znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 381/2024-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a zo sudcov Jany Baricovej a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Polakovičom, Detvianska 14, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV (pôvodne Okresného súdu Bratislava III) v konaní vedenom pod sp. zn. B3-24C/66/2018 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ označený v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. februára 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na spravodlivé prerokovanie veci podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu, pôvodne okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B3-24C/66/2018. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu v napadnutom konaní konať a zároveň mu priznal finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 eur a náhradu trov konania.

2. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti uviedol, že na okresnom súde podal žalobu, ktorú zmenil na pojednávaní s tým, že súd napriek tomu, že vo veci predtým nekonal, nepripustil sťažovateľovi zmenu žaloby. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie nie je možné podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok.

3. Žalovaná si v roku 1997 urobila bez vedomia sťažovateľa úplne nové oplotenie na novom dovtedy neexistujúcom betónovom základe v zadnej časti pozemku parc. č., no nie v mieste pôvodného oplotenia, ale posunula plot do pozemkov sťažovateľa. V roku 2011 žalovaná legalizovala oplotenie na betónovom základe zasahujúce do pozemkov sťažovateľa tak, že si vykonštruovala geometrický plán ako opätovný dôvod akéhosi pripravovaného bližšie neidentifikovaného stavebného zámeru (rodinný dom ⬛⬛⬛⬛ ) a s tým spojené opätovné vyňatie z pôdneho fondu už raz trvale vyňatého pozemku. Merania spojené s vypracovaním geometrického plánu a posunom priebehu hranice dovtedy zapísaného v operáte KN a celé konanie o zápise boli vykonané bez vedomosti a súhlasu sťažovateľa.

4. Pri reklamácii nezákonného stavu priebehu spoločných hraníc pozemkov Katastrálny úrad v Senci sťažovateľovi odporučil nové zameranie a vytvorenie opravného ZPMZ triedy G-5. Sťažovateľ požiadal geodetku ⬛⬛⬛⬛ o opravné merania a tá meraním vytvorila ZPMZ G-5 pod č. overenia G5-18/2017, ktoré Kataster Senec overil ako správne. Katastrálny úrad listom oznámil začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte pod č. X-30/2017. Z dôvodu obštrukcií a manipulácií zo strany Katastra Senec bolo katastrálne konanie č. X-30/2017 zastavené. Následne sťažovateľ podal žalobu na okresnom súde a zároveň požiadal o zápis poznámky na. Katastrálny úrad vykonal na, v časti ⬛⬛⬛⬛ s výmerou 559 m2 zápis poznámky: „Žaloba o určenie vlastníctva podaná na Okresnom súde Bratislava dňa 18.05.2018 pod sp. zn. 24C/66/2018, týkajúca sa pozemku ⬛⬛⬛⬛.“

5. Aj napriek uvedenému žalovaná dosiahla stav, že katastrálny úrad overil a zapísal v rozpore so ZPMZ G-5 pod č. overenia G5-18/2017, ktoré Kataster Senec overil ako správne, nový geometrický plán vytvorený žalovanou opäť bez súhlasu a vedomia sťažovateľa. Zápisom geometrického plánu nastal stav, že žalovaná parcela č. bola rozdelená na dva pozemky. Po rozdelení pozemku p. č. katastrálny úrad vykonal na, ⬛⬛⬛⬛ zápis zmenenej poznámky: „Žaloba o určenie vlastníctva podaná na Okresnom súde Bratislava dňa 18.05.2018 pod sp. zn. 24C/66/2018, týkajúca sa pozemku č. ov. 542/2018 zo dňa 03.04.2018, ZPMZ, odčlenením od p. č. vznikla p. č. ⬛⬛⬛⬛.“

6. Odčlenením časti pozemku p. č. (nesporovej časti 540 m2) zostala na p. č. výmera 19 m2, čím došlo k znemožneniu vykonateľnosti pôvodne navrhovaného petitu žaloby. Žalovaná pozemok p. č. predala tretej osobe, po predaji vznikol na uvedenú parcelu nový ⬛⬛⬛⬛, na ktorom dovtedy zapísaná poznámka týkajúca sa p. č. už nefigurovala. Na základe katastrálneho konania č. X-30/2017 a meraní geodetky ⬛⬛⬛⬛ mala byť v zmysle pôvodne navrhovaného petitu odčlenená z parcely p. č. práve časť sporných 19 m2 (t. j. celá výmera pozemku, čo bolo v praxi nerealizovateľné). Ľstivým konaním žalovanej bol sťažovateľ donútený k zmene petitu žaloby. Sťažovateľ v zákonnej lehote doručil súdu zmenu petitu žaloby sp. zn. B3-24C/66/2018 spolu s riadnym odôvodnením a dôkazmi.

7. V danej situácii k presnému označeniu petitu bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie. Ten však odmietol takýto posudok sťažovateľovi vykonať s odôvodnením, že katastrálny úrad mu posudok neoverí, a teda takýto posudok bude nepoužiteľný pred súdom. Súd napriek požiadavke sťažovateľa na uvedené nereagoval a vyžadoval spresnenie petitu žaloby.

⬛⬛⬛⬛

II.

Argumentácia sťažovateľa

8. Podstatou argumentácie sťažovateľa je tvrdenie o tom, že rozhodnutím o nepripustení zmeny žaloby došlo k porušeniu jeho označených práv. Uvedené rozhodnutie je podľa názoru sťažovateľa arbitrárne.

9. Podľa sťažovateľa súd prvej inštancie rozhodnutie o nepripustení zmeny žaloby riadne neodôvodnil, čím došlo k porušeniu práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Súd odňal sťažovateľovi právo na riadne uplatnenie prostriedkov procesného útoku, resp. obrany, keď sa k rozhodnutiu súdu nemohol počas konania vyjadriť a ani predložiť dôkaz.

10. Sťažovateľ atakuje rozhodnutie súdu pre jeho arbitrárnosť a poukazuje na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vadám, ktoré mali za následok porušenie jeho označených práv.

11. Tým, že súd nevyhovel návrhu sťažovateľa na zmenu žaloby, znemožnil mu uplatnenie jeho práva garantovaného ústavou. Žalovaná po rozhodnutí súdu vykonala právne úkony, ktoré sú nezvratné a len ťažko možno uviesť vec do pôvodného stavu, pretože zanikol zápis na liste vlastníctva o vedení súdneho sporu, čo je ťarchou v prípade prevodu takýchto nehnuteľností. Taktiež treba spomenúť rozhodnutie o trovách konania.

12. Sťažovateľ poukazuje na to, že základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý by čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Okresný súd v konaní o žalobe podľa sťažovateľa neprezentoval ani svoj predbežný právny názor.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

14. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

15. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého „od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva v ostatných veciach z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV.“. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia „v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva podľa odseku 2 prechádzajú od 1. júna 2023 práva a povinnosti z osobitných vzťahov sudcov k štátu z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV, ak ide o sudcov, ktorých prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti tvorí agenda podľa odseku 2 písm. d).“. V napadnutom konaní tak po 1. júni 2023 je oprávnený a povinný konať mestský súd ako právny nástupca okresného súdu.

16. Ústavný súd považoval za potrebné najskôr ustáliť predmet konania pred ústavným súdom vymedzený sťažovateľom. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na spravodlivé prerokovanie veci podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V úvode sťažnosti je uvedené, že ústavná sťažnosť smeruje aj proti porušeniu čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“). V ďalšom texte ústavnej sťažnosti sa už odkaz na čl. 36 ods. 1 listiny neuvádza vrátane petitu ústavnej sťažnosti. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že podľa § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak. Ústavný súd neprihliadol na namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 36 ods. 1 listiny, vychádzajúc zo svojej judikatúry, v ktorej stabilne konštatuje, že text uvedený mimo petitu pokladá za súčasť odôvodnenia ústavnej sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (I. ÚS 316/09, I. ÚS 98/2011, II. ÚS 103/08, II. ÚS 154/09, III. ÚS 235/05, IV. ÚS 174/2011, IV. ÚS 481/2011). Ústavný súd prihliadol aj na skutočnosť, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom

17. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti (m. m. III. ÚS 663/2014). Ústavný súd sa preto môže zaoberať ústavnou sťažnosťou z hľadiska jej vecnej stránky iba v prípade, ak spĺňa všetky zákonom o ústavnom súde ustanovené formálne a obsahové náležitosti.

18. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že jeho viazanosť návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti najmä petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Takto vymedzený rozsah prieskumu ústavného súdu môže byť vo výnimočných okolnostiach modifikovaný (zvyčajne rozšírený) dôvodmi ústavnej sťažnosti (ako to expressis verbis vyplýva z § 45 zákona o ústavnom súde, pozn.), z ktorých ale musí zrozumiteľne vyplývať nespochybniteľný záujem sťažovateľa podrobiť ústavnoprávnemu prieskumu konkrétne a adresne vymedzené rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah (vymedzený predmetom, subjektom a inými, najmä časovými súvislosťami), na čo musí nevyhnutne vecne nadväzovať aj pregnantná súvzťažná ústavnoprávna argumentácia sťažovateľa. Jedine za kumulatívneho splnenia týchto podmienok je tak potom možné prekročiť petit ústavnej sťažnosti pri rešpektovaní ontologickej podstaty tohto ústavného inštitútu, potierajúc pritom prehnanú ústavnoprávnu solemnitu, ktorej dôsledky by mohli ohroziť materiálnu ochranu sťažovateľových základných práv a slobôd (I. ÚS 514/2020, č. 84/2020 ZNaU).

19. V petite ústavnej sťažnosti sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia práva na spravodlivé prerokovanie veci podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom (nie konkrétnym rozhodnutím, pozn.) mestského súdu v konaní vedenom pod sp zn. B3-24C/66/2018 a navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v uvedenom konaní, priznať mu finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 eur a náhradu trov konania. Ústavný súd konštatuje, že takto konštruovaný petit ústavnej sťažnosti smeruje k námietke zbytočných prieťahov v konaní. Z obsahu ústavnej sťažnosti nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré by umožnili ústavnému súdu preskúmať konanie okresného súdu z hľadiska uplatnenej námietky. Sťažovateľ len vo všeobecnej rovine konštatuje prieťahy v napadnutom konaní. Nijako sa nezmieňuje o chronológii konania, neuvádza, aké úkony boli v akom časovom slede uskutočnené, len v abstraktnej rovine konštatuje, že základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý by čo najskôr odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa. Minimálne obsahové požiadavky argumentácie, ktorou namieta prieťahy v konaní, by mali umožniť ústavnému súdu identifikovať obdobia nečinnosti či dôvody nesústredeného postupu porušovateľa práv. Pokiaľ sťažovateľ namieta nečinnosť konajúceho súdu, ústavnoprávne relevantná argumentácia by mala obsahovať aspoň enumeráciu vykonaných procesných úkonov zo strany súdu v postupnej časovej súvislosti.

20. Sťažovateľova argumentácia obsiahnutá v texte ústavnej sťažnosti je založená na námietke arbitrárnosti rozhodnutia okresného súdu o nepripustení zmeny žaloby (sťažovateľ neuviedol dátum podania návrhu na zmenu žaloby a nešpecifikoval ani spisovú značku a dátum vydania predmetného rozhodnutia), avšak petit ústavnej sťažnosti smeruje k návrhu, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať. Namieta, že rozhodnutie o nepripustení zmeny žaloby nebolo náležite odôvodnené a k rozhodnutiu sa nemohol počas konania vyjadriť a ani predložiť dôkazy. Okresný súd podľa sťažovateľa neuviedol ani svoj predbežný právny názor. Podľa sťažovateľa žalovaná po rozhodnutí súdu vykonala právne úkony, ktoré sú nezvratné a len ťažko možno uviesť vec do pôvodného stavu. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti nenavrhol zrušiť rozhodnutie okresného súdu, ktorým nepripustil zmenu žaloby, ale navrhol, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu vo veci konať, čo jeho námietky (z hľadiska obsahu sťažnosti) vo vzťahu k označenému čl. 46 ods. 1 ústavy stavia do roviny neurčitosti a zmätočnosti.

20.1. V texte ústavnej sťažnosti sa nenachádza podrobnejšia argumentácia, ktorá by smerovala k namietaniu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. Sťažovateľova argumentácia v texte ústavnej sťažnosti týkajúca sa prieťahov v konaní sa obmedzuje len na všeobecné konštatovanie, že súd má postupovať tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa (posledný odsek bodu II ústavnej sťažnosti). Sťažovateľ sa vo všeobecnej rovine odvoláva na čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Ďalej sa sťažovateľ v texte ústavnej sťažnosti odvoláva aj na § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

20.2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že „súd napriek tomu, že vo veci predtým nekonal, nepripustil sťažovateľovi zmenu žaloby“ (prvý odsek bodu I ústavnej sťažnosti). V texte ústavnej sťažnosti však neuviedol podrobnejšie skutkové a právne okolnosti, ktoré by zodpovedali petitu ústavnej sťažnosti. Neuviedol ani prehľad úkonov vykonaných v napadnutom konaní, žiadne časové úseky, ktoré by mohli byť považované za zbytočné prieťahy, nešpecifikuje, v čom vidí nesústredenú činnosť mestského (okresného) súdu, nevyjadril sa ku skutkovej a k právnej zložitosti sporu, k správaniu strán sporu (či svojím správaním prispeli alebo neprispeli k celkovej dĺžke napadnutého konania).

21. Pre posúdenie prípadných prieťahov v konaní orgánu verejnej moci sa vyžaduje náležité odôvodnenie ústavnej sťažnosti a aspoň čiastočný chronologický opis skutkového stavu či uvedenie konkrétnych skutočností umožňujúcich reálne posúdenie ich negatívneho materiálneho dopadu na osobu sťažovateľa a jeho základné práva (I. ÚS 266/2021, ZNaU 88/2021).

22. Požiadavka na kvalitu obsahu ústavnej sťažnosti, podľa ktorej je potrebné vysvetliť, v čom spočíva porušenie základného práva alebo slobody, ktoré boli podľa jeho názoru konkretizovaným zásahom orgánu verejnej moci porušené, odzrkadľuje potrebu dôsledného odlíšenia úlohy ústavného súdu od úloh iných orgánov verejnej moci (predovšetkým všeobecných súdov). Kým totiž všeobecné súdy prioritne chránia subjektívne práva fyzických osôb a právnických osôb plynúce zo zákonných, prípadne od zákona odvodených právnych predpisov, vice versa, ústavný súd je v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy povolaný na ochranu tých subjektívnych práv, ktoré sú ako základné práva a slobody zakotvené v ústave alebo kvalifikovaných medzinárodných zmluvách. Je nevyhnutné, aby odôvodnenie ústavnej sťažnosti obsahovalo vysvetlenie ústavných požiadaviek, s ktorými namietaný postup orgánu verejnej moci koliduje, a pritom musí byť preukázané, do akej miery rozporovaný postup štátneho orgánu zasahuje do označených práv sťažovateľa (I. ÚS 708/2022).

23. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom a nie je úlohou ústavného súdu formulovať a dotvárať ústavnú sťažnosť namiesto právneho zástupcu sťažovateľa ani dedukovať a hádať, čo sťažovateľ ústavnou sťažnosťou sleduje a z akých skutkových a právnych dôvodov (m. m. I. ÚS 28/2023). V tomto prípade argumentácia obsiahnutá v texte ústavnej sťažnosti vôbec nekorešponduje s petitom ústavnej sťažnosti, keď v texte ústavnej sťažnosti sťažovateľ atakuje arbitrárnosť rozhodnutia okresného súdu o nepripustení zmeny žaloby, čomu vôbec nezodpovedá petit ústavnej sťažnosti, ktorý smeruje k uloženiu povinnosti mestskému súdu konať v napadnutom konaní a povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. V prípade, ak sťažovateľ chcel namietať porušenie svojich základných práv rozhodnutím okresného súdu o nepripustení zmeny žaloby, namiesto petitu smerujúcemu k prikázaniu súdu konať v napadnutom konaní mal sťažovateľ formulovať petit, ktorého obsahom by bol návrh na zrušenie predmetného rozhodnutia (rozhodnutia o nepripustení zmeny žaloby vrátane uvedenia spisovej značky rozhodnutia a dátumu jeho vydania) s patričným odôvodnením.

24. Deficit kvalifikovaného odôvodnenia ústavnej sťažnosti predstavuje pre jeho zásadný význam nedostatok takej povahy, pri ktorom neprichádza do úvahy výzva na jeho odstránenie podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde, keďže predmetné ustanovenie zákona slúži na odstraňovanie najmä formálnych nedostatkov návrhu, nie však jeho samotnej podstaty (I. ÚS 185/2021, č. 81/2021 ZNaU), a preto ústavný súd nepristúpil k výzve na odstránenie zisteného nedostatku ústavnej sťažnosti. Z publikovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, III. ÚS 357/2010, IV. ÚS 234/2010, I. ÚS 280/2020). Na perfektnosť základných náležitostí návrhu má práve slúžiť inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

25. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť neobsahuje ústavnoprávne relevantnú argumentáciu, ktorá by umožňovala prieskum namietaných porušení v požadovanom rozsahu, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol v súlade s § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie predpísaných náležitostí.

26. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2024

Miloš Maďar

predseda senátu