znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 388 /2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti I., a. s., S., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. A., s. r. o., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa   čl.   46   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 39/2008 z 9. decembra 2009 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť I., a. s.,   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2010 doručená   sťažnosť   spoločnosti   I.,   a.   s.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Obdo 39/2008 z 9. decembra 2009.

2.   Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľka   navrhuje   vydať   nález,   ktorým ústavný   súd   vysloví   porušenie   uvedených   základných   práv   a zároveň   zruší   napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Sťažovateľka tiež navrhla, aby   ústavný   súd   rozhodol   o dočasnom   opatrení   a odložil   vykonateľnosť   rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 10 C 145/2005 z 24. mája 2007 v znení opravného uznesenia zo   7.   septembra   2007,   ktorý   rozhodoval   vo   veci   ako   súd   prvého   stupňa,   a rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15 Cob 252/2007 z 1. októbra 2008 ako súdu odvolacieho.

II.

3. Podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

4. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom   zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   zákonnej   lehoty odpustiť (porov. IV. ÚS 28/02, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (porov. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

5.   Ústavný   súd   zistil,   že   uznesenie   najvyššieho   súdu   z 9.   decembra   2009   bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky 27. januára 2010 a právoplatnosť nadobudlo 29. januára 2010. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že si je vedomá, že sťažnosť nie je podaná v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu, preto požiadala o odpustenie zmeškania lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu. Podľa jej vyjadrenia   lehotu   zmeškala   z dôvodu   hodného   osobitného   zreteľa   (sťažovateľka   nemá od 1. decembra   2009   ustanovený   štatutárny   orgán).   Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   zákon o ústavnom   súde   neumožňuje   ústavnému   súdu   odpustiť   zmeškanie   lehoty   na   podanie sťažnosti, a to ani z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

6. Sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú prepravu 1. júla 2010, teda zjavne po uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty (bod 4). Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť je podaná oneskorene, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

7. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale ju odmietol pre oneskorenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a z toho dôvodu bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2010