znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 39/03-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003 prerokoval   sťažnosť   P.   K.,   t.   č.   Ústav   na   výkon   väzby   v B.,   zastúpeného   advokátom JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., vo veci porušenia základných práv podľa čl. 17 a čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a podľa   čl.   5   ods.   4,   čl.   6   ods.   1   a čl.   13 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   3   To   59/02   a na   Krajskom   súde v Bratislave pod sp. zn. 1 T 24/01, za účasti Slovenskej republiky, v zastúpení Krajským súdom v Bratislave a Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. septembra 2002 doručené podanie P. K., t. č. Ústav na výkon väzby v B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť“.

Pretože   podanie   v predloženej   podobe   nemalo   predpísané   náležitosti   podľa   §   20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný súd   sťažovateľa   vyzval listom z 2. októbra 2002, aby odstránil nedostatky podania a v lehote 20 dní od doručenia výzvy predložil   ústavnému   súdu   splnomocnenie   udelené   advokátovi   alebo   komerčnému právnikovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Dňa 7. novembra 2002 bolo ústavnému súdu doručené splnomocnenie sťažovateľa udelené advokátovi JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ako aj podanie právneho zástupcu zo 4. novembra 2002 označené ako   „Doplnenie   ústavnej   sťažnosti   zo   dňa   17.   09.   2002“   a 11.   novembra   2002   pod rovnakým označením podanie zo 6. novembra 2002.

Pretože   ani   tieto   podania   nespĺňali   náležitosti   ustanovené   v   §   20   a §   50 zákona o ústavnom súde pre návrh na začatie konania pred ústavným súdom, keď podľa týchto podaní sťažnosť smeruje proti „Slovenskej republike v zastúpení Krajský súd v Bratislave“, avšak   v návrhu   na   rozhodnutie   uvedenom   v poslednom   podaní   zo   6.   novembra   2002 sťažovateľ   žiadal   vydať   nález   v znení:   „1.   Základné   práva   sťažovateľa,   a to   (...)   boli postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 3 To 59/02 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1 T 24/01, porušené. 2. Podľa § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. (...) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky   povinný   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia“, sťažovateľ bol prostredníctvom svojho právneho zástupcu ústavným súdom vyzvaný,   aby   uvedené   nedostatky   odstránil,   prípadne   svoje   podanie   spresnil   a   doplnil v zmysle označených ustanovení v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň bol sťažovateľ upozornený, že ak uvedené nedostatky jeho podania nebudú odstránené, ústavný súd   ho v zmysle § 25 ods.   2   zákona o ústavnom   súde   môže   odmietnuť pre   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a uznesenie o tom nemusí ani odôvodniť. Táto výzva bola právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená 27. novembra 2002.

Následne bolo prostredníctvom právneho zástupcu 10. decembra 2002 ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „odpoveď na výzvu Ústavného súdu“, v ktorom   ako   účastníka, proti   ktorému   sťažnosť   smeruje,   označil:   „Slovenská   republika v zastúpení Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66   Bratislava a Najvyšší súd Slovenskej   republiky,   Župné   námestie   13,   814   90   Bratislava“,   avšak   v návrhu   na rozhodnutie žiadal vydať nález v (pôvodnom) znení: „1. Základné práva sťažovateľa, a to právo na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu, právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná, a právo   nebyť   vo   väzbe   dlhšie   ako   po   nevyhnutnú   resp.   primeranú   dobu   alebo   byť prepustený počas konania podľa čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky; právo sťažovateľa na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;   právo   sťažovateľa   na   spravodlivé,   verejné   prejednanie   svojej   veci   nezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; právo sťažovateľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 3 To 59/02 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1 T 24/01, porušené. 2. Podľa § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v platnom   znení   Ústavný   súd   priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Sťažovateľ teda nevymedzil svoj návrh na začatie konania presne, určito a zrozumiteľne, teda tak, aby na jeho základe bolo možné vysloviť   porušenie   označených   základných   práv   a slobôd   postupom   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, ktorých uplatnenie je viazané na splnenie viacerých náležitostí návrhu na začatie konania. Každý   návrh   na   začatie   konania   musí   spĺňať   aspoň   také   náležitosti,   ktoré   umožňujú ústavnému súdu posúdiť, či sú splnené podmienky pre uplatnenie jeho právomoci alebo či nejde o zrejme bezúspešné uplatnenie práva. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v tomto   zákone   (§   20   ods.   3   zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane zastúpený, bol vo výzve ústavného súdu poučený o náležitostiach   ustanovených   zákonom   o ústavnom   súde   pre   návrh   na   začatie   konania a o tom, ktoré konkrétne nedostatky svojich podaní zo 4. a 6. novembra 2002 je potrebné v ustanovenej lehote odstrániť, ako aj o možných dôsledkoch podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ak uvedené nedostatky nebudú odstránené. Napriek tomu sťažovateľ tieto nedostatky   podania   neodstránil,   teda   neodstránil   rozpor   medzi   označením,   proti   komu sťažnosť smeruje (§ 50 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde), a formuláciou návrhu rozhodnutia, ktorého sa domáhal (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Pretože   predmetný   návrh   na   začatie   konania   (sťažnosť)   v predloženej   podobe nespĺňal   náležitosti,   ktoré   pre   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   ustanovuje   ústava a zákon o ústavnom súde, a sťažovateľ ho nedoplnil v súlade s výzvou ústavného súdu, bolo potrebné tento návrh po jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2003