znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 384/2010-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2010 prerokoval   sťažnosť   Ing.   F.   G.,   P.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   L.   V.,   Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Partizánske   v   konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 67/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. G. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2010 doručená sťažnosť Ing. F. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Partizánske (ďalej len „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   67/2008   (pôvodne   vedenom   pod sp. zn. 4 C 187/01).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie v predmetnej veci sa začalo na okresnom   súde   v   roku   2001   podaním   žalobného   návrhu   PhDr.   A.   G.   (ďalej   len „navrhovateľka“)   proti   sťažovateľovi   na   zrušenie   podielového   spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

3.   Okresný   súd   rozsudkom   z   10.   decembra   2009   vo   veci   rozhodol,   ale   proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie 9. marca 2010 [spis bol predložený Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) 31. marca 2010], o ktorom krajský súd doteraz nerozhodol.

4. Sťažovateľ bol toho názoru, že okresný súd tým, že od podania návrhu v roku 2001 vo veci meritórne rozhodol až 10. decembra 2009, porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného   v   čl.   6 ods.   1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod sp. zn. 4 C 67/2008, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 9 600 € a trovy právneho zastúpenia v sume 246,01 €.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 67/2008.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   každý   má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

11.   Ústavný   súd   už   rozhodol,   že   v   kontexte   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

12. Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom, keď sa sťažovateľ dozvedel o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“ okresného súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania. Keďže v napadnutom konaní,   ako   to   sám   sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol, „okresný   súd   rozsudkom sp. zn. 4 C 67/08 vo veci rozhodol 10. 12. 2009“, sťažovateľ sa o namietaných zbytočných prieťahoch mohol dozvedieť najneskôr v uvedený deň, ak bol prítomný na vyhlásení tohoto rozhodnutia, resp. doručením tohto rozhodnutia, proti ktorému podal odvolanie 9. marca 2010. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase (8. júna 2010), keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa už   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok   uvedených   v   sťažnosti.   Z   uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

13.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   dodáva,   že   podľa   svojej   konštantnej judikatúry   podstatou,   účelom   a   cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty.   Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom   súde   uplatnená v čase,   keď namietané porušenie označeného práva   ešte   trvalo   (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I.   ÚS   116/02).   Ak   v   čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už   nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sa sťažovateľ v predmetnej veci domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   v   čase,   keď   v   označenom   konaní   pred   okresným   súdom   namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

15.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2010