znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 39/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2002 predbežne   prerokoval   návrh   I.   N.,   t.   č.   v Ústave   na   výkon   väzby,   Chorvátska   č.   5, Bratislava, ktorým namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I z 23. júna 2000 sp. zn. 3 Nt 75/00, a takto

r o z h o d o l :

Návrh I. N.   o d m i e t a   ako podaný oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 2. apríla 2002 doručený návrh I. N. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorým namietal porušenie jeho základných práv   podľa   čl.   17   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom orgánov činných v trestnom konaní pri jeho vzatí do väzby a uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) z 23. júna 2000 sp. zn. 3 Nt 75/00, ktorým rozhodol o jeho vzatí do väzby.

Navrhovateľ v súvislosti s označeným postupom orgánov činných v trestnom konaní a rozhodnutím okresného súdu   namietal porušenie aktuálne platných ustanovení § 75, § 76 ods. 4 a § 77 Trestného poriadku a následne ustanovenia čl. 17 ods. 4 ústavy, „pretože nebola   dodržaná   lehota   môjho   odovzdania   súdu   do   24   hodín   od   zadržania“,   a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Navrhovateľ namietal nezákonný a neústavný postup orgánov činných v trestnom konaní pri jeho vzatí do väzby a uznesenie okresného súdu z 23. júna 2000 sp. zn. 3 Nt 75/00,   ktorým   rozhodol   o   jeho   vzatí   do   väzby.   Toto   uznesenie   v spojení   s uznesením Krajského   súdu   v Bratislave   z 5.   septembra   2000   sp.   zn.   6   Nto   171/00   nadobudlo právoplatnosť dňom 5. septembra 2000.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je však jednou zo zákonných podmienok pre   prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   na   ďalšie   konanie   jej   podanie   v lehote ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde,   teda   v lehote   dvoch   mesiacov   od kvalifikovanej právnej skutočnosti (I. ÚS 38/98). Ústavný súd nemá pochybnosti, že toto ustanovenie   napriek   niektorým   zmenám   v   príslušnej ústavnej   úprave   naďalej   vykonáva čl. 127   ústavy   a rešpektovaním   rovnováhy   medzi   potrebou   ochrany   základných   práv a slobôd na jednej strane a potrebou ochrany princípu právnej istoty a nadobudnutých práv na   strane   druhej   plní   rovnaký   účel,   aký   plnilo   v období   platnosti   a účinnosti predchádzajúceho znenia tohto ustanovenia ústavy a aký plní jeho súčasné znenie.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, že podstatou tvrdení sťažovateľa o porušení označených základných práv a slobôd sú skutočnosti, ku ktorým došlo najneskôr dňom 5. septembra 2000, že v čase, keď bol ústavnému súdu predmetný návrh podľa čl. 127 ústavy podaný, t. j. 2. apríla 2002, už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným   súdom   a že   odo   dňa,   keď   došlo   k tvrdenému   porušeniu   základného   práva a slobody,   mal   navrhovateľ   k dispozícii   dostatočne   dlhú   lehotu   na   to,   aby   na   ochranu svojich základných práv a slobôd využil ten právny prostriedok, ktorý mu ústava vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd priznávala do 31. decembra 2001, bolo potrebné jeho návrh posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2002