SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 388/2018-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. novembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Petrou Kandráčovou, advokátska kancelária, Námestie sv. Cyrila a Metoda 1704, Sečovce, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 78/2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra 2018 mailom doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 78/2015.
2. K sťažnosti podanej mailom a podpísanej zaručeným elektronickým podpisom právnej zástupkyne sťažovateľa bola mailom zaslaná aj fotokópia splnomocnenia, avšak bez zaručeného elektronického podpisu sťažovateľa alebo bez potvrdenia o zaručenej elektronickej konverzii tohto splnomocnenia.
3. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu 4. marca 2015 sa sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu domáhal v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 78/2015 určenia neplatnosti právneho úkonu, a to zmluvy o prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti. Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd koná v jeho veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.
II.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
6. Spolu so sťažnosťou zaslanou ústavnému súdu v podobe elektronického dokumentu (mailom) opatreného v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde platným zaručeným elektronickým podpisom právnej zástupkyne sťažovateľa bola ústavnému súdu v elektronickej podobe (mailom) doručená aj fotokópia splnomocnenia osvedčujúceho existenciu právneho vzťahu zastúpenia medzi sťažovateľom (splnomocniteľ) s právnou zástupkyňou (splnomocnenec) v konaní pred ústavným súdom. Keďže udelenie splnomocnenia je jednostranným právnym úkonom osvedčujúcim oprávnenie splnomocnenca (právneho zástupcu) konať v mene splnomocniteľa (sťažovateľa) v konaní pred ústavným súdom, jeho obligatórnou a neopomenuteľnou náležitosťou je podpis splnomocniteľa (sťažovateľa), a to buď v jeho originálnej podobe (ak sa splnomocnenie predkladá v originály) alebo v podobe platného zaručeného elektronického podpisu (ak sa splnomocnenie predkladá ako elektronický dokument prostredníctvom elektronických prostriedkov). V prípade, že splnomocnenie je prostredníctvom elektronických prostriedkov predložené iba vo fotokópii bez platného zaručeného elektronického podpisu sťažovateľa (splnomocniteľa), je nevyhnutné predložiť potvrdenie o zaručenej elektronickej konverzii originálu tohto splnomocnenia do elektronickej podoby alebo do 10 dní predložiť ústavnému súdu originál tohto splnomocnenia.
7. Keďže v danom prípade bolo elektronickými prostriedkami (emailom) ústavnému súdu zaslané splnomocnenie udelené sťažovateľom právnej zástupkyni iba vo fotokópii, síce s platným zaručeným elektronickým podpisom právnej zástupkyne, avšak bez platného zaručeného elektronického podpisu sťažovateľa, ktorý toto splnomocnenie udelil, ako aj bez potvrdenia o jeho zaručenej elektronickej konverzii a toto splnomocnenie nebolo do 10 dní od jeho doručenia doplnené ani predložením jeho originálu, ústavný súd už v rámci predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľa dospel k záveru o absencii kvalifikovaného podpisu sťažovateľa na ním udelenom splnomocnení ako jeho obligatórnej náležitosti, a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
8. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol:
„Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
9. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľovi primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia jeho práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. novembra 2018