znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 380/2015-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu16. septembra 2015   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Jenčom, Murgašova 90/5,Poprad, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva podľa čl. 40 ods. 3 Listinyzákladných práv a slobôd, práv podľa čl. 14 bodu 1 a 3 písm. b), d) a e) Medzinárodnéhopaktu o občianskych a politických právach, ako aj základných práv podľa čl. 47 a čl. 48ods. 2   Charty   základných   práv   Európskej   únie   postupom   disciplinárneho   senátuNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho odvolacím rozhodnutím sp. zn. 1 Dso 3/2014z 27. apríla 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola24. augusta 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo vecinamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d)Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva podľa čl. 40ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 14 bodu 1 a 3 písm. b), d) a e)Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ako aj základných práv podľačl. 47 a čl. 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie postupom disciplinárnehosenátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a jeho odvolacímrozhodnutím sp. zn. 1 Dso 3/2014 z 27. apríla 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutieodvolacieho disciplinárneho senátu najvyššieho súdu“).

2.   V petite   podanej   sťažnosti   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,v ktorom vysloví porušenie označených práv (bod 1), napadnuté rozhodnutie odvolaciehodisciplinárneho senátu najvyššieho súdu zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a sťažovateľkeprizná náhradu trov konania.

II.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcovustanoví zákon.

4. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie... b) právoplatného rozhodnutia, opatreniaalebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosťsmeruje.   Podľa   §   50   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   k   sťažnosti   sa   pripojí   kópiaprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

6. Ústavný súd v úvode konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovanéhozástupcu,   ktorý   koncipoval   aj   samotnú   sťažnosť   podanú   ústavnému   súdu,   s   návrhomnedoručila   napadnuté   rozhodnutie   odvolacieho   disciplinárneho   senátu   najvyššieho   súdusp. zn. 1 Dso 3/2014 z 27. apríla 2015 ani splnomocnenie pre advokáta na zastupovaniev konaní   pred   ústavným   súdom.   Predloženie   napadnutého   rozhodnutia,   proti   ktorémusťažnosť smeruje (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ako aj predloženie splnomocneniana zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) jepritom zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom.

7. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie jepovinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   takýto   postup   slúži   inštitút   povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacejčinnosti   ústavného   súdu   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatokzákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Podľa § 18 ods. 2zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb.o živnostenskom podnikaní (živnostenský   zákon) v   znení   neskorších predpisov   advokátje povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať právaa záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak súna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomtoohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patríprávo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

8.   Vzhľadom   na   už   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   takénedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

9. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhochsťažovateľky   v   uvedenej   veci   stratilo   opodstatnenie,   preto   sa   nimi   ústavný   súd   užnezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015