znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 386/2012-44

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   decembra   2012 v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť Ing. J. K., K., zastúpeného advokátkou Mgr. M. Ch., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 185/08 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 185/08   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice   I p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 22 P 185/08 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing.   J.   K. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   1   000   € (slovom tisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing.   J.   K.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   404,37   € (slovom   štyristoštyri   eur   a   tridsaťsedem   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. M. Ch., K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 386/2012-16 z 22. augusta 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd “) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 185/08.

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že „... podal na Okresnom súde... dňa 28. 11. 2008 návrh, v ktorom sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu z dôvodu zmien v majetkových pomeroch na jeho strane.

Podaný   návrh   sťažovateľ   doplnil   podaním   zo   dňa   06.   04.   2009   a   09.   10.   2009 z dôvodu ďalšej závažnej zmeny, ku ktorej došlo na strane sťažovateľa.

Pojednávanie... vytýčené na 29. 03. 2010... bolo odročené na 10. 05. 2010 z dôvodu práceneschopnosti vec pojednávajúcej sudkyne.

Pojednávanie   nariadené   na   10.   05.   2010   bolo   odročené   z   dôvodu   neprítomnosti matky maloletého dieťaťa...

Pojednávanie nariadené na 21. 06. 2010 bolo vykonané v neprítomnosti sťažovateľa a bolo odročené na 21. 09. 2010.

Pojednávanie   nariadené   vo   veci   na   21.   09.   2010   bolo   odročené   z   dôvodu mimoriadnej situácie na súde na 14. 12. 2010.

Pojednávanie   nariadené   vo   veci   na   14.   12.   2010   bolo   odročené   z   dôvodu práceneschopnosti vec pojednávajúcej sudkyne na 18. 01. 2011.

Pojednávanie   nariadené   na   18.   01.   2011   bolo   odročené   z   dôvodu   neprítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa, ktorému nebolo vykázané doručenie predvolania a ktorý sa nachádzal mimo územia SR...

Pojednávanie nariadené vo veci na 08. 02. 2011 sa uskutočnilo a bolo odročené na 26. 04. 2011 za účelom zisťovania príjmu matky...

Pojednávanie   nariadené   vo   veci   na   26.   04.   2011   sa   neuskutočnilo   z   dôvodu práceneschopnosti predsedníčky senátu...

Pojednávanie nariadené vo veci na 20. 06. 2011 bolo odročené na neurčito z dôvodu hospitalizácie predsedníčky senátu.

Pojednávanie   bolo   odročené   z   09.   05.   2012   na   26.   03.   2012   s   tým,   že   to   bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania na deň 30. 04. 2012...

Pojednávanie nariadené na 30. 04. 2012 bolo odročené (pozn. na 29. 06. 2012) z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa (napriek tomu, že na pojednávaní bol prítomný jeho právny   zástupca)   a   nedoručenia   daňových   priznaní   a   výkazu   majetku   u   sťažovateľa a u matky z daňového úradu...

Dňa 29. 06. 2012 požiadala matka o odročenie pojednávania z dôvodu zdravotných problémov...   K   ospravedlneniu,   resp.   žiadosti   o   odročenie   nepripojila   potvrdenie   od lekára...

Pojednávanie nariadené na 29. 06. 2012 sa neuskutočnilo a bolo odročené na 10. 08. 2012. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené... V tejto súvislosti si sťažovateľ dovoľuje poukázať na skutočnosť, že od vybavenia jeho sťažnosti predsedom krajského súdu uplynula už doba 11 mesiacov a v jeho právnej veci   nebolo   meritórne   rozhodnuté,   naopak   z   listín   tvoriacich   prílohu   tejto   sťažnosti   je zrejmé, že činnosť súdu je aj naďalej neefektívna, nesústredená, a to aj napriek oznámeniu o sledovaní ďalšieho postupu v konaní, do jeho právoplatného skončenia. Napriek tomu, že v konaní boli v období po vybavení jeho sťažnosti, tzn. v období 11 mesiacov, vykonané pojednávania, bola činnosť súdu neefektívna a nesústredená, pričom taká bola činnosť súdu už od samotného začatia konania.

Sťažovateľ konštatuje, že vo veci zníženia výživného k jednému maloletému dieťaťu okresný   súd   nerozhodol   doposiaľ   ani   raz   meritórne,   pričom   konanie,   okrem   obdobia prerušenia konania trvá už tri roky.“.

3.   S   prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Právo sťažovateľa

- na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a

- právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru,

bolo postupom Okresného súdu... vo veci sp. zn. 22 P 185/08 porušené. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd... konal vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 22 P 185/08 bez prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Okresnému   súdu...   pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške   5.000   EUR,   ktoré   je   odporca   povinný   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

4.   Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnil okrem iného tým, že „... doba, ktorá uplynula od podania návrhu je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná... napriek upozorneniu predsedu okresného súdu zo dňa 05. 10. 2011 a jeho žiadosti, aby sa v konaní postupovalo sústredene, efektívne a bez prieťahov, nedošlo ani po uplynutí ďalších 10 mesiacov k skončeniu právnej neistoty sťažovateľa...

Neistota   ktorú   sťažovateľ   pociťuje   nemá   priaznivý   vplyv   na   jeho   zdravie.   Stavy úzkosti a stres súvisiace s právnou neistotou vyústili do zmiešanej úzkostnej a depresívnej poruchy a farmakologickej liečby, ktorú podstupuje.“.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 52/11 z 23. októbra 2012. K vyjadreniu predsedu okresného súdu zaujala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľa, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 26. novembra 2012.

5.1 Predseda   okresného súdu vo svojom vyjadrení popísal podrobnú chronológiu procesných   úkonov a k dôvodnosti   sťažnosti   uviedol,   že „Príčinou zdĺhavého súdneho konania   sú   aj   samotní   účastníci,   ktorí   rôznymi   spôsobmi   prispievajú   k   predlžovaniu konania... Okresný súd... konal vo veci bez väčších prieťahov, plynule, efektívne a v súlade správnymi predpismi. Je dôležité uviesť, že existovali aj objektívne dôvody spočívajúce vo vysokom počte nerozhodnutých vecí v súdnom oddelení Mgr. E. K. ako aj jej dlhodobá práceneschopnosť.“.

5.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   na   vyjadrenie   okresného   súdu   reagovala podaním doručeným ústavnému súdu 26. novembra 2012, v ktorom uviedla: «... Odporca neoznačil   žiadne   konkrétne   konania   sťažovateľa,   ktoré   by   vyššie   opísanému   konaniu zodpovedalo. Práve naopak, sťažovateľ bol tým účastníkom konania, ktorý mal eminentný záujem na čo najskoršom skončení konania, v ktorom sa domáhal zníženia výživného... dňa 20. 04. 2011 dovŕšila dcéra sťažovateľa plnoletosť, a od uvedeného dovŕšenia plnoletosti už súd   nemal   povinnosť   z   úradnej   moci   vykonávať   dokazovanie   v   širšom   rozsahu   ako vo veciach   starostlivosti   o   maloletých.   Do   dovŕšenia   plnoletosti   dcéry   sťažovateľa   súd postupoval   v   rozpore   s   ustanovením   §   176   ods.   3   O.   s.   p.,   podľa   ktorého   „ak   zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania...“»

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označeného článku ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,   ani za   nevyhnutný procesný   prostriedok   na zistenie   skutočností   potrebných   na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7.   Z   obsahu   sťažnosti   a   k   nej   pripojených   písomností,   z   písomných   vyjadrení účastníkov konania a zo spisov okresného súdu sp. zn. 22 P 185/2008 ústavný súd zistil, že sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   28.   novembra   2008   návrh   na   zníženie   výživného na maloletú dcéru M. K., nar...., a bol zaevidovaný pod sp. zn. 22 P 185/2008. Následne boli vo veci vykonané tieto úkony:

- 12. decembra 2008 okresný súd vydal uznesenie č. k. 22 P 185/2008-7, ktorým ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K. (ďalej len „úrad práce, sociálnych vecí a rodiny“)   za   opatrovníka   maloletej   M.   K.   a zároveň   ho   vyzval,   aby   prešetril   pomery v posudzovanej rodine,

- 12. decembra 2008 okresný súd vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania,

-   8.   januára   2009   bol   okresnému   súdu   od   Daňového   úradu   K.   doručený   opis daňového priznania matky maloletej za rok 2007,

- 12. januára 2009 bol okresnému súdu od S., a. s., K. doručený opis mzdového listu sťažovateľa,

- 12. januára 2009 bola okresnému súdu od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny doručená správa z prešetrenia rodinných pomerov,

- 16. a 21. januára 2009 účastníci oznámili, že nesúhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania,

- 17. marca 2009 okresný súd uznesením č. k. 22 P 185/2008-71 prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 11 P/2/2008 (konanie bolo prerušené do 21. októbra 2009),

-   20.   marca   2009   právna   zástupkyňa matky   doručila   okresnému   súdu   vyjadrenie vo veci samej a zároveň podala protinávrh na zvýšenie výživného,

- 6. apríla 2009 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že z dôvodu organizačných zmien   u   zamestnávateľa   bol   s   ním   ukončený   pracovný   pomer   28.   februára   2009 a v súčasnosti je vedený na úrade práce ako nezamestnaný, preto žiada zníženie výživného na sumu 83 € mesačne,

- 9. októbra 2009 sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že od 15. septembra 2009 je naďalej evidovaný ako nezamestnaný, ale nepoberá dávky v nezamestnanosti, a preto žiada zníženie výživného na sumu 10 € mesačne,

-   29.   marca   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   z   dôvodu práceneschopnosti predsedníčky senátu na 10. máj 2010,

-   10.   mája   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľ   bol   prítomný,   matka maloletej bola neprítomná (ospravedlnila sa); pojednávanie bolo odročené na 21. jún 2010 s tým, že bude doplnené dokazovanie,

-   8.   júna   2010   bola   okresnému   súdu   doručená   od   úradu   práce,   sociálnych   vecí a rodiny správa, z ktorej vyplynulo, že sťažovateľ je naďalej vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14. marca 2009,

-   21.   júna   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktorého   sa   sťažovateľ   nezúčastnil; po vypočutí matky maloletej bolo pojednávanie odročené na 21. september 2010,

- 6. septembra 2010 sťažovateľ doplnil návrh a navrhol zmenu žalobného petitu,

- 21. septembra 2010 sa za prítomnosti účastníkov uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu mimoriadnej situácie odročené na neurčito,

- 15. novembra 2010 a 1. decembra 2010 sa k veci vyjadrila matka maloletej,

- 7. decembra 2010 sťažovateľ podal návrh na vydanie predbežného opatrenia,

- 13. decembra 2010 okresný súd vydal uznesenie č. k. 22 P 185/2008-129, ktorým návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia zamietol,

-   14.   decembra   2010   sa   pojednávanie neuskutočnilo z   dôvodu   práceneschopnosti predsedníčky senátu, pojednávanie bolo odročené na 18. január 2011,

- 20. decembra 2010 boli okresnému súdu doručené od Daňového úradu K. fotokópie daňového priznania matky maloletej za roky 2008 a 2009,

- 3. januára 2011 sa sťažovateľ odvolal proti uzneseniu č. k. 22 P 185/2008-129, ktorým bol jeho návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý,

- 18. januára 2011 sa za prítomnosti všetkých účastníkov uskutočnilo pojednávanie, pojednávanie sudkyňa odročila bez uvedenia dôvodu na 8. február 2011,

- 19. januára 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie matky,

- 20. januára 2011 si okresný súd vyžiadal od Okresnej prokuratúry K. spis sp. zn. 3 Pv 223/2010,

- 20. januára 2011 si okresný súd vyžiadal od Obvodného oddelenia Policajného zboru K. ich spis sp. zn. ORP 564/SM-KE 2010,

- 24. januára 2011 bol okresnému súdu od Obvodného oddelenia Policajného zboru K. doručený spis sp. zn. ORP 564/SM-KE 2010,

- 25. januára 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie z Okresnej prokuratúry K.,

-   8.   februára   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   boli   vypočutí   účastníci a pojednávanie sa odročilo na 26. apríl 2011 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania a predloženia spisu Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní,

- 26. apríla 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu onemocnenia predsedníčky senátu odročené na 20. jún 2011,

-   27.   apríla   2011   okresný   súd   predložil   spis   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o podanom odvolaní sťažovateľa,

-   25.   mája   2011   sa   spis   z krajského   súdu   vrátil   okresnému   súdu;   krajský   súd sp. zn. 7 CoP/127/2011 z 24. mája 2011 potvrdil prvostupňové uznesenie,

-   20.   júna   2011   sa   plánované   súdne   pojednávanie   neuskutočnilo   z   dôvodu hospitalizácie zákonnej sudkyne,

- 5. októbra 2011 upozornil predseda okresného súdu sudkyňu JUDr. D. N., ktorej vec bola pridelená, aby postupovala sústredene, efektívne a bez prieťahov,

-   31.   januára   2012   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   boli   vypočutí   účastníci a pojednávanie bolo odročené na 9. máj 2012,

-   16.   februára   2012   okresný   súd   zmenil   termín   nariadeného   pojednávania na 26. marec 2012.

-   26.   marca   2012   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   po   vypočutí   účastníkov   bolo pojednávanie odročené na 30. apríl 2012 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania,

- 30. apríla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, pojednávanie bolo odročené na 29. jún 2012 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania,

-   24.   mája 2012   bolo okresnému   súdu   od   Daňového   úradu   K.   doručené   daňové priznanie matky navrhovateľky za rok 2011,

- 29. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ bol prítomný, navrhovateľka a jej zástupkyňa sa neustanovili, súd pojednávanie odročil na 10. august 2012,

- 10. augusta 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozhodol v merite   veci   tak,   že   čiastočne   vyhovel   návrhu   a v   zostávajúcej   časti   návrh   zamietol a zamietol aj protinávrh navrhovateľky a matky navrhovateľky,

- 17. októbra 2012 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejedaná   nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno   v   obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   28/01, I. ÚS 20/02).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu   vychádza   z   §   6   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi   konania   postupovali   tak,   aby   ochrana   ich   práv   bola   rýchla   a   účinná,   ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Podľa § 176 ods. 3 OSP ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺžiť, len ak z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.

12.   Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   bolo   posúdenie,   či   postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   P   185/2008   o   návrhu   na   zníženie výživného   pre   (pôvodne,   pozn.)   maloleté   dieťa   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie sa začalo 28. novembra 2008, teda pred takmer štyrmi rokmi. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu, pričom   zbytočné   prieťahy   v   konaní   posudzoval   ako   celok   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu.

13. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa   týchto troch   základných kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie súdu o výživnom pre maloleté dieťa, t. j. ide o existenčnú vec, o agendu starostlivosti   súdu   o   maloletých,   kde   sa   predpokladá   osobitná   pozornosť   venovaná efektívnemu   a   rýchlemu   postupu   súdu   (II.   ÚS   2/01),   aby   bol   naplnený   účel   súdneho konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli   ktorému   sa   naň   osoba   obrátila   so   žiadosťou   o   rozhodnutie   (napr.   I.   ÚS   142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).

15. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je návrh na zníženie výživného pre maloleté dieťa (ktoré v priebehu súdneho konania dovŕšilo plnoletosť), teda po právnej stránke štandardná rodinnoprávna vec patriaca do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Skutkovú stránku predmetnej veci možno tiež zaradiť k štandardným v rámci agendy patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zastáva názor, že takéto konanie   vedené   proti   osobe   s   trvalým   pobytom   a zamestnaním   v   Slovenskej   republike nepatrí   ku   skutkovo   zložitým   veciam.   Sudca   okresného   súdu   však   prejavil   váhavosť a nerozhodnosť   a   uspokojil   sa   s formalizovaným   postupom   opakovaním   súdnych pojednávaní, ako aj s nesústredeným a nekoncentrovaným vykonávaním ďalšieho – na vec sa vzťahujúceho – dokazovania.

16.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa, v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ počas prebiehajúceho konania navrhoval vykonanie dôkazov,   išlo   však   o   procesné   právo   účastníka   konania,   ktoré   bez   ďalšieho   nemožno pripísať na jeho ujmu.

17.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu.   Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania v trvaní takmer 4 rokov.

18. Ústavný súd považoval za preukázané, že okresný súd nepochybne porušil svoje zákonné   povinnosti   dané   mu   predovšetkým   Občianskym   súdnym   poriadkom.   Konanie na okresnom   súde   je   poznačené   ako   celok   formálnosťou,   neefektívnosťou a nesústredenosťou,   keď   okresný   súd   mechanicky   síce   nariaďoval   súdne   pojednávania, opakoval   dokazovanie   a pojednávania   odročoval   a   vec   meritórne   neposudzoval,   a   to v období   od   skončenia   prerušenia   konania   22.   októbra   2009   až   do   podania   ústavnej sťažnosti 6. augusta 2012.

19. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako aj zo stanovísk   účastníkov   konania   a   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatoval v danej veci zbytočné prieťahy v konaní. Aj keď okresný súd konal vo veci, úkony smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza, nevykonával, a to aj napriek tomu, že predmetom konania bola vec výživného na (pôvodne, pozn.) maloleté dieťa a pre sťažovateľa existenčný rámec jeho žitia a prípadné trestnoprávne dôsledky   jeho   zlyhania   v tejto   sfére.   Iba   na   dokreslenie   celkovej   situácie   ústavný   súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd od 22. októbra 2009, keď skončilo prerušenie konania, do 10. februára 2010 v trvaní 3 mesiacov a 18 dní nevykonal žiadne procesné úkony a 18. januára 2011 odročil súdne pojednávanie bez uvedenia dôvodu.

20. Aj vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska prieťahov v konaní opakovane konštatuje, že napriek tomu, že okresný súd vykonával procesné úkony spojené s prípravou pojednávania,   vykonával   pojednávania,   zabezpečoval   dôkazy,   na   ktoré   sa   účastníci odvolávali, a doručoval písomnosti, v posudzovanej veci avšak ani raz vecne nerozhodol (do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu)   a   navyše   konal   nekoncentrovane, neefektívne a mnohokrát vykonával „úkony pre úkony“ (pozri bod 7).

21. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych a zdravotných problémoch ako   dôvodu,   ktorý   by   mal   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v   konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS   52/99,   III.   ÚS   17/02)   nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   štát   musí   zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

22.   Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného   práva   sťažovateľa   okresným   súdom   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

23.   Ústavný   súd   zároveň   prikázal   okresnému   súdu   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy a podľa   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   konať vo   veci   bez   zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

24. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).   Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   5   000   € z dôvodov uvedených v bode 4.

25.   Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri bod 9 a nasl.) považuje za primerané v sume 1 000 €.

26. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného   súdu.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

27. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci   namietaných porušení jeho práv úspešný, vznikli trovy   konania z dôvodu   jeho právneho   zastúpenia   advokátkou.   Advokátka   vykonala   3   úkony   právnych   služieb,   a   to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti z 25. júla 2012 a zaujatie písomného stanoviska z 22. novembra 2012 k vyjadreniu okresného súdu. Odmena za jeden úkon   právnych   služieb   v   zmysle   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu.   Za   jeden   právny   úkon   vykonaný   v   roku   2012   patrí   advokátke   odmena z výpočtového základu 763 €, t. j. 127,16 €, a režijný paušál 7,63 € (127,16 € + 7,63 € ) teda spolu = 134,79 €. Celková odmena (celkovo 3 úkony) za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje sumu 404,37 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne   sťažovateľa   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149   OSP). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

28. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľ   žiadal   priznať   finančné   zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 1 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2012