znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 38/04-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť E. S., bytom K. N. M., zastúpenej advokátom JUDr. M. Ch., K.   N.   M.,   vo   veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   zaručeného   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 113/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára 2004 doručená sťažnosť E. S., bytom K. N. M., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. C., K. N. M., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   len   „okresný súd“)   v konaní vedenom   pod sp. zn. 4 C 113/02.

Sťažovateľka žiadala vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 113/02, nariadil okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk. Napokon požaduje náhradu trov konania.

Sťažovateľka   27. februára 2002 podala na okresnom súde žalobu o vrátenie daru a okresný súd vo veci ešte nerozhodol.

Podľa   názoru   sťažovateľky   okresný   súd   svojím   postupom   v konaní   vo   vyššie uvedenej   veci   porušil   v sťažnosti   označené   základné   právo,   ktorého   ochrany   sa sťažovateľka domáha podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Zo   sťažnosti   a písomností   tvoriacich   jej   prílohu   ústavný   súd   zistil   nasledovné skutočnosti   potrebné   pre   posúdenie   jej   dôvodnosti   (opodstatnenosti)   v štádiu   jej predbežného prerokovania.

Návrhom doručeným okresnému súdu 27. februára 2002 sa sťažovateľka domáhala vrátenia daru.

Okresný súd 31. mája 2002 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý uhradila 19. júla 2002.

Okresný   súd   28.   novembra   2002   predvolal   účastníkov   konania   na   pojednávanie, ktoré sa konalo 7. januára 2003.

Okresný súd 24. apríla 2003 predvolal účastníkov konania na pojednávanie, ktoré sa konalo 4. júla 2003.

Ďalšie   pojednávanie   na   základe   predvolania   okresného   súdu   z 12.   augusta   2003 sa konalo 3. októbra 2003.

Sťažovateľka podala 6. februára 2004 sťažnosť ústavnému súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie, že okresný súd v napadnutom konaní porušil právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka   „...   vidí   porušenie   svojho   ústavného   práva   v neprimeraných časových prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu a to najmä:

- v čase od podania žaloby 27. 2. 2002 do konania prvého pojednávania 7. 1. 2003, kedy súd po dobu takmer jedného roka nekonal

- v čase od odpovede konania prvého pojednávania do termínu ďalšieho 4. 7. 03 súd nekonal

- súd napriek písomnej výzve sťažovateľky nezabezpečil účasť svedkov predvedením orgánmi PZ SR a tak umožnil znovu odročiť pojednávanie nerešpektujúc stav, že odporkyňa sa nachádza v dôkaznej núdzi a neukončil dokazovanie

- v čase od 3. 10. 2003, kedy sa konalo pojednávanie aj napriek výzve sťažovateľky z 3.   12.   2003   súd   nekonal   do   dnešného   dňa   t.   j.   do   podania   sťažnosti   proti porušovaniu   čl.   48   ods.   1   Ústavy   SR   na   Ústavný   súd   SR   z 6.   2.   2004 navrhovateľkou, kedy súd po dobu štyroch mesiacoch nekonal.

Navrhovateľka má a od začiatku konania mala naliehavý záujem na vyriešení jej právnej situácie, čo sa prejavilo promptným reagovaním na výzvy súdu, urgenciami na urýchlenie   konania,   nakoľko   prieťahy   v konaní   vyhovujú   protistrane,   ktorá   v honbe   za majetkom navrhovateľky spolieha na jej vysoký vek a zlý zdravotný stav“.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne za následok porušenie   označených   práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy(II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03).

Podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu v predmetnom konaní nemožno už v súčasnosti, t. j. po uplynutí necelých dvoch rokov od nápadu veci na okresný súd(27. február 2002) do podania sťažnosti ústavnému súdu (11. február 2004), počas ktorého okresný súd zabezpečoval uhradenie súdneho poplatku (uhradený 19. júla 2002) a vykonal tri   pojednávania,   považovať   za   taký   postup,   ktorý   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že medzi základné predpoklady úspešného domáhania sa označených základných práv patrí aj včasné zaplatenie súdneho poplatku (napr. I. ÚS 35/04). Pokiaľ preto sťažovateľka vo svojej   sťažnosti   vytýka   okresnému   súdu,   že   v období   od   podania   žaloby   do   prvého pojednávania (7. januára 2003) takmer rok nekonal, treba polovicu tohto obdobia pripísať na ťarchu sťažovateľky, a nie na vrub okresného súdu.

S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval (aj s ohľadom na vyššie citovanú judikatúru ústavného súdu) bez ďalšieho ako porušenie základného práva sťažovateľky garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2004