znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 381/09-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2009 predbežne prerokoval   sťažnosť   V.   Š.,   B.,   ktorou   namietal porušenie   svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 1068/08 pri vybavovaní opakovaného podnetu z 10. júna 2009 a postupom, ktorý mu predchádzal, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. Š. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 4. septembra 2009 doručená sťažnosť V. Š. (ďalej len,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len  ,,ústava“)   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 1068/08 pri vybavovaní opakovaného podnetu z 10. júna 2009 a postupom orgánov činných v trestnom konaní, ktorý mu predchádzal.

2.   Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   v   podstatnom   vyplýva,   že   sťažovateľ   trestným oznámením   z   9.   júna   2008   oznámil   Okresnému   riaditeľstvu   Policajného   zboru   B.,   že konaním neznámej osoby mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 Trestného zákona, trestného činu výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona a trestného činu poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona.

3. Poverený príslušník Policajného zboru uznesením ČVS: ORP-1553/1-OSV-B3-2008 z 1. júla 2008 vec odovzdal na priestupkové konanie. Proti predmetnému uzneseniu podal   sťažovateľ   sťažnosť   a   zároveň   vzniesol   proti   poverenému   príslušníkovi   námietku zaujatosti. Poverený príslušník rozhodol o svojom nevylúčení z namietaného konania, proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ opäť sťažnosť.

4.   Vedúci   oddelenia   skráteného   vyšetrovania   Okresného   riaditeľstva   Policajného zboru   B.   uznesením   ČVS:   ORP-1553/1-OSV-B3-2008   zo   4.   septembra   2008   sťažnosť sťažovateľa   zamietol.   Sťažovateľ   podal   podnet   na   preskúmanie   predmetného   uznesenia Okresnej   prokuratúre   B.,   ktorá   listom   č.   k.   1   Pn   472/08-10   z   23.   októbra   2008   jeho námietkam nevyhovela. Opakovaným podnetom sťažovateľ požiadal Krajskú prokuratúru v B.   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   o   preskúmanie   zákonnosti   vybavenia   podnetu Okresnou prokuratúrou B. Krajská prokuratúra listom č. k. 1 Kn 376/08-15 z 26. februára 2009 sťažovateľovi oznámila, že jeho podnet ako nedôvodný odkladá.

5. Proti postupu krajskej prokuratúry pri vybavovaní opakovaného podnetu podal sťažovateľ 10. marca 2009 ústavnú sťažnosť pre porušenie práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že sťažovateľ ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu mal využiť iný právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu práva účinne poskytuje, v danom prípade opakovaný podnet prokurátorovi generálnej prokuratúry. Z tohto dôvodu ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 146/09 z 9. apríla 2009 (ďalej len „uznesenie ústavného súdu“) odmietol sťažnosť v celom rozsahu pre jej neprípustnosť.

6.   Vychádzajúc   z   uznesenia   ústavného   súdu   sťažovateľ   podal   10.   júna   2009 generálnej   prokuratúre   opakovaný   podnet   na   preskúmanie   zákonnosti.   Generálna prokuratúra listom sp. zn. IV/1 Gn 1068/08 z 27. júla 2009 podnet v súlade s ustanovením § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) bez prešetrenia odložila.

7. Sťažovateľ sa domnieva, že generálna prokuratúra mala rešpektovať uznesenie ústavného   súdu   a   riadne   sa   zaoberať   opakovaným   podnetom.   Odložením   podnetu   bez prešetrenia   sa   podľa   názoru   sťažovateľa   porušilo   jeho   základné   právo   na   inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil   porušenie   označených   práv   podľa   ústavy   postupom   generálnej   prokuratúry   pri vybavovaní opakovaného podnetu s tým, aby sa oznámenie generálnej prokuratúry sp. zn. IV/1 Gn 1068/08 z 10. júna 2009 zrušilo a vec bola vrátená krajskej prokuratúre na ďalšie konanie. Zároveň sa však sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd určil generálnej prokuratúre povinnosť vybaviť jeho opakovaný podnet sp. zn. IV/1 Gn 1068/08 z 10. júna 2009.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   v   zmysle   judikatúry   ústavného   súdu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi   namietaným rozhodnutím   a   základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 101/03 alebo IV. ÚS 136/05).

11.   Ústavný   súd   konštatuje,   že generálna prokuratúra prijala podnet sťažovateľa, ktorý v súlade s ustanovením § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre vyhodnotila ako ďalší opakovaný podnet, čo jej umožňuje vec odložiť bez ďalšieho prešetrenia. Právny názor, na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie generálnej prokuratúry, sa z ústavného hľadiska javí akceptovateľný, a preto ním nemohlo dôjsť k porušeniu označeného ústavného práva. Ústavný súd dodáva, že žiaden výrok alebo časť odôvodnenia sťažovateľom označeného uznesenia ústavného súdu neprikazovali generálnej prokuratúre konať inak.

12.   V   súvislosti   s   argumentáciou   sťažovateľa   ku   konaniu,   ktoré   predchádzalo rozhodnutiu   generálnej   prokuratúry   o   odložení   veci,   ústavný   súd   považuje   za   potrebné poukázať   na   svoju   ustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej   právo   fyzickej   osoby   na   začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd, príp. ľudských práv a základných slobôd podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (mutatis mutandis I. ÚS 228/06, III. ÚS 278/06, I. ÚS 102/08, II. ÚS 411/08). Sťažovateľovi z ústavy vyplýva iba právo, aby sa orgány činné v trestnom konaní jeho oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, zákonným spôsobom náležite zaoberali (I. ÚS 102/08).

13.   Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   nezistil   v   napadnutom   postupe generálnej prokuratúry a ani v konaní, ktoré mu predchádzalo, žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla svedčiť o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov orgánov činných v trestnom konaní, a preto považuje sťažnosť za zjavne neopodstatnenú.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2009