znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 385/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 80/2008, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 381/2008 a jeho uznesením z 21. augusta 2009 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 135/2009 a jeho uznesením z 9. septembra 2009, ako aj práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského   súdu   v   Bratislave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   Co   381/2008   a   jeho uznesením z 21. augusta 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra 2009   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 80/2008, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 381/2008 a jeho uznesením z 21. augusta 2009 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 135/2009 a jeho uznesením z 9. septembra 2009, ako aj práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 381/2008 a jeho uznesením z 21. augusta 2009.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a z uznesenia ústavného súdu č. k. III. ÚS 409/08-7 zo 4. decembra   2008   vyplýva,   že   okresným   súdom   je   vedené   konanie   pod   sp.   zn. 10 C 80/2008   na   základe   žaloby   sťažovateľa   podanej   okresnému   súdu   3.   apríla   2008 o určenie   neplatnosti   hlasovania   na   domovej   schôdzi   a   o   zaplatenie   peňažných   súm 50 000 Sk a 300 000 Sk.

Okresný   súd   listom   z   10.   apríla   2008   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku v sume 15 500 Sk.

Sťažovateľ podal 21. apríla 2008 okresnému súdu žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov v označenom konaní.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   10   C   80/2008-38   z   27.   mája   2008   sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Podaniami zo 6. júna 2008 sťažovateľ napadol odvolaním uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 80/2008-38 z 27. mája 2008 a taktiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní.

Krajský   súd   uznesením   č.   k.   14   Co   381/2008-102   z   21.   augusta   2008   potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 80/2008-38 z 27. mája 2008 o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľovi.

Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   7.   októbra   2008   dovolanie   proti   uzneseniu krajského súdu č. k. 14 Co 381/2008-102 z 21. augusta 2008.

Ďalším podaním doručeným okresnému súdu 7. októbra 2008 sťažovateľ vzal späť návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia peňažných súm 50 000 Sk a 300 000 Sk.

Sťažovateľ nepredložil okresnému súdu splnomocnenie udelené advokátovi na jeho zastupovanie   v   dovolacom   konaní,   a   to   ani   po   výzve   okresného   súdu,   ale   požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre zastupovanie v dovolacom konaní súdom. Okresný súd uznesením č. k. 10 C 80/2008-173 z 20. februára 2009 žiadosti sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v dovolacom konaní nevyhovel.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Cdo 135/2009 z 9. septembra 2009 zastavil konanie o   dovolaní   sťažovateľa   proti   uzneseniu   krajského   súdu   č.   k.   14   Co   381/2008-102 z 21. augusta 2008. Najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia s poukazom na znenie § 241 ods. 1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uviedol: „Keďže dovolateľ   napriek   výzve   neodstránil   nedostatok   svojho   zastúpenia   v   dovolacom   konaní advokátom, a ani mu nebol ustanovený zástupca pre dovolacie konanie z radov advokátov, dovolaciemu súdu nezostalo iné, než konanie o jeho dovolení podľa § 104 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. zastaviť.“

Sťažovateľ   namieta,   že   okresný   súd,   krajský   súd   a   najvyšší   súd „sa   vôbec nezaoberajú   meritom   veci...   ale   protizákonným   vymáhaním   súdnych   poplatkov...“. Sťažovateľ   zároveň   bez   bližšieho   zdôvodnenia   namieta   nepodanie   trestného   oznámenia zákonnou sudkyňou v konaní vedenom okresným súdom.

Sťažovateľ   požiadal   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   z   radov   advokátov   pre zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ustanovenie čl. 127 ods.   1 ústavy   limituje právomoc ústavného   súdu   vo   vzťahu k všeobecným   súdom   princípom   subsidiarity,   podľa   ktorého   rozhoduje   ústavný   súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných   práv   alebo   slobôd   v   tých   prípadoch,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde, napriek tomu je z jej obsahu zrejmé, že námietky sťažovateľa smerujú k porušeniu ním označených práv postupom okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu v súvislosti s vyrubením súdneho poplatku sťažovateľovi, s rozhodnutím o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, s rozhodnutím o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie v predmetnej veci a v súvislosti so zastavením dovolacieho konania.

K   namietanému   porušeniu   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6 ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   a   jeho   rozhodnutiami   a   postupom krajského súdu a jeho rozhodnutím a k namietanému porušeniu práva podľa čl. 13 dohovoru postupom krajského súdu a jeho rozhodnutím

Ústavný súd konštatuje, že rozhodnutia okresného súdu (výzva z 10. apríla 2008 na zaplatenie súdneho poplatku v sume 15 500 Sk, uznesenie č. k. 10 C 80/2008-38 z 27. mája 2008   o   nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   sťažovateľovi,   uznesenie   č.   k. 10 C 80/2008-173 z 20. februára 2009 o nevyhovení žiadosti sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v dovolacom konaní), ako aj uznesenie krajského súdu č. k. 14 Co 381/2008-102 z 21. augusta 2009 sa stali právoplatnými v čase presahujúcom dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03, III. ÚS 124/04).

Ústavný súd preto   podľa   §   25 ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   sťažnosť v   časti namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a označenými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu a práva podľa čl. 13   dohovoru   postupom   a   označeným   uznesením   krajského   súdu   odmietol   ako oneskorene podanú (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

K   namietanému   porušeniu   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu a jeho rozhodnutím

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 135/2009 a jeho uznesením z 9. septembra 2009 ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd postupoval a rozhodol plne v súlade s § 241 ods. 1 druhej vety OSP v spojení s § 104 ods. 2 a § 243c OSP a jeho postup ani rozhodnutie sa nevyznačuje prvkami svojvôle pri aplikácii zákona či arbitrárnosťou. Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v časti   namietaného   porušenia   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru smerujúcu proti najvyššiemu súdu odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu

Sťažovateľ   namietal   aj   porušenie   svojho   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   80/2008,   krajského   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 Co 381/2008 a najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 135/2009.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   koná   iba   za   predpokladu,   ak   sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

Sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť v čase, keď krajský súd a najvyšší súd už vo veci nekonali (odvolacie konanie vedené krajským súdom, ako aj dovolacie konanie vedené najvyšším súdom boli právoplatne skončené), a preto objektívne v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nemohlo z ich strany dochádzať k porušovaniu označeného práva sťažovateľa. Pokiaľ ide o konanie okresného súdu, tento počnúc od začatia konania 3. apríla 2008 vo veci priebežne vykonával úkony smerujúce k splneniu zákonných podmienok pre meritórne prejednanie veci (vyrubenie súdneho poplatku, rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o   oslobodenie   od   súdneho   poplatku,   rozhodnutie   o   žiadosti   sťažovateľa   o   ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov a iné) a v jeho postupe nie je možné ustáliť prieťahy.

Ústavný   súd   preto   podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   sťažnosť   v časti namietaného porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu,   krajského   súdu   a   najvyššieho   súdu v označených konaniach odmietol ako neprípustnú so zreteľom na nesplnenie podmienky konania podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ako aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2009