SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 379/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu16. septembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, v mene ktorej koná advokát a konateľ ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia základných práv vlastniť majetok podľačl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky, na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práva slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava IVsp. zn. 40 C 219/2013 z 13. júna 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislavesp. zn. 8 Co 764/2014 z 24. marca 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a prenesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola18. augusta 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľka), vo veci namietaného porušenia základných práv vlastniť majetok podľačl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na súdnu ochranu podľa čl.46 ods. 1 ústavy, na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd(ďalej len „listina“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu kDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 40 C 219/2013z 13. júna 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajskýsúd“) sp. zn. 8 Co 764/2014 z 24. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) v konanío určenie neplatnosti dražby, v časti nepriznania trov konania v požadovanej výške.
2. Sťažovateľka tvrdí, že napadnutými rozhodnutiami, ktorými jej všeobecné súdynepriznali trovy konania v zmysle platnej právnej úpravy, boli porušené jej označené právapodľa ústavy, listiny a dodatkového protokolu, a v dôsledku toho navrhuje, aby ústavný súdpo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol: „... Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a právo na legitímne očakávanie nadobudnutia majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd bolo porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 40 C/2019/2013-181 zo dňa 13. 06. 2014 spolu s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co/764/2014-229 zo dňa 24. 03. 2015 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.“
Okrem toho sa sťažovateľka domáha priznania trov právneho zastúpenia v sume355,73 €.
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkovkonania. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
6. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovanéhozástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhomnedoručila napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu. Predloženie rozhodnutívšeobecných súdov, proti ktorým sťažnosti smerujú, je pritom v zmysle dikcie ustanovenia §50 ods. 2 zákona o ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavnýmsúdom. Sťažnosť sťažovateľky teda v predloženej podobe nespĺňa náležitosti ustanovenév § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
7. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poznamenáva, že tak v ústave, ako ajv zákone o ústavnom súde má ústavný súd presne definované právomoci, uplatneniektorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhuna začatie konania.
8. V súvislosti s v bode 6 uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že danýrozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podaní sťažovateľky,nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorejjednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010,III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd už vo svojom uznesenísp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívaťvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tietopovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré jepovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielenzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonomustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitostiúkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
9. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľkykonštatuje, že sťažnosť sťažovateľky v predloženej podobe vykazuje taký nedostatoknáležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde (bod 6), že nie je možné preskúmaťsplnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto juz uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. septembra 2015