znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 380/2014-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júla   2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   D.   J.,   zastúpenej   euroadvokátom   JUDr.   Petrom Folprechtom,   Advokátska   kancelária,   Prague   Anděl Business   Centre   s. r. o.,   Nádražní 344/23, Praha 5, Česká republika, vo veci namietaného porušenia bližšie nešpecifikovaných základných   a   iných   práv   zaručených   Ústavou   Slovenskej   republiky,   ako   aj   bližšie neuvedenou   medzinárodnou   zmluvou   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I   č.   k. 1 Ps 9/2012-295   z   26.   augusta   2013   a jemu predchádzajúcim   postupom   a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 Cop 557/2013 z 9. mája 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. J. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2014 doručená   sťažnosť   D.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   bližšie nešpecifikovaných základných práv a iných práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj bližšie neuvedenou medzinárodnou zmluvou pravdepodobne uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 Ps 9/2012-295 z 26.   augusta   2013   (ďalej   len   „uznesenie   okresného   súdu“)   a   jemu   predchádzajúcim postupom   a   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 11 Cop 557/2013 z 9. mája 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že návrhom podaným okresnému súdu 4. januára 2012 sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom J. J. (ďalej len „odporca“). Konanie je okresným súdom vedené pod sp. zn. 1 P 4/2012. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva   manželov   sťažovateľka   a   odporca   podpísali   23.   februára   2012   dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom ktorej bola dohoda o prevode   vlastníckeho   práva   k   bytu   na   sťažovateľku   a súčasne   vyplatenie   peňažných prostriedkov v sume 142 200 € sťažovateľkou odporcovi.

Podaním odporcu doručeným okresnému súdu 20. septembra 2012 začalo konanie o pozbavenie   spôsobilosti   na   právne   úkony   sťažovateľky   odôvodnené   podľa   jej   názoru nepravdivými tvrdeniami a nezákonným znaleckým posudkom vypracovaným D. M. a V. W. v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava I (ďalej len „okresné   riaditeľstvo“)   pod   sp.   zn.   ORP-500/1-OVK-B1-2012.   Konanie   o   pozbavenie spôsobilosti   sťažovateľky   na právne   úkony   je   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 1 Ps 9/2012. Konanie o rozvod manželstva bolo okresným súdom prerušené.

Okresný súd uznesením č. k. 1 Ps 9/2012-46 z 25. septembra 2012 nariadil vo veci znalecké   dokazovanie   súdnym   znalcom   z   odboru   zdravotníctva   a   farmácie,   odvetvia psychiatrie a vypracovaním znaleckého posudku poveril V. H. a súčasne uznesením č. k. 1 Ps 9/2012-45 z 25. septembra 2012 ustanovil za opatrovníka pre sťažovateľku Bratislavu – mestskú časť Staré Mesto. Oznámením sp. zn. Pc 105/12 z 23. októbra 2012 vstúpila do konania Okresná prokuratúra Bratislava I. Uznesením č. k. 1 Ps 9/2012-183 z 5. apríla 2013 okresný súd zmenil svoje uznesenie z 25. septembra 2012 tak, že vypracovaním znaleckého posudku poveril I. A.

Sťažovateľka   z   dôvodu   hrubého   zásahu   do   jej   osobnostnej   sféry   spôsobeného nariadením jej znaleckého skúmania znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie podala 21. marca 2013 prostredníctvom občianskeho združenia H. C. podnet na preskúmanie zákonnosti postupu okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-500/1-OVK-B1-2012   v   súvislosti   so   spracovaním   a   realizáciou   znaleckého   posudku vyhotoveného   D.   M.   a V.   W.,   ako   aj   sťažnosť   z   dôvodu   zásadných   nedostatkov   tohto posudku   spôsobujúcu   jeho   nezákonnosť   a   neúčinnosť.   Súčasne   sťažovateľka   požiadala v zmysle § 35 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátora o prijatie opatrení v konaniach, v ktorých má byť tento znalecký posudok využívaný.

Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Ps 9/2012 z 5. apríla 2013 sťažovateľka podala opravný prostriedok, súčasne vzniesla námietky proti osobe znalca I. A. a požiadala okresný súd o prerušenie konania vedeného pod sp. zn. 1 Ps 9/2012 do doby vyriešenia jej podania z 21. marca 2013. Okresný súd uznesením č. k. 1 Ps 9/2012-293 z 26. augusta 2013 rozhodol, že znalec I. A. nie je vylúčený z konania vo veci a uznesením č. k. 1 Ps 9/2012-295 z 26. augusta 2013 návrh na prerušenie konania zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 1 Ps 9/2012-295 z 26. augusta 2013 podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 11 CoP 557/2013 z 9. mája 2014 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 1 Ps 9/2012-293 z 26. augusta 2013 podala sťažovateľka opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru, keďže proti predmetnému uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   ďalej   argumentovala,   že   jej   nútením,   aby   sa   podrobila znaleckému   skúmaniu   znalcom   z   odboru   psychiatrie,   okresný   súd   supluje   povinnosť odporcu zabezpečiť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Vzhľadom   na   uvedenú   situáciu   bola   sťažovateľka   nútená   podať   28.   júla   2013 na Okresnom   súde   Dunajská   Streda   proti   odporcovi   žalobu   o   ochranu   osobnosti a o ochranu pred diskrimináciou. Konanie je vedené týmto súdom pod sp. zn. 6 C 234/2013 a pojednávanie vo veci sa dosiaľ neuskutočnilo.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   tiež   uviedla,   že   okresný   súd   nepostupoval   v   konaní o pozbavenie jej spôsobilosti na právne úkony v súlade s príslušnými ustanoveniami ústavy, Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listiny“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Podľa jej názoru po podaní návrhu odporcu na pozbavenie   spôsobilosti   sťažovateľky   na   právne   úkony   mal   okresný   súd   predvolať sťažovateľku a vyzvať ju, aby sa vyjadrila k návrhu a navrhla dôkazy, následne mal vyzvať odporcu ako navrhovateľa na doloženie dôkazov podľa § 186 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Okresným súdom nariadené znalecké skúmanie sťažovateľky bolo   podľa   nej   predčasné,   najmä   pokiaľ   proti   uzneseniu   o   nariadení   znaleckého dokazovania nie je prípustný opravný prostriedok, a týmto postupom boli porušené základné práva a práva sťažovateľky, a to:

a) na rovnosť účastníkov konania pred súdom – čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 47 ústavy, čl. 1, čl. 4 a čl. 3 listiny a čl. 20 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charty“),

b) na   verejné   prejednanie   veci,   možnosť   vyjadriť   sa   k   návrhu   a   ku   všetkým vykonávaným dôkazom – čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 a 4, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 4 ods. 4 a čl. 38 ods. 2 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty,

c) vystavil   sťažovateľku   ponižujúcemu   zaobchádzaniu   a   obťažovaniu   súkromia   – čl. 16 a čl. 19 ústavy, čl. 7 a čl. 10 ods. 1 a 2 listiny, čl. 3 a čl. 8 dohovoru, čl. 3 ods. 1, čl. 4 a čl. 7 charty,

d) napriek   sťažovateľkou   vzneseným   námietkam   o   porušovaní   ľudských   práv a základných slobôd nebola zjednaná náprava, a teda boli porušené čl. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 12, čl. 13 a čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 13 dohovoru a čl. 20 a čl. 47 charty.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil, ktoré   základné   právo   alebo   sloboda,   resp.   ľudské   právo   a   základná   sloboda   a   ktoré ustanovenia   ústavy, listiny   alebo medzinárodnej   zmluvy boli   porušené,   čím   a kým,   aby okresnému   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Ps   9/2012   zakázal   pokračovať v porušovaní   základného   práva   alebo   slobody,   resp.   jej   ľudského   práva   a   základnej slobody, a to v nariadenom znaleckom skúmaní sťažovateľky, a aby uznesenie krajského súdu sp. zn. 11 Cop 557/2013 z 9. mája 2014 a uznesenie okresného súdu č. k. 1 Ps 9/2012-295 z 26. augusta 2013 zrušil.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd   môže   zároveň   vec   vrátiť   na   ďalšie   konanie,   zakázať   pokračovanie   v   porušovaní základných   práv   alebo   slobôd   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že aj napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená advokátom, sťažnosť nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili.

Podľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde musí sťažnosť ďalej obsahovať označenie   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody.

Podľa § 50 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde musí sťažnosť taktiež obsahovať označenie, proti komu smeruje, pričom sa musí uviesť porušovateľ práva identifikáciou najmä orgánu verejnej moci, pred ktorým je sťažovateľ účastníkom konania.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd má v ústave a zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou predložená sťažnosť neobsahuje najmä návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľka od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu v uvedenej   veci.   Formulácia   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   je   neúplná,   keďže neobsahuje kvalifikované označenie základných práv, resp. iných práv a slobôd, ktoré mali byť porušené, ani porušovateľa týchto práv. Sťažovateľka sa v petite sťažnosti domáha aj zrušenia   označených   rozhodnutí,   pričom   vo   vzťahu   k   uzneseniu   krajského   súdu v odôvodnení   sťažnosti   neuvádza   žiadne   relevantné   dôvody,   pre   ktoré   je   predmetné uznesenie podľa jej názoru arbitrárne a neústavné.

Ústavnou podmienkou postupu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde však je, aby ústavný súd najprv vyhovel sťažnosti podanej   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   a   svojím   rozhodnutím   vyslovil,   že   právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody uvedené   v   druhej   hlave   ústavy   alebo   ľudské   práva   a   základné   slobody   vyplývajúce z príslušnej medzinárodnej zmluvy, avšak takáto požiadavka nie je, ako už bolo uvedené, v petite sťažnosti sťažovateľky kvalifikovane obsiahnutá.

Na základe už uvedeného ústavný súd konštatuje, že návrh na rozhodnutie vo veci samej   v   predloženej   sťažnosti   (koncentrovaný   v   jej   petite,   pozn.)   nezodpovedá právomociam   ústavného   súdu   vo   vzťahu   ku   konaniam   o   sťažnostiach   fyzických   osôb a právnických   osôb.   Takýto   návrh   znemožňuje   zároveň   ústavnému   súdu   preskúmať predmetnú sťažnosť aj z hľadiska jej prípadnej zjavnej neopodstatnenosti. Súčasne taký návrh neumožňuje ústavnému súdu vymedziť rozsah, v ktorom by bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Tieto procesné predpoklady sa   skúmajú   jednotlivo   a   konkrétne   vo   vzťahu   ku   každému   sťažnosťou   napádanému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľky,   nie   je   povinný   odstraňovať z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup slúži inštitút   povinného   právneho zastúpenia v   konaní pred ústavným súdom   (z už publikovanej judikatúry ústavného súdu   môže/mohol   sťažovateľ usúdiť, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov   konania,   pozri   napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   IV.   ÚS   322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010...).

Ústavný súd preto aj vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje,   že   predmetná   sťažnosť   vykazuje   také   nedostatky   náležitostí   predpísaných ústavou   a   zákonom   o   ústavnom   súde,   že   nie   je   možné   preskúmať   splnenie   hoci   len procesných   podmienok konania pred   ústavným súdom,   a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

V závere ústavný súd ešte poznamenáva, že predmetné uznesenie krajského súdu a jemu   predchádzajúce   uznesenie   okresného   súdu   (o   zamietnutí   návrhu   na   prerušenie konania) sú procesnými rozhodnutiami a v rámci konania v merite veci na okresnom súde (resp.   eventuálne   aj   na   odvolacom   súde)   sa   bude   môcť   sťažovateľka   účinne   domáhať rešpektovania svojich základných práv.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014