. zn. 4 C 70/97 bolo okresnému súdu doručené 13. februára 2004.

Právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala 25. septembra 2003 o predlženie lehoty na splnenie úlohy.

Právna zástupkyňa navrhovateľky doručila 1. októbra 2003 doručila okresnému súdu adresu odporkyne v 13. rade.

Pokyn sudcu kancelárii zo dňa 16. februára 2004, aby doručila uznesenie krajského súdu   účastníkom   konania   a aby   spis   bol   predložený   predsedníčke   na pridelenie   inému sudcovi.

Opatrením   z 18.   februára   2004   predsedníčka   okresného   súdu   povolila   výnimku z náhodného pridelenia veci elektronickou podateľňou tak, aby z ďalšieho prejednávania a rozhodovania boli vylúčené sudkyne občianskoprávneho úseku JUDr. M. K., JUDr. M. S., JUDr. A. S. a JUDr. A. V.

Oznámenie okresného súdu z 18. februára 2004 bolo zaslané J. M. a I. M., že vo veci sp.   zn.   4   C   70/97   je   JUDr.   M.   K.   uznesením   krajského   súdu   vylúčená   z ďalšieho prerokovania a rozhodovania veci. Ďalej bolo oznámené, že elektronickou podateľňou bola vec pridelená sudkyni JUDr. E. L.

V súdnom   spise   č.   l.   235   je   pokyn   sudcu   kancelárii,   aby   doručila   účastníkom uznesenie o prerušení konania.

V súdnom   spise   č.   l.   236   až   242   sú   uložené   obálky,   ktoré   pošta   vrátila   ako nedoručené.

Pokyn sudcu kancelárii z 18. marca 2004, aby z Centrálneho registra obyvateľov Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „register   obyvateľov“)   zistila   adresu   M.   H.,   vyžiadala správu od právnej zástupkyne navrhovateľky, kedy zomrela odporkyňa E. C. a aby oznámil adresu E. F.

Register obyvateľov 1. apríla 2004 oznámil okresnému súdu trvalý pobyt M. H.Právna   zástupkyňa   14.   mája   2004   odpovedá   na   výzvu   okresného   súdu,   že   má ťažkosti zo získaním úmrtného listu E. C., ako aj so zistením pobytu E. F..

Pokyn sudcu kancelárii zo 7. júna 2004, aby sa vyžiadal úmrtný list E. C. z matriky Mestského úradu v K. (ďalej len „mestský úrad“).

Dňa 29. júna 2004 bol mestským úradom doručený úmrtný list E. C.Pokyn sudcu kancelárii, aby zistila na Okresnom súde v Komárne číslo dedičského konania po E. C., a ak je dedičské konanie skončené, aby zaslali aj spis.

Pokyn sudcu kancelárii z 26. augusta 2004, aby vyžiadala úmrtný list T. C.Pokyn   sudcu   kancelárii   z   25.   augusta   2004,   aby   zistila   stav   konania   vo   veci sp. zn. 11 Nc 917/01.

Dňa 27. septembra 2004 okresný súd dostal úmrtný list T. C. z mestského úradu.Uznesením   z   15.   októbra   2004   okresný   súd   vyzýva   navrhovateľku,   aby   v lehote 30 dní   opravila   a doplnila   návrh   na   začatie   konania   zo   dňa   15.   mája 1997,   v opačnom prípade okresný súd návrh odmietne.

Právna zástupkyňa navrhovateľky 30. novembra 2004 oznámila adresu odporkyne v 17. rade.

Pokyn sudcu kancelárii z 21. decembra 2004 na nariadenie termínu pojednávania na 13. január 2005.

Právna   zástupkyňa   navrhovateľky   10.   januára   2005   oznamuje   výsledky   šetrení ohľadom adries odporcov.

Pokyn   sudcu   kancelárii   z   3.   februára   2005,   aby   doručila   účastníkom   konania vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľky z 10. januára 2005 a aby zaslala uznesenie krajského súdu o vylúčení zákonnej sudkyne.

Dňa 14. februára 2005 právna zástupkyňa navrhovateľky doručila adresu odporcu v 16. rade.

V súdnom   spise   č.   l.   228   až   292   sú   založené   obálky,   ktoré   pošta   vrátila   ako nedoručené.

Dňa 6. apríla 2005 doručila právna zástupkyňa okresnému súdu urgenciu, ktorou žiadala   nariadenie   termínu   pojednávania,   ustanovenie   opatrovníkov   odporcom,   ktorých adresu sa nepodarilo zistiť, ako aj opatrovníka odporcom so sídlom v Maďarskej republike na preberanie zásielok.

Pokyn   sudcu   kancelárii   z   21.   apríla   2005   na   zistenie   adresy   M.   H.   a A.   N. na Mestskom úrade v D.

Okresný súd 21. apríla 2005 oznámil právnej zástupkyni navrhovateľky, že v konaní nie je možné pokračovať, pretože zomreli P. C. a E. C.. Okresný súd zisťuje pobyt M. H. a A. N.

Mestský úrad v D. 6. októbra 2005 oznámil adresu M. H. a A. N.Uznesenie okresného súdu z 9. augusta 2005, ktorým vyzýva navrhovateľku, aby v lehote 30 dní svoj návrh na začatie konania z 15. mája 1997 opravila a doplnil, v opačnom prípade súd návrh zamietne.

Právna zástupkyňa navrhovateľky 19. októbra 2005 reaguje na uznesenie z 9. augusta 2005. Pokyn sudcu kancelárii z 12. decembra 2005, aby vyžiadala spis sp. zn. 12 D 537/04, od právnej zástupkyne navrhovateľky vyžiadali informáciu, kedy zomrel E. C. a aby bol pripojený spis sp. zn. 8 C 208/94.

Dňa 22. decembra 2005 právna zástupkyňa oznámila dátum úmrtia E. C. -odporcu v 9. rade.

V súdnom spise č. l. 312 je žiadanka, kde je vyznačené, že spis sp. zn. 8 C 208/94 je pripojený k číslu konania 8 C 16/00 a spis je na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Pokyn sudcu kancelárii z 22. februára 2006 na pripojenie spisu sp. zn. 11 Nc 917/01. V súdnom spise č. l. 314 je žiadanka, že spis sp. zn. 11 Nc 917/01 je pripojený k číslu konania 8 C 16/00 a spis je na najvyššom súde.

Dňa 18. mája 2006 právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala odstránenie prieťahov v konaní, pokračovanie vo veci a určenie termínu pojednávania.

Pokyn   sudcu   na   vydanie   uznesenia,   ktorým   ustanovil   opatrovníka   pre   odporcu v 12. až v 15. rade.

Okresný súd 4. mája 2006 vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľky, aby odstránila nedostatky návrhu.

Krajský súd 17. mája 2006 žiadal zaslať spis sp. zn. 4 C 70/97.Žiadosť krajského súdu doručená okresnému súdu 1. júna 2006, ktorou opätovne žiada zaslať spis sp. zn. 4 C 70/97.

Pokyn sudcu kancelárii z 5. júna 2006 na predloženie spisu krajskému súdu.Navrhovateľka 23. júna 2006 opravila petit žalobného návrhu.

Spis bol 5. júna 2006 odoslaný krajskému súdu. Dňa 27. júla 2006 bol spis vrátený z krajského súdu.Okresný   súd   11.   septembra   2006   žiadal   účastníkov   konania,   aby   sa   vyjadrili k skutkovým a právnym tvrdeniam navrhovateľky.

V súdnom spise č. l. 331 až 333 sú založené nedoručené zásielky poštou.Dňa 6. októbra 2006 sa vyjadrili k veci odporcovia v 3., 4., 5., 8. až v 14. rade.Dňa 11. októbra 2006 sa k veci vyjadrila M. C.Dňa 20. októbra 2006 podali T. C. a E. F. vyjadrenie k veci.Dňa 30. októbra 2006 sa I. M. a J. M. vyjadrili k veci.Právna zástupkyňa navrhovateľky 31. októbra 2006 žiadala o odstránenie prieťahov v konaní, pokračovanie vo veci a určenie termínu pojednávania.

Pokyn   sudcu   kancelárii   z   21.   novembra   2006,   aby   bol   pripojený   spis sp. zn. 11 Nc 917/01   a spis   sp.   zn.   8   C   16/00.   Kancelária   vyznačila,   že   spis sp. zn. 11 Nc 917/01 je pripojený k spisu sp. zn. 8 C 16/00 a ten sa nachádza na najvyššom súde od 13. júna 2005 z dôvodu odvolania.

Pokyn   sudcu   kancelárii   z   12.   januára   2007,   aby   oznámila   právnej   zástupkyni navrhovateľky, že pojednávanie bude nariadené vytýčené až po vrátení spisu z najvyššieho súdu. Sudca vydáva pokyn kancelárii 2. apríla 2007, aby nariadila pojednávanie na 26. jún 2007.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a účinná,   ďalej   z   § 100   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3).   Za   súčasť   prvého   kritéria   považuje   ústavný   súd   aj   povahu prejednávanej veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“ ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, teda po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Zo zistení ústavného súdu ale vyplýva, že doterajší priebeh konania ovplyvnila faktická zložitosť veci (počet účastníkov na žalovanej strane, úmrtia niektorých   z nich   v priebehu   konania   a prebiehajúce   dedičské   konania   majúce   význam pre konanie   samé,   ako   žalovaní   zahraniční   štátni   občania   a komunikácia   s nimi).   Preto ústavný súd pri posudzovaní prieťahov v konaní a určení výšky finančného zadosťučinenia v prospech okresného súdu zohľadnil „faktickú“ zložitosť veci.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovatelia   prispeli   k zbytočným   prieťahom   v   konaní,   naopak,   viacerými   žiadosťami a sťažnosťou na prieťahy v konaní dali najavo nespokojnosť s rýchlosťou priebehu konania a domáhali sa účinnej ochrany svojich práv.

3. Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej   veci.   Sťažovatelia   v sťažnosti   konkretizovali   obdobia   od   15.   mája   1997 do 6. októbra 2000 a od 17. januára 2001 do 22. mája 2002, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní v trvaní 4 rokov a 11 mesiacov.

Aj   vzhľadom   na   vyššie   uvedené   (v   bode   1   III   časti   odôvodnenia)   ústavný   súd z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu, že okresný súd v danej veci vykonával procesné úkony spojené s prípravou pojednávania, zabezpečoval dôkazy, na ktoré sa navrhovateľka v žalobnom návrhu odvolávala, doručoval písomnosti, nekonal koncentrovane ani efektívne.

Z uvedenej analýzy postupu konania vyplýva, že okresný súd v období od 15. mája 1997 konal, ale nie efektívne a vo viacerých prípadoch aj zmätočne. Počas desiatich rokov trvajúceho súdneho konania nerozhodol vo veci samej.

Vzhľadom na to ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 4 C 70/97, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutie v bode 1.

5. Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.   4   C   70/97   v ďalšom   období   postupoval   bez   zbytočných   prieťahov   tak   ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutie v bode 2.

6. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 4 C 70/97 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel k záveru,   že   treba   rozhodnúť   aj   o žiadosti   sťažovateľov   priznať   im   primerané   finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 80 000 Sk pre každého z nich z dôvodov ich pretrvávajúceho pocitu právnej neistoty spočívajúcej aj v ich pocitoch márnosti a nespravodlivosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom pod sp. zn. 4 C 70/97   berúc   do   úvahy   „faktickú“   zložitosť   veci   (viď   bod   1   tejto   časti odôvodnenia) vrátane pozície sťažovateľov sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 50 000 Sk každému z nich za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Úspešným sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom Mgr. Z. C. Advokát je platcom dane z pridanej hodnoty.

Sťažovatelia   požadovali   úhradu   trov   konania za   tri   právne   úkony   vo   veci   samej (prevzatie veci a príprava, spracovanie a podanie sťažnosti ústavnému súdu 6. novembra 2006, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 15. júna 2007 a trikrát paušálna náhrada) v celkovej sume 16 557 Sk.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia je nižšia ako suma vypočítaná   ústavným   súdom   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške. Preto priznal právnemu zástupcovi sťažovateľov úhradu trov konania právneho zastúpenia v požadovanej sume.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2007