znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 381/2015-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   novembra   2015 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpených advokátom   JUDr. Štefanom   Hajdu,   M.   R.   Štefánika   3197/32,   Trebišov,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trebišov   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trebišov p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 10 C 232/1996 konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e   im Okresný súd Trebišov p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trebišov j e   p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 657,98 € (slovom šesťstopäťdesiatsedem eur a deväťdesiatosem centov) na účet ich právneho zástupcu   advokáta   JUDr.   Štefana   Hajdu, M. R.   Štefánika 3197/32, Trebišov,   do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ (spolu   ďalej   len   „sťažovatelia“)   vo   veci   namietaného   porušenia   ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia v právnom postavení žalobcov v konaní o náhradu   mzdy   z   neplatného   skončenia   pracovného   pomeru   sú   účastníkmi   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 232/1996 od roku 1996. Ako ďalej v sťažnosti uvádzajú, „... dňa 29.04.1997 súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 10 C 232/1996, ale v dôsledku   odvolania   odporcu   uznesením   Krajského   súdu   v   Košiciach   sp.   zn. 12 Co 348/1997   zo   dňa   06.09.1998   bol   prvostupňový   rozsudok   zrušený   a   vec   vrátená prvostupňového súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 23.06.1999, proti ktorému bolo podané odvolanie odporcu a Krajský súd v   Košiciach   uznesením   sp.   zn.   17   Co   286/1999   zo   dňa   21.12.2000   opäť   prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie súdu prvé stupňa. Po doplnení dokazovania prvostupňový súd opätovne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 08.10.2002, ktorý bol opäť na základe odvolania odporcu zrušený odvolacím súdom a to uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 11 Co 154/2003 zo dňa 27.01.2004 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Toto rozhodnutie nám bolo doručené dňa 12.05.2004   prostredníctvom   právneho   zástupcu.   Od   tohto   obdobia,   t.   j.   12.05.2004   až doposiaľ súd v uvedenej právnej veci nekonal, nevykonal žiadne dokazovanie, neurčil ani termín pojednávania, ani nevydal žiadne rozhodnutie, a teda po obdobie viac ako 11 rokov súd vo veci nekonal.“.

Sťažovatelia sa s ohľadom na uvedené domnievajú, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu ich základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože okresný súd bol v konaní od 12. mája 2004 nečinný a vo veci nekonal.

Ako   ďalej   sťažovatelia   uvádzajú,   v dňoch   17.   júna   2015   a   24.   júla   2015   podali postupne sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorý ich sťažnosti uznal   za   dôvodné   a   ospravedlnil   tento   stav,   ktorý   vznikol   nečinnosťou   a nesprávnym úradným postupom sudcu, ktorému bola vec pôvodne pridelená.

3. S ohľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vo veci vydal tento nález:

„1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ upravené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trebišov prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a

priznáva finančné zadosťučinenie 7 000 eur každému z nich (sedem tisíc eur), ktoré je Okresný súd Trebišov povinný vyplatiť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu. 4. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

priznáva trovy právneho zastúpenia v sume 657,98 eur, ktoré je Okresný súd Trebišov   povinný   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   Štefana   Hajdu   do   30   dní   od   tohto nálezu.“

4. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 381/2015-11 zo 16. septembra 2015 ju v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

Zároveň   vyzval   predsedu   okresného   súdu   a následne   aj   právneho   zástupcu sťažovateľov, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa k sťažnosti písomne vyjadril a uviedol   chronológiu   úkonov   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 10 C 232/1996.

5. Okresný súd podaním sp. zn. 1 SprV/607/15 z 13. októbra 2015, doručeným ústavnému súdu 16. októbra 2015, ústavnému súdu predložil súdny spis konania sp. zn. 10 C 232/1996, ako aj vyjadrenia z 13. októbra 2015 zákonnej sudkyne JUDr. Vargovej a podpredsedníčky okresného súdu JUDr. Frankovej.

Zákonná   sudkyňa   vo   veci   JUDr.   Vargová   s poukazom   na   podrobne   uvedenú chronológiu úkonov okresného súdu v konaní sp. zn. 10 C 232/1996 vo vyjadrení k podanej ústavnej   sťažnosti   zdôraznila,   že „...   k nevykonávaniu   úkonov   zákonným   sudcom JUDr. Milanom Jurkom od mája 2004 nie je oprávnená podávať písomné vyjadrenie“. Zároveň dodala, že po zrušení termínu pojednávania pôvodne nariadeného na 6. november 2015 sťažovatelia na základe výzvy okresného súdu podaním doručeným okresnému súdu 2. októbra 2015 oznámili, že navrhujú zastavenie konania vzhľadom na smrť žalovaného.Podpredsedníčka okresného súdu JUDr. Franková vo vyjadrení z 13. októbra 2015 s poukazom na vyjadrenie JUDr. Vargovej a ňou spracovanú chronológiu úkonov okresného súdu uviedla: „... táto vec napadla na Okresný súd Trebišov dňa 7.2.1996 a bola pridelená na konanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. Milanovi Jurkovi. Tento sudca vo veci trikrát rozhodol a jeho rozhodnutia boli odvolacím súdom vždy zrušené a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie.... Po poslednom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý uznesením sp. zn. 11 Co 154/2003 z 27. januára 2007 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na   ďalšie   konanie   a rozhodnutie   sudca   JUDr.   Milan   Jurko   dal   pokyn   kancelárii   na doručenie tohto rozhodnutia dňa 6.5.2004. Rozhodnutie sa nepodarilo doručiť odporcovi v 2. rade STAVIS Zvolen, a. s. napriek tomu sudca nevykonal žiadne úkony a od tejto doby vo veci nekonal.

JUDr. Milan Jurko má od 18.12.2014 pozastavený výkon funkcie sudcu, jeho spisy sa rozdelili medzi ostatných sudcov a pri manipulácii s dokladmi v jeho kancelárii pracovníčky súdu náhodou našli spis sp. zn. 10 C 232/1996, ktorý z neznámych dôvodov bol mimo súdnu evidenciu spisov v jeho senáte a v zmysle Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce OS Trebišov na r. 2014 zo dňa 6.8.2014 bol spis výnimkou predsedu súdu náhodným výberom elektronickou podateľňou súdu pridelený do senátu 9 C sudkyni JUDr. Eve Vargovej.

Zo   spisu   vyplýva,   že   v tom   čase   vec   nebola   právoplatne   skončená.   Z úradného záznamu   zo   dňa   30.4.2015,   vyhotoveného   vtedajšou   podpredsedníčkou   OS   Trebišov JUDr. Janou Bérešovou vyplýva, že doložka právoplatnosti na rozsudku zo dňa 8.10.2002 neplatí. Spis bol v registri C vyznačený ako právoplatne skončený, zmena nebola sudcom JUDr.   Jurkom   vyznačená.“ V   závere   JUDr.   Franková   ústavnému   súdu   oznámila,   že v súlade s ustanovením § 31 ods. 2 zákona o ústavnom súde netrvá na tom, aby ústavný súd o veci samej konal na verejnom ústnom pojednávaní, a súhlasila s tým, aby od neho upustil.

6.   Právny   zástupca   sťažovateľov   následne   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 23. novembra 2015 oznámil súhlas sťažovateľov s upustením od ústneho pojednávania.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   vo   veci   sťažnosti   sťažovateľov   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   Z uvedeného   dôvodu   senát predmetnú   sťažnosť   prerokoval   na   svojom   zasadnutí   bez   prítomnosti   účastníkov,   ich zástupcov   a   verejnosti   len   na   základe   písomne   podaných   stanovísk   a   chronológie procesných úkonov okresného súdu vypracovanej ústavným súdom na základe okresným súdom predloženého súdneho spisu sp. zn. 10 C 232/1996.

II.

8. Stav konania (vrátane chronológie procesných úkonov okresného súdu) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996 ústavný súd považoval za preukázaný zo spisu, ktorý mu bol predložený na previerku 16. októbra 2015, ako i z vyjadrení zákonnej sudkyne JUDr. Vargovej a podpredsedníčky okresného súdu JUDr. Frankovej.

Ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného   na   okresnom   súde pod sp. zn. 10 C 232/1996:

- 7. február 1996  podanie žaloby na okresnom súde vo veci náhrady mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením,

- 12. február 1996 úpravou   súdu   nariadené   doručenie   žaloby   na   vyjadrenie žalovanému,

- 14. marec 1996  úpravou súdu nariadená výzva na predloženie listinných dôkazov,

- 19. marec1996  doručenie vyjadrenia žalovaného,

- 27. september 1996  úpravou súdu nariadený termín pojednávania na 23. október 1996 o 8.30 h,

- 23. október 1996 pojednávanie   (výsluch   účastníkov   konania,   odročenie   na neurčito na účely ďalšieho dokazovania),

- 7. november 1996  úpravou súdu nariadená výzva pre žalovaného,

- 22. november 1996  urgencia súdu vo veci nariadenej výzvy pre žalovaného,

- 28. november 1996  doručenie podania žalovaného na základe výzvy okresného súdu,

- 10. január 1997  úpravou súdu nariadený termín pojednávania na 31. január 1997 o 10.00 h,

- 31. január1997  pojednávanie (výsluch svedkov;, odročené na neurčito na účely predvolania a výsluchu svedkov, ktorí sa na pojednávanie nedostavili),

- 21. február 1997 úpravou súdu nariadený termín pojednávania na 11. apríl 1997 o 10.30 h,

- 10. apríl 1997  doručenie pracovných zmlúv zo strany žalovaného,

- 11. apríl 1997  pojednávanie (výsluch svedkov, pojednávanie odročené na 29. apríl 1997),

- 29.   apríl   1997  pojednávanie   (vo   veci   bolo   rozhodnuté   rozsudkom   č.   k. 10 C 232/1996-96),

- 11. jún 1997  vypravenie rozsudku č. k. 10 C 232/1996-96 z 29. apríla 1997,

- 20. jún 1997  doručenie odvolania žalovaného z 19. júna 1997,

- 11. júl 1997  úpravou súdu nariadené doručenie odvolania žalobcom,

- 16. júl 1997  uznesením súdu vyrubený súdny poplatok za podané odvolanie,

- 25. júl 1997  doručenie vyjadrenia žalobcov z 25. júna 1997,

- 21.   august   1997  predkladacia   správa   pre   Krajský   súd   v Košiciach   (ďalej   len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“),

- 22. august 1997 až 12. november 1998  spis   na   nachádzal   na   krajskom   súde z dôvodu rozhodovania o podanom odvolaní,

- 6. november1998 uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   12   Co   348/1997-112,   ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie,

- 12. november 1998  úpravou súdu nariadené doručenie uznesenia krajského súdu č. k. 12 Co 348/1997-112 zo 6. novembra 1998 účastníkom konania,

- 10. máj 1999  úpravou súdu nariadený termín pojednávania na 31. máj 1999,

- 31. máj 1999  pojednávanie (odročené na 23. jún 1999),

- 23.   jún   1999  pojednávanie   (vo   veci   bolo   rozhodnuté   rozsudkom   č.   k. 10 C 232/1996-124),

- 26. august 1999  vypravený rozsudok č. k. 10 C 232/1996-124 z 23. júna 1999,

- 6. september 1999  doručenie odvolania žalovaného z 2. septembra 1999 okresnému súdu,

- 27. september 1999  úpravou súdu nariadené doručenie odvolania žalobcom,

- 4. november 1999  predkladacia správa pre krajský súd,

- 8. november 1999 až 19. február 2001  spis   na   nachádzal   na   krajskom   súde z dôvodu rozhodovania o podanom odvolaní,

- 21. december 2000  uznesenie krajského súdu č. k. 17 Co 286/1999-134, ktorým odvolací   súd   zrušil   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   okrem   výrokov,   ktorými   boli nároky   žalobcov   čiastočne   zamietnuté   a konanie   čiastočne   zastavené,   a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

- 28. február 2001 úpravou súdu nariadené doručenie uznesenia krajského súdu č. k. 17 Co 286/1999-134 z 21. decembra 2000,

- 14. september 2001  úpravou súdu nariadený termín pojednávania na 9. október 2001,

- 2.   október   2001  súdu   bol   oznámený   predaj   podniku   žalovaného   (ďalej   len „žalovaný   v 1.   rade“)   s tým,   že   na   kupujúceho   (ďalej   len   „žalovaný   v 2.   rade“) prechádzajú   v zmysle   kúpnej   zmluvy   všetky   záväzky   a kupujúci   bude   v súdnom konaní pokračovať,

- 9. október 2001  pojednávanie (odročené na neurčito na účely vyžiadania zmluvy o predaji a doručenia návrhov pre nového účastníka konania na strane žalovaného),

- 17. október2001 referát na vyžiadanie listinných dôkazov,

- 13. december 2001  referát na vyžiadanie listinných dôkazov,

- 29. január 2002  referát na vyžiadanie listinných dôkazov,

- 21. február 2002  urgencia žalovaného v 1. rade na zaslanie listinných dôkazov,

- 22. február 2002  doručenie požadovaných listinných dôkazov súdu,

- 27. február 2002  referát na vyžiadanie ďalších listinných dôkazov od žalovaného v 1. rade,

- 20. marec 2002  referát (súd vyzval žalobcu v 2. rade, aby oznámil, či trvá na podanom návrhu),

- 22. júl 2002  úpravou súdu nariadený termín pojednávania na 19. september 2002 o 11.00 h,

- 10. september 2002  preročenie termínu pojednávania na 8. október 2002 o 11.30 h,

- 8.   október   2002  pojednávanie   (vo   veci   bolo   rozhodnuté   rozsudkom   č.   k. 10 C 232/1996-180),

- 6. december 2002 vypravený rozsudok č. k. 10 C 232/1996-180 z 8. októbra 2002,

- 30. december 2002  referát (vyznačiť právoplatnosť rozsudku dňom 28. december 2002),

- 15. január 2003  predloženie súdneho spisu vymáhajúcej úradníčke,

- 21. marec 2003  doručenie rozsudku č. k. 10 C 232/1996-180 z 8. októbra 2002 žalovanému v 1. rade,

- apríl 2003  doručenie odvolania žalovaného v 1. rade z 31. marca 2003,

- 7. apríl 2003  úpravou súdu nariadené doručenie odvolania žalobcom,

- 24. apríl 2003  uznesením súdu vyrubený súdny poplatok za podané odvolanie žalovanému v 1. rade,

- 9. máj 2003  doručenie odvolania žalovaného v 1. rade voči uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku z 24. apríla 2003,

- 27. máj 2003  predkladacia správa pre krajský súd,

- 2. jún 2003 až 2. marec 2004  spis na nachádzal na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o podanom odvolaní,

- 27.   január   2004  uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   11   Co   154/2003-205,   ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie,

- 27.   január   2004  uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   11   Co   155/2003-210,   ktorým odvolací   súd   zrušil   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   z 24.   apríla   2003   o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie,

- 30. apríl 2004  úpravou súdu nariadené doručenie uznesení krajského súdu č. k. 11 Co 155/2003-210 z 27. januára 2004 a č. k. 11 Co 154/2003-205 z 27. januára 2004 účastníkom konania,

- 6.   máj   2004  vypravenie   uznesení   krajského   súdu   č.   k.   11   Co   155/2003-210 z 27. januára   2004   a   č.   k.   11   Co   154/2003-205   z 27.   januára   2004   účastníkom konania,

- 27.   apríl   2015  úradný   záznam   o nájdení   spisu   v kancelárii   zákonného   sudcu JUDr. Milana Jurka,

- 30. apríl 2015  úradný záznam zo strany podpredsedníčky súdu,

- 27. apríl 2015  elektronickou podateľňou bol spis pridelený JUDr. Eve Vargovej,

- 4. máj 2015  úradný záznam o prevzatí spisu JUDr. Vargovou od podpredsedníčky súdu,

- 22. máj 2015  referát (prípis súdu pre právneho zástupcu žalobcov),

- 12.   jún   2015  doručenie   podania   právneho   zástupcu   žalobcov,   v ktorom   súdu oznamuje, že žalobcovia na svojom návrhu v celom rozsahu trvajú,

- 22. jún 2015  referát na vyžiadanie listinných dôkazov,

- 26.   jún   2015  vyjadrenie   zákonnej   sudkyne   k   sťažnosti   na   prieťahy   zo   strany žalobcov  ⬛⬛⬛⬛,

- 25. august 2015  vyjadrenie zákonnej   sudkyne k sťažnosti na prieťahy v konaní zo strany žalobcu –,

- 25. august 2015  úpravou súdu nariadený termín pojednávania na 6. november 2015

- 9. september 2015  zrušený termín pojednávania (z dôvodu, že žalovaný v 1. rade zomrel); úpravou súdu nariadená výzva pre právneho zástupcu žalobcov,

- 2. október 2015  doručenie podania žalobcov, ktorým okresnému súdu oznámili, že konanie vzhľadom na smrť žalovaného v 1. rade navrhujú zastaviť.

III.

9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

11.   Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   bolo   posúdenie,   či   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „... účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z ustanovenia § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

15.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:

- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

- správanie účastníka súdneho konania a

- postup samotného súdu.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov (napr.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS 54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa rovnakých   kritérií   postupoval   aj v danom prípade.

15.1 Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie vo veci náhrady mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením.Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, posúdením namietaného konania podľa prvého kritéria   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   preskúmavané   konanie   nie   je   po   právnej ani skutkovej stránke zložité  jeho predmetom je konanie vo veci náhrady mzdy z dôvodu neplatného   rozviazania   pracovného   pomeru,   teda ide   o vec   patriacu   do   štandardnej rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov. Riešenie   otázok   náhrady   mzdy   z dôvodu neplatného rozviazania (skončenia) pracovného pomeru tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a ide o druh konania, ktorého metodika postupu je upravená tak v hmotnoprávnych predpisoch, ako aj v procesných predpisoch a v prípade ktorého súdy disponujú dostatkom stabilizovanej a rozsiahlej judikatúry.

Napokon   ani   podpredsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nenamietala zložitosť okresným súdom posudzovanej veci. Doterajšia dĺžka namietaného konania teda nebola závislá od zložitosti veci.

15.2   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   účastníkov   súdneho konania, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by samotní sťažovatelia akýmkoľvek spôsobom prispeli k zbytočným prieťahom v konaní.

15.3   Napokon,   pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium   podstatné   pre   skúmanie   existencie zbytočných   prieťahov   v   konaní,   ktorým   je   samotný   procesný   postup   okresného   súdu, ústavný súd zdôrazňuje, že hoci namietané konanie posudzoval ako celok, pre zdôraznenie hodnotenia   posledného   tretieho   kritéria   „pomyselne“   rozdelil   posudzované   konanie okresného súdu na dve časovo na seba nadväzujúce etapy, a to etapu od 7. februára 1996 do 6. mája 2004 a etapu od 7. mája 2004 po súčasnosť.

15.3.1 V priebehu prvej etapy konania okresného súdu v čase od podania žaloby – t. j. od 7. februára 1996 do 6. mája 2004, okresný súd nepochybne konal bez zásadnejších prieťahov a nariadil viacero termínov pojednávaní (celkovo 8 pojednávaní), z ktorých boli niektoré   odročené   na   iný   termín,   respektíve   na   neurčito   na   doplnenie   dokazovania (celkovo 5 pojednávaní).

V kontexte   hodnotenia   prvej   etapy   konania   okresného   súdu   však   ústavný   súd zdôrazňuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho   orgánu   nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07). Hoci   v rámci   prvej   posudzovanej   etapy   konania   vedeného   okresným   súdom   pod sp. zn. 10 C 232/1996 bolo do 6. mája 2004 vo veci rozhodnuté spolu trikrát, a to:

- rozsudkom č. k. 10 C 232/1996-96 z 29. apríla 1997,

- rozsudkom č. k. 10 C 232/1996-124 z 23. júna 1999 a

-   rozsudkom   č.   k.   10   C   232/1996-180   z   8.   októbra   2002   (ďalej   len   „prvostupňové rozhodnutia“),proti všetkým trom prvostupňovým rozhodnutiam okresného súdu boli zo strany žalovaného podané   odvolania,   výsledkom   ktorých   bolo   iniciovanie   pre   žalovaného   úspešných odvolacích konaní na krajskom súde, keďže:

- uznesením krajského súdu č. k. 12 Co 348/1997-112 z 6. novembra 1998 odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 10 C 232/1996-96 z 29. apríla 1997 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (súdny spis sa v dôsledku odvolacieho konania na krajskom súde nachádzal od 22. augusta 1997 do 12. novembra 1998),

- uznesením krajského súdu č. k. 17 Co 286/1999-134 z 21. decembra 2000 odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 10 C 232/1996-124 z 23. júna 1999 zrušil okrem výrokov, ktorými boli nároky žalobcov čiastočne zamietnuté a konanie čiastočne zastavené, a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie (súdny spis sa v dôsledku odvolacieho konania na krajskom súde nachádzal od 8. novembra 1999 do 19. februára 2001) a

- uznesením krajského súdu č. k. 11 Co 154/2003-210 z 27. januára 2004 odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu č. k. 10 C 232/1996-180 z 8. októbra 2002 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (súdny spis sa v dôsledku odvolacieho konania na krajskom súde nachádzal od 2. júna 2003 do 2. marca 2004).

Vo všetkých troch prípadoch boli napadnuté prvostupňové rozhodnutia zo strany krajského súdu zrušené z dôvodu ich nepreskúmateľnosti a z dôvodu potreby vykonania ďalšieho dokazovania zo strany okresného súdu. Uvedené len svedčí o značne nesústredenej a neefektívnej činnosti okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996.Napriek tomu, že okresný súd v posudzovanej prvej etape konania do 6. mája 2004 vykonával   procesné   úkony   spojené   s prípravou   pojednávaní,   vykonával   pojednávania a zabezpečoval dôkazy,   na   ktoré   sa účastníci odvolávali,   v tejto   etape   konania   nepadlo právoplatné rozhodnutie vo veci.

15.3.2   V priebehu   druhej,   časovo   nadväzujúcej   etapy   konania   okresného   súdu od 7. mája   2004   po   súčasnosť   okresný   súd   v dôsledku   pochybenia   zákonného   sudcu JUDr. Milana Jurka spôsobil v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 10 C 232/1996 svojou   absolútnou   nečinnosťou   v   trvaní   jedenásť   rokov   extrémne   prieťahy,   v   dôsledku ktorých   došlo   k neospravedlniteľnému   porušeniu   základného   práva   sťažovateľov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

V tejto súvislosti ústavný súd na zdôraznenie opakovane poukazuje na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu JUDr. Frakovej, ktorá vo vyjadrení z 13. októbra 2015 okrem iného uviedla, že „... po poslednom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý uznesením č. k. 11 Co 154/2003 z 27. januára 2007 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie sudca JUDr. Milan Jurko dal pokyn kancelárii na doručenie tohto rozhodnutia dňa 6.5.2004. Rozhodnutie sa nepodarilo doručiť odporcovi v 2. rade STAVIS Zvolen, a. s. napriek tomu sudca nevykonal žiadne úkony a od tejto doby vo veci nekonal.

JUDr. Milan Jurko má od 18.12.2014 pozastavený výkon funkcie sudcu, jeho spisy sa rozdelili medzi ostatných sudcov a pri manipulácii s dokladmi v jeho kancelárii pracovníčky súdu náhodou našli spis sp. zn. 10 C 232/1996, ktorý z neznámych dôvodov bol mimo súdnu evidenciu spisov v jeho senáte a v zmysle Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce OS Trebišov na r. 2014 zo dňa 6.8.2014 bol spis výnimkou predsedu súdu náhodným výberom elektronickou podateľňou súdu pridelený do senátu 9 C sudkyni JUDr. Eve Vargovej.

Zo   spisu   vyplýva,   že   v tom   čase   vec   nebola   právoplatne   skončená.   Z úradného záznamu   zo   dňa   30.4.2015,   vyhotoveného   vtedajšou   podpredsedníčkou   OS   Trebišov JUDr. Janou Bérešovou vyplýva, že doložka právoplatnosti na rozsudku zo dňa 8.10.2002 neplatí.“.

JUDr. Franková vo vyjadreniach z 2. júla 2015 a z 28. augusta 2012 (nachádzajúcich sa v súdnom spise okresného súdu sp. zn. 10 C 232/1996, pozn.) v odpovedi na sťažnosť sťažovateľov   okrem   iného   sama   zdôraznila,   že „...   sudkyňa   JUDr.   Eva   Vargová nezodpovedá za prieťahy v konaní, ktoré nastali z dôvodov na strane JUDr. Milana Jurka, ktorý   bezdôvodne   vo   veci   nekonal   11   rokov   a bez   racionálnych   dôvodov   vyznačil   na rozsudku právoplatnosť dňa 28.12.2002 hoci vo veci bolo podané odvolanie a vec bola následne   predložená   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   dňa   27.5.2003.   V spise   sa nenachádza   zmienka   o tom,   že   by   omylom   vyznačená   právoplatnosť   na   rozsudku   dňa 8.10.2002   bola   zrušená,   ani   záznam   o tom,   prečo   považoval   nedoručené   zásielky   pre odporcu   v 2.   rade   za   doručené,   respektíve   prečo   nenariadil   opätovné   doručenie   tak rozsudku vo veci samej, ako ani zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorý tretíkrát zrušil rozsudok súdu prvého stupňa.

Nie je možné zistiť ani to, z akých dôvodov bol spis po dobu 11 rokov uložený v kancelárii sudcu bez toho, aby bol evidovaný v elektronickom registri súdnych spisov a prečo sa dostal mimo túto evidenciu.

Na základe týchto zistení súd Vašu sťažnosť považuje za dôvodnú a zároveň sa Vám ospravedlňuje za tento stav, ktorý vznikol dlhoročnou nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom pôvodného sudcu JUDr. Milana Jurka.

Zároveň Vás súd uisťuje, že sudkyňa JUDr. Eva Vargová, ktorej po 11 rokoch bola vec   pridelená   na   konanie   a rozhodnutie,   bezodkladne   vykonala   úkony   a pokračuje v dokazovaní, aby mohla vec posúdiť a náležite zistiť skutkový stav veci k tomu, aby bolo možné vo veci rozhodnúť. Urobila tak aj napriek nadmerného zaťaženiu pre veľké množstvo nerozhodnutých   vecí   v jej   senáte,   v ktorých   musí   plynule   konať   a rozhodnúť,   ale   dala prednosť tejto veci z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré ona nezapríčinila. Z obsahu   spisu   ďalej   vyplýva,   že   odporca   v 2.   rade   STAVIS   ZVOLEN,   a.s.   bol vymazaný z Obchodného registra, čo súd preveruje vyžiadaním dokladov.“.

16. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom konaní sp. zn. 10 C 232/1996 ako taký, ktorý bol poznačený v čase od podania žaloby do 6. mája   2004   nesústredenou   a neefektívnou   činnosťou,   ktorá   nesmerovala   k odstráneniu právnej istoty sťažovateľov, a následne od 7. mája 2004 do 27. apríla 2015 (keď došlo k náhodnému nájdeniu súdneho spisu sp. zn. 10 C 232/1996 v kancelárii JUDr. Milana Jurka) jedenásťročnou absolútnou nečinnosťou okresného súdu, ktorá spôsobila extrémne prieťahy v konaní.

17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996 došlo

- v dôsledku nesústredenej a neefektívnej činnosti okresného súdu v trvaní deviatich rokov (od 7. februára 1996 do 6. mája 2004) a následne

- v dôsledku jedenásťročnej absolútnej nečinnosti okresného súdu (od 7. mája 2004 do 27. apríla 2015)

k extrémnym   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľov   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

18. V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde preto ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 232/1996 konal bez zbytočných prieťahov.

19.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poznamenáva,   že   po   tom,   ako   bol   spis 27. mája 2015 elektronickou podateľňou pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Vargovej a tá 4. mája 2015 súdny spis sp. zn. 10 C 232/1996 osobne prevzala, JUDr. Vargová konala vo veci   bez   prieťahov   a bezodkladne   vykonala   všetky   potrebné   úkony   smerujúce k skončeniu veci.

Činnosti okresného súdu po 27. apríli 2015 preto podľa názoru ústavného súdu nie je čo vytknúť.

IV.

20. Podľa   čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

21. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

22. Keďže   ústavný súd rozhodol,   že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

23.   Sťažovatelia   žiadali   priznať   finančné   zadosťučinenie   v sume   po   7   000   eur každému z nich z dôvodu, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzajú, spôsobila tak   materiálnu,   ako   i   nemateriálnu   ujmu   nielen   im,   ale   aj   ich   rodinám.   Ako   ďalej sťažovatelia v sťažnosti uviedli, „... naša ujma spočíva najmä v tom, že sme sa ocitli bez práce,   bez   finančných   prostriedkov,   museli   sme   si   obživu   našim   rodinám   zaobstarať rôznymi brigádami, resp. hľadaním inej práce a spolu s našimi rodinami sme už aj prestali dôverovať v spravodlivé vyriešenie predmetnej právnej veci a začali sme pochybovať, či naša   vec   bude   vôbec   raz   spravodlivo   rozhodnutá,   pretože   orgán,   ktorý   zo   zákona   je oprávnený v uvedenej veci konať bezdôvodne po obdobie viac ako 11 rokov o našu vec a jej rozhodnutie vôbec nejavil záujem tým, že nekonal“.

24. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

25. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

26.   Pri   určení   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

27. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 10 C 232/1996 (takmer 20 rokov, zohľadňujúc obdobie činnosti, ako i jedenásťročnej nečinnosti okresného súdu), ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy po 5 000 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia   nepredstavuje   realizáciu   práva   priznaného   čl.   46   ods.   3   ústavy,   t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk.

28. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom, ktorí boli vo veci namietaného porušenia práva úspešní, vznikli trovy konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom.

29. Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním advokátom JUDr. Štefanom Hajdu, M. R. Štefánika 3197/32, Trebišov.

Sťažovatelia si v podanej ústavnej sťažnosti uplatnili úhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 657,98 eur podľa § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) takto:

„Hodnota 1 úkonu právnej služby po znížení o 50 % je 60,15 eur (§11 ods. 3, § 13 ods. 2). Uplatňujeme 2 úkony právnej služby u každého zo sťažovateľov, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane 1. porady s klientom a podanie sťažnosti [§13a ods. 1 písm. a) a c)].

2 x 60,15 = 120,30 + 2 x 8,39 náhrada výdavkov § 16 ods. 3 = 137,08 eur. Za zastupovanie 4 klientov uplatňujeme trovy právneho zastúpenia 137,08 x 4 = 548,32 + 20 % DPH, t. j. 109,66 eur, spolu 657,98 eur.“

30. Ústavný súd priznal sťažovateľom túto nimi uplatnenú sumu vo výške 657,98 eur (bod   4   výroku   tohto   nálezu),   hoci   skutočná   výška   trov   právneho   zastúpenia   by   bola 751,73 eur základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 eur a hodnota režijného paušálu je 8,39 eur; každý zo sťažovateľov má nárok za každý úkon vykonaný v roku 2015 na sumu 139,83 eur, čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods.   2   vyhlášky   v prípade   2   úkonov   predstavuje   v prípade   každého   zo   sťažovateľov výslednú sumu 139,83 eur; rovnako má každý zo sťažovateľov nárok na režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 eur, čo spolu v prípade štyroch sťažovateľov dokopy predstavuje sumu 626,44 eur [(139,83 eur + 16,78 eur) x 4], ktorú je potrebné následne zvýšiť o 20 % DPH, keďže právny zástupca sťažovateľov je platcom DPH;   celková   odmena   za   poskytnuté   právne   služby   štyrom   sťažovateľom   by   tak   mala predstavovať sumu 751,73 eur.

31. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde) tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

32. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu uvedenú v bode 3 výroku nálezu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2015