znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 38/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2015 predbežne prerokoval sťažnosť J. P., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   21   P   72/2008   a postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoP 133/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára 2015   doručená   sťažnosť   J.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo veci   namietaného   porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 72/2008 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoP 133/2014.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „... podávam týmto sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo veci porušenia   môjho   základného   práva   upraveného   v   čl.   6,   ods.   1,   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tieto moje práva boli porušené postupom sudkyne Okresného súdu Košice I vo veci môjho návrhu na zníženie výživného na dve maloleté deti pod č. k.: 21P/72/2008-372 a postupom senátu Krajského súdu v Košiciach v konaní č.k.: 7CoP/133/2014-404 vo vzťahu k môjmu odvolaniu voči rozsudku vydanom Okresným súdom Košice I.

Rozsudkom zo dňa 31.01.2014, Okresný súd Košice I (OS KE I) zaviazal odporcu J. P., aby v čase od 20.5.2008 do 15.5.2009 prispieval na výživu maloletého M. P. sumou 132,20 eur mesačne a na maloletého P. P. v rovnakom čase taktiež sumou 132,20 eur mesačne. Zároveň ma ako odporcu súd zaviazal, aby som dlžnú sumu vo výške 1394,24 eur za každé dieťa zaplatil v mesačných splátkach po 139,42 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky.

Voči   predmetnému   rozsudku   som   podal   v   zákonnej   lehote   odvolanie,   nakoľko predmetný rozsudok súdu bol podľa môjho názoru nezákonný....

Dňa   31.7.   2014   Krajský   súd   v   Košiciach   (KS   KE)   vydal   rozsudok,   č.k.: 7CoP/133/2014-404,   ktorý   mi   bol   doručený   dňa   25.8.2014,   ktorým   rozsudok   OS   KE   1 potvrdil.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Základné   právo   domáhať   sa   zákonom   upraveným   postupom   svojho   práva   na nezávislom a nestrannom súde v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR upravené v čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní číslo konania: 21P/72/2008-372 a postupom Krajského súdu v konaní číslo konania: 7CoP/133/2014-404 porušené bolo.

2. Krajskému súdu prikazuje, aby vo veci opäť konal a prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva a práva upraveného v čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Sťažovateľovi J. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 EUR... ako náhradu nemajetkovej škody, ktoré je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné sťažovateľovi vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi J. P. priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške podľa vyčíslenia advokáta, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť na účet advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   ústavný   súd   dopytom na okresnom   súde   zistil,   že   rozsudok   krajského   súdu   č.   k.   7   CoP   133/2014-404 z 31. júla 2014, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 21 P 72/2008-372 z 31.   januára   2014,   bol   všetkým   účastníkom   konania   (vrátane   sťažovateľa)   doručený 28. augusta 2014. Proti predmetnému rozsudku krajského súdu nebolo podané dovolanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom posudzovanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 72/2008 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 CoP 133/2014 došlo k porušeniu jeho základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.

K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1   ústavy   nebolo   v   jeho   právomoci   preskúmanie   napadnutého   postupu   a   rozsudku okresného   súdu,   pretože   na   základe   podaného   odvolania   jeho   preskúmanie   patrilo do právomoci krajského súdu.

Z   uvedeného   dôvodu   sťažnosť   v   tejto   časti   odmietol   podľa § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu označených práv postupom krajského súdu

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažnosťou   napadnutý   rozsudok   krajského   súdu   nadobudol   právoplatnosť 28. augusta   2014   (doručením   tohto   rozsudku   všetkým   účastníkom   konania).   Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 19. januára 2015, teda po uplynutí uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd   nemal   dôvod   (a   ani oprávnenie) zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

Ústavný   súd   nad rámec   uvedeného   poznamenáva,   že   podľa   §   20   ods.   2   zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie navrhovateľa advokátom, v ktorom sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Takáto listina však k návrhu pripojená nebola.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015