znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 386/2016-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. júna 2016predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpenej ⬛⬛⬛⬛, s. r. o., ⬛⬛⬛⬛, konajúcouprostredníctvom advokáta ⬛⬛⬛⬛, ktorou namieta porušenie svojho základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právana spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 25 Cb 424/2015z 11. novembra 2015 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Cob 54/2016z 22. marca 2016, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2016doručená sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), z ktorejvyplýva, že namieta porušenie v záhlaví označených základných práv uznesením Okresnéhosúdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 25 Cb 424/2015 z 11. novembra 2015a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Cob 54/2016z 22. marca 2016.

2. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania zistil, že sťažnosť(a jej prílohy) v predloženom znení nespĺňa všetky náležitosti predpísané § 20 ods. 2 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), keďže k nej nie je pripojené splnomocneniena zastupovanie sťažovateľky advokátom v konaní pred ústavným súdom.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) ústavný súdrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušeniesvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôdvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujeiný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

4. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.Skúma pritom tak všeobecné podľa ustanovenia § 20 zákona o ústavnom súde, ako ajosobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnomsúde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom.

5. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20a § 50 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka spolu s návrhom nedoručila ústavnému súduaj splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom napriek tomu, že z obsahu jejpodania vyplýva, že bolo koncipované advokátom.

6. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že daný rozsah nedostatkov zákonompredpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovaťz úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konanípred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavnýsúd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010,III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010,IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).

7. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatiesťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začínakonanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osobypráva znalé (napr. advokáta).

8. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje takénedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2016