znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 381/2014-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júla 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   G.   T., zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Vladimírou Běhalovou, Advokátska kancelária, Rastislavova 68, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 10/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť G. T. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2014 doručená sťažnosť G. T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 10/2013.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:„Sťažovateľka podala návrh na začatie konania na Okresný súd Košice- okolie dňa 24.01.2013. Vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania, ktoré odporca súdu doručil 04.03.2013, zaslal súd navrhovateľke až po viacerých urgenciách, a to dňa 30.04.2014, teda viac ako po roku odvtedy, čo ho odporca doručil súdu. Doposiaľ súd vo veci nenariadil termín pojednávania, napriek tomu, že od začatia konania už uplynulo 17 mesiacov. Ako   z   vyššie   uvedeného   vyplýva,   prieťahy   na   strane   súdu   predstavujú   podľa navrhovateľky viac ako 12 mesiacov, kedy súd nevykonal v konaní žiaden úkon.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Právo G. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice -okolie porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Košice-okolie   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15C/10/2013 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. G. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000,- eur, ktoré je Okresný súd Košice -okolie povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice -okolie je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 284,08 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Vladimíry Běhalovej – advokátky...“

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je zjavne neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov.   Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

V posudzovanom prípade sťažovateľka namieta postup okresného súdu, ktorým boli podľa jej názoru spôsobené zbytočné prieťahy a porušené ňou označené práva.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z predmetu posudzovaného súdneho konania v spojení s vyhodnotením doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom. Sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na začatie konania 24. januára 2013 a do podania sťažnosti adresovanej ústavnému súdu (25. jún 2014) toto konanie pred okresným súdom trvá 17 mesiacov.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV.   ÚS   147/04,   IV.   ÚS   221/05).   V   prípade,   v ktorom   ústavný   súd   zistil,   že   charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné   kvalifikovať   ako   zbytočné   prieťahy   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00)   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Aj keď postup okresného súdu nie je celkom bez prieťahov, ich intenzita nedosiahla úroveň,   ktorá   by   mohla   znamenať   porušenie   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04). V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že až pokračujúca nečinnosť okresného súdu presahujúca 2 – 3 roky by mohla/môže spôsobiť porušenie tohto základného práva sťažovateľky, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže priznať.

Nad rámec ústavný súd uvádza, že zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka viackrát urgovala nariadenie pojednávania a taktiež podala predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Podľa zistenia ústavného súdu predsedníčka okresného súdu listom sp.   zn. Spr   32/14   z 3. júla   2014   uznala   sťažnosť   sťažovateľky   na   prieťahy   v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 15 C 10/2013 za dôvodnú a zároveň nariadila dohľad nad predmetným konaním.

Ústavný súd uzatvára, že zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že by doteraz zistené prieťahy v konaní pred okresným súdom vo väzbe na celkovú doterajšiu dĺžku   konania   dosahovali   ústavne   relevantnú   intenzitu.   Z   týchto   dôvodov   ústavný   súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014