znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 383/2011-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2011 o   návrhu   Ing.   M.   K.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   I.   H.,   K.,   na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií sp. zn. VP/16/11-K zo 6. júla 2011 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/16/11-K zo 6. júla 2011   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 8. augusta 2011 doručený návrh Ing. M. K. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/16/11-K zo 6. júla 2011.

2. Z obsahu návrhu a jeho príloh ústavný súd zistil, že navrhovateľ sa 8. marca 2010 stal zamestnancom M., š. p., M. (ďalej len „m.“). Navrhovateľ nastúpil na pracovnú pozíciu odborný manažér pre objektovú a priemyselnú bezpečnosť. Neskôr, 15. júla 2010 došlo k zmene navrhovateľovej pracovnej náplne a stal sa obchodným riaditeľom m., čím sa stal vedúcim zamestnancom podniku. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31 K 7/2011 z 9. marca 2011, ktoré bolo v Obchodnom vestníku uverejnené 16. marca 2011, bol na m. vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený JUDr. M. O., K. Dovtedajší riaditeľ m. sa vzdal funkcie riaditeľa podniku s tým, že jeho funkcia zanikla k 31. marcu 2011. Z toho dôvodu   muselo   Ministerstvo   životného   prostredia   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo“) ako zriaďovateľ riešiť otázku štatutárneho orgánu m. Túto otázku vyriešilo ministerstvo tak, že poverilo navrhovateľa výkonom funkcie riaditeľa m. až do vykonania riadneho výberového konania na funkciu riaditeľa. Navrhovateľ prijal poverenie na výkon funkcie riaditeľa podniku 4. apríla 2011. Navrhovateľ nepodal písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) podľa čl. 7 ods. 1 ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   o ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“).

3. Výbor sa s touto skutočnosťou oboznámil na svojom zasadnutí 24. mája 2011, na ktorom prijal uznesenie č. 123 a začal proti navrhovateľovi konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona. Súčasne vyzval navrhovateľa, aby sa k začatiu konania vyjadril. Navrhovateľ sa k začatiu konania vyjadril listom z 1. júla 2011, v ktorom poukázal na to, že on bol iba poverený ministrom životného prostredia Slovenskej republiky výkonom funkcie riaditeľa podniku do vykonania riadneho výberového konania. Navrhovateľ zdôraznil, že jeho pôsobenie vo funkcii je dočasné, „... maximálne na tri mesiace“. Navrhovateľ ďalej uviedol: „... ja som do funkcie nebol ustanovený (vymenovaný) ale iba poverený výkonom funkcie   na   ohraničené   časové   obdobie   (maximálne   tri   mesiace)   a vo   vzťahu   k vyššie uvedenému § 18 ods. 1 písm. a/ zákona o štátnom podniku mám za to, že sa na moju osobu predmetný   zákon   nevzťahuje,   keďže   vzhľadom   na   mne   udelené   poverenie   ja   riaditeľ štátneho podniku nie som, mám len poverenie na výkon funkcie riaditeľa štátneho podniku, ktorá až do vykonania riadneho výberového konania zostáva neobsadená.“.

Zároveň však navrhovateľ uviedol, že „... pokiaľ dôjde Výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií k opačnému názoru, prijmem ho a oznámenie bezodkladne podám“.

4.   Výbor   sa   nestotožnil   s názorom   navrhovateľa,   pokiaľ   ide   o právne   postavenie riaditeľa   povereného   výkonom   funkcie.   Podľa   výboru   aj   v takom   prípade   ide   o výkon verejnej funkcie, pri ktorej by mohlo dôjsť k rozporu verejného záujmu, a preto sa aj takýto poverený riaditeľ štátneho podniku považuje za verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm.   zc)   ústavného   zákona.   Keďže   si   navrhovateľ   ako   verejný   funkcionár   nesplnil povinnosť podať oznámenie, podľa   výboru   tak došlo k porušeniu ústavného zákona, čo zakladá dôvod na uloženie pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona. Výbor vydal   vo   veci   6.   júla   2011   rozhodnutie,   ktorým   konštatoval,   že   navrhovateľ   poverený výkonom funkcie riaditeľa m. ako verejný funkcionár tým, že nepodal oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v lehote ustanovenej v tomto článku, porušil povinnosť ustanovenú v čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona.   Výbor   uviedol,   že   predmetné   oznámenie   mal   podať v súvislosti s ujatím sa verejnej funkcie do 4. mája 2011, no oznámenie do dňa vydania rozhodnutia   výboru   nepodal.   Keďže   navrhovateľ   v predchádzajúcom   kalendárnom   roku 2010 funkciu ešte nevykonával a nepoberal za ňu ani mzdu, bola výška pokuty ustálená podľa   čl.   9   ods.   16   ústavného   zákona   ako   priemerná   mesačná   nominálna   mzda v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2010, t. j. 769 €. Rozhodnutie výboru bolo navrhovateľovi doručené 12. júla 2011.

5. Navrhovateľ podal návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru, pretože ho považuje za   nesprávne   a protiústavné,   spočívajúce   v nesprávnom   právnom   posúdení   veci. Navrhovateľ   zdôraznil,   že   podľa   zákona   č.   111/1990   Zb.   o štátnom   podniku   v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o štátnom podniku“) nie je riaditeľom štátneho podniku, ale iba zamestnancom m., v ktorom síce vykonáva právomoci riaditeľa, ale iba   do   času,   pokiaľ   zriaďovateľ   vymenuje nového   riaditeľa   na základe   výberového konania. Preto navrhovateľ ani nemôže byť verejným funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona, ktorý by mal povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona. Podľa navrhovateľa sa výbor v rozhodnutí zo 6. júla 2011 s touto namietanou skutočnosťou   po   právnej   stránke   nevysporiadal.   Navrhovateľ   nesúhlasí   s   názorom výboru, že pri výkone jeho funkcie „... by mohlo dôjsť k rozporu verejného záujmu“, ktorý   mal   výboru   postačovať   na   to,   aby   bol   navrhovateľ   považovaný   za   verejného funkcionára. Podľa navrhovateľa ústavný zákon v žiadnej časti nepripúšťa rozšírenie svojej pôsobnosti aj na osoby či prípady, kde by bolo možné konštatovať, že došlo k rozporu verejného záujmu. Výbor podľa navrhovateľa nemal právo na správnu úvahu, aby podľa svojho názoru rozhodol o tom, že je verejným funkcionárom len preto, že dočasne vykonáva oprávnenia prináležiace riaditeľovi podniku. Preto navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal   nález,   ktorým   rozhodnutie   výboru zo 6. júla 2011 zruší a prizná navrhovateľovi náhradu trov konania.

6. Podľa § 73b ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   o návrhu verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   výboru,   koná   a rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

7. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona je verejným funkcionárom   aj   riaditeľ   štátneho   podniku   a členovia   dozornej   rady   štátneho   podniku, ktorých do funkcie ustanovuje štát.

Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie(...), podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok...

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7(...) uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie   obsahuje   výrok,   v ktorom   sa   uvedie,   v čom   je   konanie   alebo   opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie   o opravnom   prostriedku.   Rozhodnutie   obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.  

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo   dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi.

8. Podstatou argumentácie navrhovateľa je jeho názor, že nie je riaditeľom štátneho podniku (m.), a preto ani nie je verejným funkcionárom v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona. Z uvedeného dôvodu sa na neho nevzťahuje povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona. Navrhovateľ zdôraznil, že je stále iba zamestnancom podniku povereným   výkonom   funkcie   riaditeľa,   pričom   poukazuje   na   rozdiel   medzi   pojmami „poverenie“   a   „vymenovanie“. Pre   tieto   účely   navrhovateľ   cituje   viaceré   ustanovenia zákona o štátnom podniku.

Podľa   §   19   ods.   1   zákona   o štátnom   podniku   riaditeľa   vymenuje   zakladateľ   na základe výberového konania.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o štátnom podniku riaditeľ nie je zamestnancom podniku, vzťah   medzi   podnikom   a riaditeľom   pri   výkone   jeho   pôsobnosti   riaditeľa   sa   spravuje primerane   ustanoveniami   o mandátnej   zmluve,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Po ukončení   funkcie   riaditeľa   môže   zakladateľ   poveriť   výkonom   funkcie   riaditeľa   bez výberového   konania   niektorého   z vedúcich   zamestnancov   podniku   do   vykonania výberového konania na funkciu riaditeľa podľa tohto zákona, a to najviac na tri mesiace. Podľa navrhovateľa poverený zamestnanec nemôže byť riaditeľom podniku, pretože zákon o štátnom podniku súbeh týchto dvoch pomerov vylučuje. Podľa navrhovateľa výbor pri rozhodovaní o tom, či patrí medzi verejných funkcionárov, uplatnil neprimeranú správnu úvahu. Podľa navrhovateľa výbor nemal právo na správnu úvahu, teda aby podľa svojho názoru rozhodol o tom, či ho je potrebné považovať za verejného funkcionára.

9.   Navrhovateľ   vo   svojom   návrhu   na   preskúmanie   rozhodnutia   výboru nespochybňuje,   že   nepodal   v určenej   lehote   písomné   oznámenie   podľa   čl. 7   ústavného zákona.   Skutočnosť,   že   navrhovateľ   nepodal   predmetné   oznámenie,   nie   je   teda   medzi účastníkmi   konania   (navrhovateľom   a výborom)   sporná.   Navrhovateľ   však   argumentuje tým, že on nie je riaditeľom podniku, keďže bol iba poverený výkonom funkcie riaditeľa podľa § 19 ods. 2 poslednej vety zákona o štátnom podniku, a preto sa na neho nemôže vzťahovať povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona. Z uvedeného dôvodu preto   podal   podľa   čl.   10   ods.   2   ústavného   zákona   návrh   na   preskúmanie   rozhodnutia výboru.

V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že zmyslom a účelom ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je vo všeobecnosti zabezpečovať právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií, teda funkcií, pri výkone ktorých vzhľadom na rozsah a kvalitu ich právomoci a kompetencií by mohlo dôjsť k rozporu   medzi   verejným   záujmom   a záujmom   jednotlivca   disponujúcim   týmito právomocami. Inými slovami, účelom je zamedziť vzniku rozporu osobných záujmov osôb vykonávajúcich tieto funkcie s verejným záujmom, v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať   zneužívaniu   verejnej   funkcie,   prípadne   postavenia   s ňou   spojeného,   na osobný prospech.

Navrhovateľ prevzal 4. apríla 2011 poverenie ministerstva ako zakladateľa na výkon funkcie   riaditeľa   podniku.   Z výpisu   z obchodného   registra   vyplýva,   že   navrhovateľ   je zapísaný ako štatutárny orgán – riaditeľ m., so vznikom funkcie od 4. apríla 2011. Ústavný súd   dopytom   u správcu   konkurznej   podstaty   m.   zistil,   že   v tomto   podniku   prebehlo v septembri   2011   výberové   konanie   na   obsadenie   funkcie   riaditeľa,   ktoré   však   bolo neúspešné,   preto   ministerstvo   nevymenovalo riaditeľa   podniku.   Z uvedeného   dôvodu   je preto aj naďalej navrhovateľ poverený výkonom funkcie riaditeľa podniku. Navrhovateľ teda od 4. apríla 2011 fakticky riadi činnosť podniku, dokonca je ako riadny štatutárny orgán zapísaný v obchodnom registri.

10. Z ustanovenia § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že predmetom konania o preskúmanie rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov,   v rámci   ktorého   ústavný   súd   plní   funkciu   orgánu   rozhodujúceho   o   opravnom prostriedku   proti   rozhodnutiu   výboru,   je   iba   posúdenie   konania   verejného   funkcionára z hľadiska   jeho   konformnosti   s príslušnými   ustanoveniami   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava kasačného rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní-zrušením namietaného rozhodnutia výboru (ak senát ústavného súdu po jeho preskúmaní zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu) alebo potvrdením rozhodnutiu výboru (ak po jeho preskúmaní dospeje senát ústavného súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu). V prerokúvanom prípade nie je sporné to, že navrhovateľ oznámenie nepodal. Sporné   je posúdenie otázky, či sa na navrhovateľa vzťahuje pôsobnosť ústavného zákona a z toho vyplývajúca povinnosť podať písomné oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona.

Ústavný súd musí mať na zreteli, že pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí   byť   akceptovateľné   aj   z hľadiska   všeobecne   ponímanej   spravodlivosti.   V konaní vedenom   pod   sp. zn.   IV.   ÚS   1/07   už   ústavný   súd   zdôraznil,   že   z jeho   postavenia   ako nezávislého   súdneho   orgánu   ochrany   ústavnosti   (čl. 124   ústavy)   vyplýva,   že   musí pri uplatňovaní   svojej   právomoci   brať   zreteľ   aj   na dodržiavanie   procesných   zásad zaručujúcich   právo   na spravodlivý   proces   garantované   čl. 46   a   nasl.   ústavy,   a preto   aj v okolnostiach prípadu navrhovateľa s prihliadnutím na zistené skutočnosti a svoju funkciu vyplývajúcu mu z čl. 124 ústavy dospel k názoru, že v danom prípade je potrebné vyjadriť sa   k   výhradám   navrhovateľa   týkajúcim   sa   pôsobnosti   ústavného   zákona   a z toho vyplývajúcej   povinnosti   podať   oznámenie   podľa   čl.   7   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu.

11. Ústavný zákon v čl. 2 vymedzuje okruh rôznych verejných funkcií, na ktoré sa vzťahuje jeho pôsobnosť. Okrem iných sa ústavný zákon vzťahuje aj na riaditeľa štátneho podniku [čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona]. Ústavný zákon vo svojich ustanoveniach však nerozlišuje, či sa vzťahuje iba na osobu, ktorá bola do tejto funkcie vymenovaná na základe   výberového   konania,   alebo   aj   na   osobu,   ktorá   je   výkonom   tejto   funkcie   iba poverená, no prakticky vykonáva všetky právomoci riaditeľa. Preto je potrebné vyjadriť sa k otázke, z akého dôvodu ústavodarca zaradil do okruhu týchto funkcionárov aj riaditeľa štátneho podniku. Z účelu ústavného zákona, ktorým je chrániť verejný záujem, nepochybne vyplýva,   že   to   podmieňujú   právomoci,   ktorými   táto   osoba   disponuje.   Rozhodujúcim kritériom,   pre ktoré   je riaditeľ   štátneho   podniku   funkcionárom, na ktorého sa   vzťahuje pôsobnosť ústavného zákona, sú teda jeho právomoci riadiť činnosť podniku, konať v jeho mene a spravovať jeho majetok. Rozhodujúce sú jeho kompetencie, s čím je spojená potreba chrániť verejný záujem, a nie formálny postup, akým sa osoba týchto právomocí ujala. Navrhovateľ je od 4. apríla 2011 poverený výkonom funkcie riaditeľa. Zároveň je zapísaný ako štatutárny orgán štátneho podniku v obchodnom registri. Z uvedeného má ústavný súd za preukázané, že navrhovateľ skutočne disponuje všetkými oprávneniami riaditeľa, a to aj v čase   rozhodovania   ústavného   súdu.   Dokonca   z výpisu   z obchodného   registra   ani nevyplýva,   že   navrhovateľ   je   iba   poverený   výkonom   funkcie   riaditeľa.   Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti   potom   odporuje   účelu   ústavného   zákona,   aby   navrhovateľ,   ktorý disponuje   právomocami   riaditeľa,   nepodliehal   pôsobnosti   ústavného   zákona.   Podľa ústavného   súdu   osoba,   ktorá   vykonáva   funkciu   riaditeľa   podniku   iba   dočasne,   je   plne zodpovedná   za   výkon   tejto   funkcie   a spravovanie   majetku   podniku,   a preto   nemožno namietať ani to, aby sa na ňu vzťahovala povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona.

12. Po zvážení všetkých skutočností dospel ústavný súd k záveru, že navrhovateľ mal podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona do 30 dní odo dňa, keď prevzal poverenie na výkon funkcie, ktorým sa ujal funkcie riaditeľa podniku. Poverenie na výkon funkcie riaditeľa podniku prevzal navrhovateľ od ministerstva 4. apríla 2011, preto mal oznámenie podať najneskôr do 4. mája 2011. Keďže navrhovateľ oznámenie nepodal, čo medzi účastníkmi ani nebolo sporné, výbor mu správne uložil podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona pokutu.

13. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výboru nezistil žiadne dôvody na jeho zrušenie, preto ho podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2011