SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 380/2015-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu16. septembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Jenčom, Murgašova 90/5,Poprad, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva podľa čl. 40 ods. 3 Listinyzákladných práv a slobôd, práv podľa čl. 14 bodu 1 a 3 písm. b), d) a e) Medzinárodnéhopaktu o občianskych a politických právach, ako aj základných práv podľa čl. 47 a čl. 48ods. 2 Charty základných práv Európskej únie postupom disciplinárneho senátuNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho odvolacím rozhodnutím sp. zn. 1 Dso 3/2014z 27. apríla 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola24. augusta 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo vecinamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d)Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva podľa čl. 40ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 14 bodu 1 a 3 písm. b), d) a e)Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ako aj základných práv podľačl. 47 a čl. 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie postupom disciplinárnehosenátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a jeho odvolacímrozhodnutím sp. zn. 1 Dso 3/2014 z 27. apríla 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutieodvolacieho disciplinárneho senátu najvyššieho súdu“).
2. V petite podanej sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie označených práv (bod 1), napadnuté rozhodnutie odvolaciehodisciplinárneho senátu najvyššieho súdu zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a sťažovateľkeprizná náhradu trov konania.
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
4. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia, opatreniaalebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosťsmeruje. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópiaprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
6. Ústavný súd v úvode konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovanéhozástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhomnedoručila napadnuté rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho senátu najvyššieho súdusp. zn. 1 Dso 3/2014 z 27. apríla 2015 ani splnomocnenie pre advokáta na zastupovaniev konaní pred ústavným súdom. Predloženie napadnutého rozhodnutia, proti ktorémusťažnosť smeruje (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ako aj predloženie splnomocneniana zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) jepritom zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom.
7. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacejčinnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatokzákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Podľa § 18 ods. 2zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokátje povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať právaa záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak súna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomtoohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patríprávo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
8. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje takénedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
9. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhochsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd užnezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. septembra 2015