znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 38/01-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2001 predbežne prerokoval podnet M. M., bytom K., na začatie konania vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 15 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného úradu Levice – odbor sociálnych vecí, stále pracovisko Želiezovce, z 9. apríla 2001 sp. zn. E-241/EBA/2001/05198 a takto

r o z h o d o l :

Podnet M. M. na začatie konania   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa 21. mája 2001 doručené podanie M. M., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „podanie na Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vo   veci   začatia   konania o porušovaní   základných ľudských   práv   a slobôd   orgánmi   štátnej   správy   Slovenskej   republiky“,   v ktorom navrhovateľ   namietal   porušenie   svojho   práva   podľa   čl.   15   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Okresného úradu Levice – odbor sociálnych vecí, stále pracovisko Želiezovce (ďalej len „okresný úrad“), z 9. apríla 2001 sp. zn. E-241/EBA/2001/05198.

Z obsahu   podania   navrhovateľa   ústavný   súd   usúdil,   že   ide   o podnet   na   začatie konania   podľa   čl.   130   ods.   3   ústavy.   Z podnetu   vyplýva,   že   navrhovateľ   na   základe predmetného rozhodnutia okresného úradu poberá dávku sociálnej pomoci vo výške 485,-Sk mesačne, čo považuje za „výsmech chudoby, demokracie a právneho štátu“ a za stav, v ktorom   je porušované jeho „najzákladnejšie   ústavné, ľudské   a prirodzené   právo  ...   na život“, keďže ho ním „orgán štátnej správy ‚odsúdil’ na smrť hladom.“ Navrhovateľ svoje presvedčenie   o protiústavnosti   napadnutého   rozhodnutia   dokumentuje   tým,   že   dávka sociálnej pomoci v určenej výške nestačí ani na pokrytie jeho základných životných potrieb a takýchto potrieb jeho manželky a dvoch maloletých detí.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu vrátane podnetu podľa čl. 130 ods. 3 ústavy ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu   na   konanie.   Návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nie   je   ústavný   súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ak   ústavný   súd   nezistí   priamu   súvislosť   medzi   namietaným   postupom   alebo rozhodnutím   orgánu   štátu   a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť   podnetu   a tento   odmietne   (napr. I. ÚS 93/97, I. ÚS 87/97, I. ÚS 20/97, I. ÚS 31/98).

Podľa názoru ústavného súdu medzi namietaným porušením práva na život podľa čl. 15 ods. 1 ústavy a rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy o priznaní a výške dávky sociálnej pomoci nie je priama súvislosť. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že právo navrhovateľa, ktorého porušenie namietal, nemohlo byť napadnutým rozhodnutím okresného úradu porušené, rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.