znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 379/2015-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu16. septembra 2015   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   v mene   ktorej   koná   advokát   a konateľ ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia základných práv vlastniť majetok podľačl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej   republiky,   na   právnu   pomoc   podľa   čl.   37   ods.   2   Listiny   základných   práva slobôd   a práva   na   ochranu   majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava IVsp. zn. 40 C 219/2013 z 13. júna 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislavesp. zn. 8 Co 764/2014 z 24. marca 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a   prenesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola18. augusta 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľka), vo veci namietaného porušenia základných práv vlastniť majetok podľačl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na súdnu ochranu podľa čl.46 ods. 1 ústavy, na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd(ďalej   len   „listina“)   a práva   na ochranu   majetku   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   kDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 40 C 219/2013z 13. júna 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajskýsúd“) sp. zn. 8 Co 764/2014 z 24. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) v konanío určenie neplatnosti dražby, v časti nepriznania trov konania v požadovanej výške.

2. Sťažovateľka tvrdí, že napadnutými rozhodnutiami, ktorými jej všeobecné súdynepriznali trovy konania v zmysle platnej právnej úpravy, boli porušené jej označené právapodľa ústavy, listiny a dodatkového protokolu, a v dôsledku toho navrhuje, aby ústavný súdpo prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   nálezom   takto   rozhodol: „...   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na ochranu   majetku   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   SR   a   právo   na   legitímne   očakávanie nadobudnutia majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd bolo porušené.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ruší   rozsudok   Okresného   súdu   Bratislava   IV sp. zn.   40 C/2019/2013-181   zo   dňa   13.   06.   2014   spolu   s   rozsudkom   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co/764/2014-229 zo dňa 24. 03. 2015 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.“

Okrem toho sa sťažovateľka domáha priznania trov právneho zastúpenia v sume355,73 €.

II.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkovkonania.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

6.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom   kvalifikovanéhozástupcu,   ktorý   koncipoval   aj   samotnú   sťažnosť   podanú   ústavnému   súdu,   s   návrhomnedoručila napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu. Predloženie rozhodnutívšeobecných súdov, proti ktorým sťažnosti smerujú, je pritom v zmysle dikcie ustanovenia §50 ods. 2 zákona o ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavnýmsúdom. Sťažnosť sťažovateľky teda v predloženej podobe nespĺňa náležitosti ustanovenév § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

7. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poznamenáva, že tak v ústave, ako ajv zákone   o   ústavnom   súde   má   ústavný   súd   presne   definované   právomoci,   uplatneniektorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí   návrhuna začatie konania.

8. V súvislosti s v bode 6 uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že danýrozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podaní sťažovateľky,nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorejjednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010,III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd už vo svojom uznesenísp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívaťvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tietopovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré jepovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielenzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonomustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitostiúkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

9. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľkykonštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľky   v   predloženej   podobe   vykazuje   taký   nedostatoknáležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde (bod 6), že nie je možné preskúmaťsplnenie   hoci   len   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným   súdom,   a   preto   juz uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015