znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 383/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí   senátu 26.   novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., Bardejov, vo veci namietaného porušenia jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 4/02 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v bližšie neoznačenom dovolacom konaní a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2008 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len „dohovor“)   postupom Okresného súdu   Bardejov (ďalej   len „okresný súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   S 4/02   a postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v bližšie neoznačenom dovolacom konaní.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Už v dávnejšej minulosti som viedol v občiansko- súdnom   spore   súdne   konanie   v majetkovoprávnej   záležitosti,   domáhajúc   sa   reálneho a faktického vlastnenia a užívanie pôvodne svojho ideálneho podielu v spoločnom pozemku. Po dlhšom čase a rôznych peripetiách, kauza vo svojom merite akoby sa pretransformovala do podoby správneho súdnictva z pôvodného občianskeho sporu pod č. k. 8 C 3/93... súd vo veci samej ani po 6-tich rokoch nebol v stave akokoľvek rozhodnúť a tento spor... ukončiť. To najmä preto, že doposiaľ sa v podstate iba bavčal s malichernými vecami, procesnými a formálnymi záležitosťami, do popredia ktorých vystupovalo šetrenie mojich majetkových, finančných   a iných   pomerov...   túto   kauzu   súdy   podceňovali   a nevenovali   jej   potrebnú pozornosť. To platí aj o Najvyššom súde SR v konaní o mojom dovolaní...“

Sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   svojím   nálezom   vyslovil   porušenie   jeho označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 4/02, resp. aj postupom   najvyššieho   súdu   v tom   istom   konaní   (a   podľa   dôvodov   v   sťažnosti   bližšie neoznačenom dovolacom konaní), priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk a zaviazal okresný súd aj najvyšší súd k znášaniu všetkých trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   všeobecným   súdom v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II. ÚS 12/01,   IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právu   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v   tomto   prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza   k   namietanému   porušovaniu   označeného   základného   práva   postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva   významnú   preventívnu   funkciu   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

V súlade   s už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   S 4/02   a postupom   najvyššieho   súdu   v bližšie neoznačenom dovolacom konaní.

Ústavný   súd   zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   1   S 4/02   zistil,   že   sťažovateľom namietané súdne konanie sa začalo na základe návrhu na začatie konania podaného 18. júna 2002 a bolo skončené uznesením okresného súdu č. k. 1 S 4/02-5 z 27. júna 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. júla 2003. V súvislosti s konaním okresného súdu sa viedlo jedno   dovolacie   konanie   na   základe   dovolania   podaného   sťažovateľom   proti   uzneseniu okresného súdu o zastavení konania č. k. 1 S 4/02-5 z 27. júna 2003. Dovolanie sťažovateľa (ktoré napadlo na najvyšší súd 10. decembra 2007) bolo odmietnuté uznesením najvyššieho súdu č. k. 1 Sdo 74/2007 zo 17. júla 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. septembra 2008. O uvedených zisteniach z predmetného spisu okresného súdu bol ústavným súdom 21. novembra 2008 vyhotovený úradný záznam.

Sťažnosť   sťažovateľa,   ktorou   namietal   prieťahy   v konaní   okresného   súdu a najvyššieho súdu, a tým porušenie ním označených práv, bola ústavnému súdu doručená 8. októbra 2008.

Ústavný súd konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti bolo právoplatne skončené konanie vedené okresným súdom, ako aj dovolacie konanie vedené v uvedenej veci.

Vzhľadom   na   to   objektívne   nemohlo   dochádzať   k prieťahom   v predmetných konaniach zo strany okresného súdu a najvyššieho súdu.

Ústavný   súd   preto   podľa §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   po   predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2008