znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 384/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ľ.   Š.,   N.   S.,   vo   veci   namietaného porušenia   jeho základného   práva   podľa   čl.   17   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   podaním   obžaloby Okresnou prokuratúrou Prešov sp. zn. 2 Pv 1081/07 z 22. septembra 2008 Okresnému súdu Prešov a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. Š. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra 2008 doručená sťažnosť Ľ. Š., N. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   17   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   podaním   obžaloby   sp.   zn.   2   Pv   1081/07   z 22.   septembra   2008   (ďalej   len „obžaloba“) Okresnou prokuratúrou Prešov (ďalej len „okresná prokuratúra“) Okresnému súdu Prešov.

Z obsahu   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   poverený   príslušník   Obvodného oddelenia PZ Prešov - Juh (ďalej len „poverený príslušník“) uznesením sp. zn. ČVS: ORP-2319-PO-2007 z 5. decembra 2007 (ďalej len „uznesenie PZ“) rozhodol podľa § 199 ods. 1 Trestného   poriadku   o začatí   trestného   stíhania   a súčasne   podľa   §   206   ods.   1   Trestného poriadku   o stíhaní sťažovateľa   ako obvineného za prečin   porušovania   domovej   slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Na základe sťažnosti podanej sťažovateľom okresná prokuratúra   uznesením   č.   k.   2 Pv   1081/07-5   zo   14.   januára 2008 uznesenie   PZ   v časti týkajúcej   sa   vznesenia   obvinenia   sťažovateľovi   ako   nezákonné   zrušila   a poverenému príslušníkovi uložila, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Poverený príslušník uznesením sp. zn. ČVS: ORP-2319/JU-PO-2007 z 21. apríla 2008 opätovne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol o stíhaní sťažovateľa ako obvineného   za   prečin   porušovania   domovej   slobody   podľa   §   194   ods.   1   a   2   písm.   a) Trestného zákona.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „voči Uzneseniu PZ zo dňa 21. 4. 2008 som podal sťažnosť, na ktorú mi dodnes nedoručil žiadnu odpoveď a stanovisko polície.

Okresná prokuratúra Prešov mi zaslala oznámenie zo dňa 22. 9. 2008, že podala voči mojej osobe obžalobu na súd.“

Sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   „rozhodol   o platnosti   obžaloby   podanej Okresnou prokuratúrou Prešov na súd“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy podaním obžaloby okresnou prokuratúrou sp. zn. 2 Pv 1081/07 z 22. septembra 2008 Okresnému súdu Prešov. Podstatou námietok sťažovateľa je tvrdenie, že v jeho trestnej veci bola podaná obžaloba napriek tomu, že nebolo rozhodnuté o jeho sťažnosti   proti   uzneseniu   Obvodného   oddelenia   PZ   Prešov   -   Juh   sp.   zn.   ČVS:   ORP-2319/JU-PO-2007 z 21. apríla 2008, ktorým bolo rozhodnuté o jeho stíhaní podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku.

Z citovaného čl.   127 ods.   1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu   konať a rozhodovať   o sťažnostiach   fyzických   osôb   a právnických   osôb,   ktorými   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd je založená na princípe subsidiarity.

Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného   práva,   musí   rešpektovať postupnosť   tejto   ochrany   a požiadať o ochranu   ten orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   uplatneniu   právomoci   ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Zmysel   a účel   princípu   subsidiarity   treba   vidieť   v tom,   že   ochrana   ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých   orgánov   verejnej   moci   v rámci   im   zverených   kompetencií.   Ústavný   súd predstavuje   v tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. napr. III. ÚS 149/04).

Aplikujúc princíp subsidiarity na trestné konanie ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre   opakovane   zdôrazňuje,   že   trestné   konanie   od   svojho   začiatku   až   po   koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou právnych garancií ochrany práv a slobôd dotknutých osôb môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní   naprávať,   resp.   korigovať   aj   jednotlivé   pochybenia.   Spravidla   až   po   jeho skončení možno   na   ústavnom   súde   namietať   pochybenia   znamenajúce   porušenia   práv a slobôd označených   v čl.   127   ods.   1   ústavy,   ktoré   neboli   odstránené   v jeho   priebehu (napr. II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).

Ústavný   súd   považuje   za   potrebné   zdôrazniť,   že   sťažovateľ   bude   mať   v ďalších štádiách   trestného   konania   k dispozícii   právne   prostriedky   na   účinnú   obranu   ním označených   práv,   o ktorých   po   ich   uplatnení   budú   nielen   oprávnené,   ale   aj   povinné rozhodnúť   vecne   príslušné   všeobecné   súdy.   Za   týchto   okolností   by   prijatie   sťažnosti sťažovateľa   na   ďalšie   konanie   bolo   v rozpore   s princípom   subsidiarity,   na   ktorom je založená   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať   o sťažnostiach   podľa   čl.   127   ods.   1 ústavy.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2008