znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 378/2015-50

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   novembra   2015 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a zo   sudcov   Petra   Brňáka a Milana   Ľalíka   o   návrhoch ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného advokátom   JUDr. Dušanom   Klimom,   Sládkovičova   61/16,   Žiar   nad   Hronom, na preskúmanie   rozhodnutí   Obecného   zastupiteľstva   obce   Bartošova   Lehôtka č. 2/20/07/2015   z 20. júla   2015   a č.   1/20/07/2015   z   20.   júla   2015,   za   účasti   Obecného zastupiteľstva   Bartošova   Lehôtka,   zastúpeného   advokátom   Mgr.   Michalom   Kičom, Prievozská 48, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka č. 2/20/07/2015 z 20. júla 2015 z r u š u j e.

2. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka č. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015 p o t v r d z u j e.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 378/2015-20 zo 16. septembra 2015 spojil a prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie návrhy (ďalej   len   „navrhovateľ“),   ktorými   navrhoval   preskúmať   rozhodnutia   Obecného zastupiteľstva   obce   Bartošova   Lehôtka   (ďalej   len   „obecné   zastupiteľstvo“)   sp.   zn. 2/20/07/2015 z 20. júla 2015 a sp. zn. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2.   Z návrhov   a z   pripojeného   rozhodnutia   sp.   zn.   2/20/07/2015   z 20. júla   2015 vyplýva, že obecné zastupiteľstvo ním uložilo navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi, starostovi obce, pokutu podľa čl. 9 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ústavný zákon“) v sume 15   348   €   zodpovedajúcej dvanásťmesačnému platu   verejného funkcionára   za   porušenie   povinnosti   ustanovenej   čl.   4   ods.   1   a čl.   4   ods.   2   písm.   a) ústavného zákona, pretože „vedome neinformoval obecné zastupiteľstvo a občanov obce o žiadosti súkromnej firmy o vydanie stanoviska obce v rámci prebiehajúceho správneho konania   o povoľovaní   banskej   činnosti   v k.   ú.   Bartošova   Lehôtka,   uprednostnil   osobný záujem pred verejným záujmom a zároveň využil svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie   nadobudnuté   pri   jej   výkone   na   získavanie   výhod   v prospech   právnickej osoby“.

3. Z ďalšieho rozhodnutia sp. zn. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015 vyplýva, že obecné zastupiteľstvo ním uložilo navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi, starostovi obce, pokutu podľa čl. 9 ústavného zákona v sume 1 279 € zodpovedajúcej jeho mesačnému platu verejného funkcionára za porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, pretože „nepodal Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok 2014 spôsobom a v termíne stanovenom v tomto zákone“.

4. Navrhovateľ sa v prvom konaní (bod 2) bránil aj tým, že podal k podnetu fyzickej osoby z 11. mája 2015 na vydanie protestu prokurátora na Okresnej prokuratúre Žiar nad Hronom (ďalej len „okresná prokuratúra“) vyjadrenie z 8. júna 2015, na základe ktorého okresná prokuratúra odložila podnet fyzickej osoby, pretože nezistila porušenie zákonnosti postupu   navrhovateľa   pri   vydaní   súhlasného   stanoviska   obce   k plánu   otvárky,   prípravy a dobývania ložiska bentonitu v dobývacom priestore Dolná Ves. Obecné zastupiteľstvo však i na základe vyjadrenia okresnej prokuratúry uložilo navrhovateľovi pokutu.

5. V druhom prípade navrhovateľ uviedol, že neporušil čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, pretože „oznámenie“ (pozri bod 3) riadne podal 30. marca 2015 na obecnom úrade (bolo zaevidované pod sp. zn. 89/2015), čo uviedol aj vo svojom vyjadrení k správe komisie na ochranu   verejného   záujmu   zo   6.   júna   2015.   Aj   napriek   tomu   mu   pokuta   obecným zastupiteľstvom bola uložená.

6. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej takto rozhodol:

„Rozhodnutie   obecného   zastupiteľstva   obce   Bartošova   Lehôtka   č.   2/20/07/2015 o uložení   pokuty   starostovi   prijaté   na   zasadnutí   dňa   20.   07.   2015   sa   zrušuje,   ako nezákonné.“ Identicky   je   návrhový   petit   formulovaný   navrhovateľom   aj   vo   vzťahu k rozhodnutiu obecného zastupiteľstva č. 1/20/07/2015.

7.   Po   spojení   a   prijatí   návrhov   navrhovateľa   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd 14. októbra 2015   vyzval   obecné   zastupiteľstvo,   aby   sa   vyjadrilo   k veci.   Obecné zastupiteľstvo vo svojom vyjadrení z 2. októbra 2015 okrem iného uviedlo:

«Obecné zastupiteľstvo, ako príslušný orgán v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona, v konaní začatom dňa 29. mája 2015 na základe uznesenia obecného zastupiteľstva proti verejnému funkcionárovi - starostovi obce ⬛⬛⬛⬛, v zmysle čl. 9 ods. 6 ústavného   zákona,   rozhodnutím   zo   dňa   20.   7.   2015,   sp.   zn.   2/20/07/2015,   v   spojitosti s opravným   rozhodnutím   zo   dňa   30.   9.   2015   č.   1/30/09/2015,   uložilo   verejnému funkcionárovi   -   navrhovateľovi,   pokutu   vo   výške   15   348   €...   pre   porušenie   povinnosti ustanovenej čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona...

Komisia na ochranu verejného záujmu obdržala dňa 28. 5. 2015 anonymný avšak odôvodnený podnet zo dňa 27. 5. 2015, v ktorom bolo starostovi obce v podstate vytýkané konanie spočívajúce v tom, že starosta obce nijakým spôsobom nezverejnil a ani neumožnil vyjadriť sa tak obecnému zastupiteľstvu, ako aj samotným občanom obce so žiadosťou spoločnosti REGOS s.r.o. o udelenie záväzného stanoviska k výkonu banskej činnosti v k. ú. Bartošova Lehôtka, a to ťažby bentonitu v dobývacom priestore Dolná Ves, ani neoboznámil tak obecné zastupiteľstvo ako aj občanov obce vôbec so začatím tohto správneho konania, a naopak, v rámci správneho konania bez vedomia obecného zastupiteľstva a občanov obce v jeho stanovisku zo dňa 28. 4. 2014 vydanom za obec uviedol, že k výkonu banskej činnosti a k plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu obec nemá námietky, čo zopakoval na miestnej obhliadke dňa 14. 10. 2014, hoci vedel, že obecné zastupiteľstvo obce v minulosti opakovane vyslovilo zásadné nesúhlasné stanovisko s výkonom ťažby, a to vyjadrenom v uznesení zo dňa 27. 8. 2010 č. 108/2010. Obvodný banský úrad Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2014 č. 1351-2947/2014 povolil spoločnosti REGOS s.r.o. výkon banskej činnosti, pričom starosta obce voči rozhodnutiu nepodal odvolanie a rovnako o ňom neinformoval tak obecné zastupiteľstvo ako ani občanov obce. Podávateľ podnetu uviedol, že starosta obce svojím konaním uprednostnil súkromný záujem dotknutej právnickej osoby pred verejným záujmom obyvateľov obce a požiadal obecné zastupiteľstvo o   prešetrenie   skutočnosti,   či   verejný   funkcionár   neporušil   svoje   povinnosti   v   zmysle ústavného zákona.

Obecné zastupiteľstvo začalo konanie v zmysle ústavného zákona dňa 29. 5. 2015 na základe svojho uznesenia a žiadosťou zo dňa 10. 6. 2015 požiadalo dotknutého verejného funkcionára, aby sa k podnetu vyjadril, pričom mu ho doručilo.

Navrhovateľ   sa   v   priebehu   konania   vyjadril...   tak,   že   zastupiteľstvu   doručil   na vedomie jeho vyjadrenie k podnetu na preskúmanie zákonnosti jeho postupu Okresnou prokuratúrou Žiar nad Hronom, spis. zn. Pd 75/15/6613-4, v ktorom obsahovo reagoval v podstate aj na podnet v rámci konania podľa ústavného zákona.

Uviedol, že v predmetnom správnom konaní nevydal súhlasné stanovisko, avšak iba uviedol, že nemá námietky, svoje právomoci pri vydaní stanoviska z 28. 4. 2015 neprekročil, opísal svoje úvahy týkajúce sa povahy správneho konania, mal a mohol sám predmetné stanovisko bez toho, že by ho mal konzultovať s obecným zastupiteľstvom, vydať, a uvádzal dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru výkon ťažby nepredstavuje zásah do záujmu obce a občanov.

Obecné zastupiteľstvo napádaným rozhodnutím uložilo navrhovateľovi sankciu na skutkovom základe v ňom uvedenom, pričom s obranou navrhovateľa sa vysporiadalo tak, že „starosta obce využil svoje právomoci, rozhodol za obec sám, nedal možnosť vyjadriť sa obecnému zastupiteľstvu a občanom obce, čím si vedome nepreveril verejný záujem, pričom z uvedeného dokumentu priloženého k   žiadosti bolo pri vydávaní stanoviska starostovi zrejmé, že banská činnosť bude vykonávaná v blízkosti rodinných domov, a môže mať na občanov obce a ich majetok mnohé negatívne dopady. Máme za to, že obecné zastupiteľstvo aj   občania   obce   majú   právo   sa   vyjadriť   k   základným   otázkam   života   obce   a   tiež k súkromným podnikateľským zámerom takéhoto rozsahu, ktoré sa s určitosťou dotýkajú významného verejného záujmu obce v oblasti kvality životného prostredia a kvality života občanov v obci. Uvedeným postupom starosta obce zjavne uprednostnil osobný záujem pred verejným   záujmom   a   zároveň   využil   svoju   funkciu,   právomoci   z   nej   vyplývajúce   a informácie nadobudnuté pri jej výkone na získanie výhod v prospech právnickej osoby.“... Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia v podstate uviedol, že rozhodnutie obecného   zastupiteľstva bolo prijaté na   nezákonne zvolanom zasadnutí,   že v rozhodnutia samotného nevyplýva, akého porušenia povinností v zmysle ústavného zákona sa mal dopustiť a napokon poukázal na svoje vyjadrenie, ktoré predložil už v konaní pred obecným zastupiteľstvom. Navrhol, aby bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené.

...   Obecné   zastupiteľstvo   považuje   návrh   na   preskúmanie   svojho   rozhodnutia   za neopodstatnený. Konanie navrhovateľa, za ktoré mu bola uložená sankcia, jednoznačne predstavuje porušenie jeho povinností v zmysle ústavného zákona, a to vždy uprednostniť verejný záujem pred súkromným záujmom...

Z hľadiska podstaty sporu je v prejednávanom prípade kľúčové ustálenie otázky, či bolo   konanie   navrhovateľa   ako   starostu   obce   vo   svojej   podstate   uprednostnením súkromného   záujmu   pred   záujmom   verejným,   a   to   spôsobom   výkonu   verejnej   funkcie verejného funkcionára s presahom do iných právnych predpisov ako samotného ústavného zákona. Takto vymedzená otázka ešte nebola predmetom prieskumu zo strany ústavného súdu... Ústavný zákon vymedzuje v   čl. 3 ods. 2 ako verejný záujem taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Už z takto poskytnutej definície je zrejmé, že samotný zákon komplexne a vyčerpávajúco výklad obsahu tohto pojmu neposkytuje, čo napokon nie je ani možné, a k zisteniu obsahu a významu pojmu je potrebné prihliadnuť vždy na individuálne okolnosti skúmanej veci. Obecné zastupiteľstvo sa však domnieva, že pri výklade pojmu verejný záujem nie je možné zužovať   mantinely   pre   jeho   zistenie   iba   na   samotné   povinnosti   ustanovené   ústavným zákonom, avšak, v konkrétnom prípade je potrebné vychádzať z právneho poriadku ako celku. Opačným spôsobom by nebolo možné pripísať pojmovému znaku definície verejného záujmu,   a   to   znaku   „iný   prospech   všetkým   občanom   alebo   mnohým   občanom“,   vecný obsah, nakoľko samotný ústavný zákon o jeho obsahu mlčí. Inak by samotný ústavný zákon chránil   iba   úzko   a   formálne   vymedzený   verejný   záujem   spojený   splnením   v   podstate administratívnych povinností verejných funkcionárov, čo však nekorešponduje s pojmovým vymedzením   verejného   záujmu   v   zmysle   ústavného   zákona   „iný   prospech   všetkým občanom". Takémuto výkladu zákona pri skúmaní obsahu pojmu verejný záujem zodpovedá napokon aj jeho ustanovenie v čl. 9 ods. 6, v zmysle ktorého orgán uloží sankciu, ak sa v konaní   preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom. Takto definovaný základ pre vyvodenie zodpovednosti za porušenie zákona verejným funkcionárom teda zohľadňuje porušenie   povinností   uložených   ústavným   zákonom,   avšak   aj   porušenie   povinností uložených iným zákonom, pokiaľ toto konanie zároveň predstavuje porušenie generálnej klauzuly podľa ústavného zákona vymedzenej v čl. 4 ods. 1 a 2 ústavného zákona ako povinnosť verejného funkcionára pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem pričom pri výkone verejnej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom. Verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár   nesmie   využívať   svoju   funkciu,   právomoci   z   nej   vyplývajúce   a   informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb. V prejednávanom prípade je iným prospechom všetkých občanov alebo mnohých občanov ich právo na samosprávu. Jeho obsahom je oprávnenie občanov združených do samosprávnych   jednotiek,   a   to   obcí   a   vyšších   územných   celkov,   na   správu,   a   to prostredníctvom samosprávnych orgánov, ich spoločných záležitostí, ktoré majú prevažne miestny   alebo   regionálny   dopad,   pričom   ich   úprava   je   v   záujme   obce   a   jej   občanov. Ústavnoprávnym základom pre takýto výklad práva na samosprávu je najmä čl. čl. 64 a 64a Ústavy..., ako aj Európska charta miestnych samospráv...

V   danej   veci   je   nepochybné,   že   výkon   banskej   činnosti   v   obci   je   mimoriadne závažnou otázkou verejného záujmu obyvateľov obce, ktorá priamo zasahuje do kvality života v obci a komfortu jej obyvateľov. Je preto legitímnym záujmom umožniť obyvateľom obce výkon ich práva na samosprávu v čo najširšej miere. V danej veci je v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti obec účastníkom konania. V danej veci obec vystupuje pri výkone samosprávy. V konaní o povolení banskej činnosti musí správny orgán skúmať   prítomnosť   stretu   záujmov   a   ak   sa   stret   záujmov   medzi   účastníkmi   konania   a žiadateľom vyskytne, je povinný ho odstrániť. Platí pri tom, že vyriešenie stretu záujmov je neopomenuteľnou prekážkou pre vydanie povolenia pre výkon banskej činnosti. Keďže sa jedná   o   mimoriadne   závažnú   otázku   života   obce,   sledujúc   poukázaný   mechanizmus realizácie práva na samosprávu... starosta obce v žiadnom prípade nebol oprávnený v danej veci konať sám a bez vedomia občanov obce a obecného zastupiteľstva. Starosta obce bol zároveň povinný skúmať názor obyvateľov obce, ktorí jediní sú nositeľom práva na samosprávu, spôsobom ustanoveným zákonom obecnom zriadení, a teda cestou obecného zastupiteľstva a zhromaždenia obyvateľov obce. Bezvýnimočne bol rovnako povinný umožniť obyvateľom obce k veci zaujať stanovisko, čoho predpokladom je poskytnutie informácie o riešenej   otázke   obyvateľom   obce.   Realizácia   práva   na   samosprávu   a   správu   verejných záležitostí   obci   bez   informovania   nositeľov   tohto   práva   o   existencie   dôležitej   otázky verejného záujmu je iluzórna. Napokon, ako uviedol Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku (veľká komora) z 15. 1. 2013, spis. zn. 0416/10 (Križan a spol. a Mesto Pezinok c/a Slovenská inšpekcia životného prostredia: „Súdny dvor takisto zdôrazňuje, že dotknutá verejnosť musí mať k dispozícii všetky relevantné informácie už od štádia prvostupňového správneho konania, čiže predtým, ako sa prijme prvé rozhodnutie, a to v rozsahu, v akom sú tieto   informácie   k   dispozícii   v   čase,   keď   prebieha   táto   fáza   konania.“   V   poukázanom prípade sa jednalo o realizáciu práva na samosprávu pri povoľovaní skládky odpadu. S ohľadom na uvedené sa tak obecné zastupiteľstvo domnieva, že právo na výkon samosprávy a právo na jeho realizáciu prostredníctvom informácií o dôležitých otázkach života obce v danom prípade bolo súčasťou pojmu verejný záujem, keďže je iným prospechom všetkých občanov alebo mnohých občanov, ktorého ochrana je zabezpečovaná aj konaním podľa ústavného zákona a starosta obce mal pri výkone svojej funkcie verejný záujem chrániť a presadzovať.

V danej veci napokon samotné orgány obce presne a jasne vymedzili, aký je verejný záujem a záujem obyvateľov obce aj vo vzťahu priamo k banskej činnosti na jej území, kedy v   uznesení   obecného   zastupiteľstva   zo   dňa   27.   8.   2010   č.   108/2010   banskú   činnosť jednoznačne odmietlo.

Starosta   obce   tak   svojím   konaním   nerešpektoval   verejný   záujem   tak   v   rovine presadenia   práva   na   samosprávu   všeobecne,   ako   aj   v   rovine   nerešpektovania   jeho vymedzenia priamo vo vzťahu ku konkrétnej banskej činnosti...

Súkromný záujem ústavný zákon priamo nevymedzuje, avšak v čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona, zakazuje verejnému funkcionárovi využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod aj v prospech právnických osôb, pričom sa nemusí jednať o spriaznené osoby. V napádanom rozhodnutí bolo vymedzené, že navrhovateľ ako starosta obce konal uprednostňujúco vo vzťahu k záujmom právnickej, a to spoločnosti REGOS, s.r.o. Táto ako podnikateľský subjekt sleduje dosahovanie zisku banskou činnosťou, pričom dosahovanie zisku spoločnosťou REGOS s.r.o. nie je iným prospechom všetkých občanov alebo mnohých občanov, a preto sa jedná o súkromný záujem tejto spoločnosti. Tento vo svojej podstate nie je   zlučiteľný   s   verejným   záujmom   obyvateľov   obce   tak   v   rovine   presadenia   práva   na samosprávu   všeobecne,   keďže   účinné   uplatnenie   práv   občanov   obce   by   s   najväčšou pravdepodobnosťou   viedlo   k   oddialeniu   resp.   zmareniu   ťažby,   ako   aj   v   rovine nerešpektovania jeho vymedzenia priamo vo vzťahu ku konkrétnej banskej činnosti, keďže ako bolo poukázané, v konaní § 18 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti mohla obec vyvolať stret záujmov, čo by mohlo viesť aj k zamietnutiu žiadosti spoločnosti REGOS s.r.o. a teda zmareniu jej súkromného záujmu na dosahovaní zisku...

Sumarizujúc   uvedené   vymedzenie   verejného   záujmu   a   záujmu   právnickej   osoby nemohlo   obecné   zastupiteľstvo   v   preskúmavanom   rozhodnutí   konštatovať   iné,   než   len jednoznačné porušenie povinností čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona... V konkrétnom to bolo práve konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára, ktorý porušil verejný záujem tým, že obecné zastupiteľstvo a ani obyvateľov obce neinformoval o prebiehajúcom konaní o dôležitej otázke verejného záujmu obce, ignoroval obyvateľov obce, nepresadil orgánmi obce prv formulovaný obsah verejného záujmu obce, čím zmaril možnosť obyvateľov obce účinne realizovať svoje právo na samosprávu a brániť svoje práva v správnom konaní o povolení banskej činnosti, a zároveň podal stanovisko, ktoré bolo v priamom   rozpore   s   formuláciou   verejného   záujmu   obyvateľov   obce   ohľadom   banskej činnosti vykonanej v uznesení obecného zastupiteľstva zo dňa 27. 8. 2010 č. 108/2010. Týmto   konaním   uprednostnil   záujem   právnickej   osoby,   podnikateľa   a   prevádzkovateľa banského diela, keďže v konaní o povolení banskej činnosti neboli zo strany obce Bartošova Lehôtka vznesené námietky, ani nebolo vedené rozporové konanie, čo viedlo k vydaniu povolenia na banskú činnosť pre túto spoločnosť, a teda k realizácii jej súkromného záujmu v podobe dosahovaní zisku.

Obecné zastupiteľstvo uvádza, že i keď v takomto podrobnom rozsahu neboli dôvody pre   vydanie   rozhodnutia   uvedené   už   v   ňom   samotnom,   z   jeho   odôvodnenia   je   celkom zrejmé, čo sa kladie za vinu navrhovateľovi a ako sa obecné zastupiteľstvo vysporiadalo s námietkami   navrhovateľa.   Samotné   odôvodnenie   spĺňa   požiadavku   preskúmateľnosti rozhodnutia, pričom zákon podrobnejšie požiadavky na jeho obsah nestanovuje.

K výške uloženej sankcie obecné zastupiteľstvo uvádza, že táto je formulovaná v čl. 9 ods.   10   písm.   e)   ústavného   zákona   a   obecné   zastupiteľstvo   nemalo   možnosť   zohľadniť prípadné okolnosti porušenia povinnosti, či nedbanlivosť, nakoľko samotný zákon úvahu orgánu v tomto smere neumožňuje...

Obecné zastupiteľstvo musí ako neodôvodnenú odmietnuť obranu navrhovateľa, ktorý v návrhu uviedol, že nevedel, čo mu je preskúmavaným rozhodnutím kladené za vinu. Z návrhu na preskúmanie rozhodnutia je zrejmé, že navrhovateľ opätovne poukazuje na svoju obranu, ktorú vykonával už v konaní pred obecným zastupiteľstvom, a taktiež poukazuje na stanovisko   prokurátora,   ktoré   sa   týkalo   konania   kladenému   za   vinu   už   v konaní   pred obecným zastupiteľstvom. Takýto postup, kedy na jednej strane navrhovateľ tvrdí, že nevie, akú povinnosť mal porušiť a na druhej strane účinne uplatňuje svoje právo na preskúmanie rozhodnutia vo vzťahu ku konkrétnemu skutku, ktoré je v rozhodnutí zhodne vymedzené, preukazuje účelovosť tvrdenia navrhovateľa.

Obecné zastupiteľstvo napokon uvádza, že stanovisko ani výsledky šetrenia zo strany prokuratúry nie sú pre jeho konanie a rozhodovanie v zmysle ústavného zákona, ako ani pre rozhodnutie ústavného súdu o prieskume rozhodnutia, nijako záväzné. Prokuratúra nie je orgánom, ktorému ústavný zákon zveruje pôsobnosť pri jeho realizácii. Závery prokuratúry ohľadom   vyvodzovania   trestnoprávnej   zodpovednosti,   či   dohľadu   nad   zachovávaním zákonnosti v správnom konaní, nie sú v konaní o ochrane verejného záujmu relevantné, nakoľko v týchto konaniach sa sleduje odlišný cieľ. Napokon, navrhovateľ v rámci svojej obrany v konaní o ochranu verejného záujmu na toto stanovisko nepoukázal a obecnému zastupiteľstvu ako účastníkovi konania pred ústavným súdom nebolo doručené...

Obecné   zastupiteľstvo   na   svojom   zasadnutí   dňa   30.   9.   2015   vydalo   rozhodnutie č. 1/30/09/2015, ktorým v rozhodnutí Obecného zastupiteľstva Obce Bartošova Lehôtka zo dňa 20. 7. 2015, sp. zn. 2/20/07/2015, o uložení pokutu vo výške 15 348 € navrhovateľovi, vo výroku rozhodnutia vykonalo opravu nasledovne:

a)   v   prvom   odseku   sa   slová   súkromnej   firmy“   nahrádzajú   slovami   spoločnosti REGOS s.r.o., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, ⬛⬛⬛⬛ “

b) v prvom odseku sa za slová „správneho konania o povoľovaní banskej činnosti v k. ú. Bartošova Lehôtka“ vkladá čiarka a slová „vedenom na Obvodnom banskom úrade Banská Bystrica, č. k. 1351-2947/2014, v ktorom v stanovisku udelenom za obec Bartošova Lehôtka dňa 28. 4. 2014 uviedol, že obec nemá k plánu otvárky, prípravy a dobývania bentonitu námietky“.

Vo zvyšných častiach ostal výrok rozhodnutia nedotknutý... Obecné zastupiteľstvo považovalo za potrebné v danej veci spresniť výrokovú časť opravovaného   rozhodnutia,   a   to   v   časti   opisujúcej   skutok,   ktorým   došlo   k   porušeniu povinností   verejného   funkcionára, a   to podrobnejším popisom právnickej   osoby,   ktorej záujem   bol   uprednostnený   porušením   povinností   verejným   funkcionárom,   teda prevádzkovateľa   dobývacieho   priestoru   Dolná   Ves,   nachádzajúceho   sa   okrem   iného   aj v k. ú. Bartošova Lehôtka, a to spoločnosť REGOS s.r.o... Z tohto dôvodu vykonalo obecné zastupiteľstvo opravu predmetného rozhodnutia tak, ako je popísaná v bode I. písm. a) výrokovej   časti   tohto   rozhodnutia.   Rovnako   bolo   potrebné   spresniť   aj   opis   správneho konania, v ktorom vykonával verejný funkcionár svoju právomoc spôsobom odporujúcim ústavnému zákonu, dôsledkom čoho bolo uprednostnenie záujmu právnickej osoby pred verejným   záujmom,   a   teda   uvedením   označenia   orgánu   a   spisovej   značky   správneho konania, čo vykonalo obecné zastupiteľstvo opravou výroku popísanej v bode 1. písm. b) výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obecné zastupiteľstvo uvádza, že opravu výrokovej časti predmetného rozhodnutia bolo   potrebné   vykonať   s   ohľadom   na   ochranu   práva   účastníka   konania,   verejného funkcionára, starostu obce ⬛⬛⬛⬛, na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy... Jeho súčasťou je v prípadoch, kedy sa účastníkovi konania ukladá sankcia za určité konanie, zásada nemožnosti opakovaného postihu za ten istý skutok. Za účelom zachovania   tejto   zásady   je   potrebné   protiprávne   konanie   postihovanej   osoby   vymedziť spôsobom, z ktorého sú skutkové okolnosti konania osoby nezameniteľné vymedzené. Z tohto dôvodu bolo potrebné presnejšie už priamo vo výroku rozhodnutia označiť aj osobu, ktorej súkromný   záujem   bol   postupom   verejného   funkcionára   uprednostnený   pred   záujmom verejným, ako aj presnejšie vymedziť správne konanie, v rámci ktorého vykonával verejný funkcionár konajúc za obec úkony, ktorými došlo k uprednostneniu súkromného záujmu. Pritom je dôležité, že samotné konanie bolo vymedzené súladne s ustanovením čl. 9 ods. 6 ústavného zákona, ktorý výslovne kladie na výrokovú časť rozhodnutia požiadavku popisu konania verejného funkcionára, čo bolo v predmetnom rozhodnutí jednoznačne uvedené, a to ako „vedomé neinformovanie obecného zastupiteľstva a občanov obce o žiadosti na vydanie stanoviska obce v rámci prebiehajúceho správneho konania o povoľovaní banskej činnosti v k. ú. Bartošova Lehôtka“.

Predmetná   oprava   však   nemá   charakter   zmeny   skutku,   za   ktorý   bol   verejný funkcionár postihnutý. Skutok ostal jednotne vymedzený v priebehu celého konania. Skutok, pre ktorý sa viedlo konanie, bol vymedzený v podnete občanov z 27. 5. 2015, na podklade ktorého   obecné   zastupiteľstvo   začalo   dňom   29.   5.   2015   konanie   voči   verejnému funkcionárovi,   a   ktorý   spolu   s   jeho   prílohami   zaslalo   na   zaujatie   stanoviska   práve dotknutému verejnému funkcionárovi. Z tohto podnetu je zrejmé, že osobou, ktorej záujmy mali byť konaním verejného funkcionára dotknuté, je spoločnosť REGOS s.r.o., ako aj označenie správneho konania vedeného pred Obvodným banským úradom Banská Bystrica, v   ktorom   mal   verejný   funkcionár   vykonávať   svoju   právomoc   spôsobom   odporujúcim verejnému záujmu, teda udelením v podstate súhlasného stanoviska s ťažbou nerastov, a to bez vedomia obecného zastupiteľstva a občanov obce. K takto vymedzenému skutku sa vyjadril   aj   dotknutý   verejný   funkcionár,   uplatňoval   svoje   procesné   práva,   predkladal dôkazy na podporu svojich tvrdení. Napokon, v predmetnom rozhodnutí, ktoré je vždy potrebné vykladať v nadväznosti na jeho odôvodnenie, bolo konanie verejného funkcionára vymedzené nezameniteľné, nakoľko v k. ú. Bartošova Lehôtka sa nenachádza iný dobývací priestor   pre   ťažbu   nerastov,   ako   dobývací   priestor   Dolná   Ves,   práva   prevádzkovateľa neuplatňuje   a   ani   v   minulosti   neuplatňoval   iný   subjekt   ako   spoločnosť   REGOS   s.r.o., o povolení ťažobnej činnosti sa neviedlo iné ako v samotnom podnete označené správne konanie a obec Bartošova Lehôtka v ňom podala iba jediné záväzné stanovisko, ktorého obsahom bolo vyjadrenie starostu obce, že obec nemá k   ťažbe námietky. Z   uvedených skutočností   je   teda   zrejmé,   že   jednota   skutku   bola   zachovaná   počas   celého   konania, dotknutý funkcionár mohol a aj účinne uplatňoval svoje práva, kedy sa vyjadroval ku svojej činnosti práve priamo k spoločnosti REGOS s.r.o. a to v identickom správnom konaní, ako bolo vymedzené v podnete, rovnako sa vyjadroval a obhajoval svoje konanie v podobe vydania stanoviska o tom, že obec nemá námietky, ako aj k samotnému protiprávnemu konaniu, kedy predkladal dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nebol povinný vyžiadať si stanovisko obecného zastupiteľstva a občanov obce a i k spôsobenému následku, kedy uvádzal dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu verejného záujmu a ani uprednostneniu záujmu právnickej osoby v dôsledku jeho konania. Napokon, sankcia mu bola   uložená   už   v   predmetnom   rozhodnutí   len   za   takto   vymedzené   konanie   a   ostalo zachované aj právo verejného funkcionára na osobitný prieskum ústavnosti rozhodnutia v konaní pred Ústavný súdom... Z jeho návrhu na preskúmanie rozhodnutia je zrejmé, že ho opiera opätovne dôvodmi vzťahujúcimi sa k jeho konaniu voči spoločnosti REGOS s.r.o., vykonanému v správnom konaní pred Obvodným banským úradom Banská Bystrica, pričom opätovne obhajuje svojej konanie spočívajúce v udelení stanoviska zo dňa 28. 4. 2014 o tom, že obec nemá námietky bez predchádzajúceho stanoviska obecného zastupiteľstva a občanov obce, pričom ho podporil stanoviskom Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom vzťahujúcej sa práve k tomuto konaniu. Z uvedených skutočností je tak zrejmé, že dotknutý verejný funkcionár vedel počas celého konania vrátane etapy prieskumného konania čo mu je kladené za vinu, uplatňoval svoje právo na oboznámenie sa podstatou skutku, vyjadrenia sa a predkladania dôkazov a k takto vymedzenému skutku sa domáhal aj ochrany pred Ústavným súdom...

... I keď vydanie opravného uznesenia nie je v ústavnom zákone priamo vymedzené, takýto postup je právnym poriadkom dovolený a predpokladaný. Predne je potrebné uviesť, že postup obecného zastupiteľstva je v prospech dotknutého účastníka konania, pretože sa ním zvyšuje stupeň právnej istoty a zabraňuje sa hypotetickému opakovanému postihu za ten istý skutok. Zvolený postup nepredstavuje žiaden negatívny zásah do práv účastníka konania (i) oboznámiť sa podstatou konania, ktoré mu je kladené za vinu, (ii) vyjadriť sa k nemu a predkladať dôkazné prostriedky na svoju obranu a napokon aj s (iii) právom účinne iniciovať   jeho   prieskum   zákonom   ustanoveným   spôsobom.   Ústavný   zákon   neupravuje podrobne všetky aspekty konania a postupu oprávneného orgánu a jeho právnu úpravu možno   považovať   za   strohú.   Obecnému   zastupiteľstvu   neprináleží   hodnotiť   kvalitu normatívneho textu ústavného zákona, avšak, musí ho aplikovať spôsobom zabezpečujúcim účinnú   realizáciu tak   práva   dotknutého   verejného funkcionára na   súdnu   a inú   právnu ochranu   ako   aj   potrebu   presadenia   verejného   záujmu.   Mantinely   pre   jeho   postup   je potrebné hľadať v prameňoch práva, ktoré obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu vymedzujú. Európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z neho vyplývajúca judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva kladie na konanie o obvinení, ktoré môže svojou povahou viesť k obdobnej sankcii ako v trestnom konaní, požiadavku minimálneho štandardu práv obdobného ako v samotnom trestnom konaní. V nadväznosti na   tieto   skutočnosti   je   potrebné   uviesť,   že   štrasburská   judikatúra   k   otázke   prípadnej nezmeniteľnosti rozhodnutí v trestnom konaní uvádza, že toto je nielen prípustná, avšak aj žiaduca v prípade, pokiaľ je na prospech dotknutej osoby a spôsob postupu konajúceho orgánu nenarušuje samotnú podstatu práva na spravodlivý proces. Rovnako tak možnosť realizácie   procesných   práv   je   treba   vnímať   v   trestnom   konaní   ako   celku,   kedy   nie   je vylúčené   prípadné   porušenie   práva   na   spravodlivý   proces   v   čiastkovej   etape   konania odstrániť ich zhojením v etapách následných (Radchikov proti Rusku, rozsudok, 24. 5. 2007, 5. 65582/2001, § 42 - 44). V tomto svetle je potrebné konanie podľa ústavného zákona vnímať v jednote v konaní pred orgánom na ochranu verejného záujmu, čiže obecným zastupiteľstvom, ako aj v osobitnom prieskumnom konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Obecné zastupiteľstvo napokon uvádza, že postup vydania opravného rozhodnutia k už vydanému rozhodnutiu v konaní podľa ústavného zákona rešpektuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky, a to dokonca v časti, v ktorom sa vymedzuje sankcia za konanie funkcionára, a tento postup považuje za ústavne konformný (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. III. ÚS 99/2015 z 10. 6. 2015). Ústavný súd mal napokon možnosť vyjadriť sa k obsahovým náležitostiam rozhodnutia vydanému v zmysle ústavného zákona, kedy uviedol, že „jednoznačné detailné vymedzenie náležitostí výroku rozhodnutia, pokiaľ ide o konkretizáciu skutku v príslušnej právnej úprave (§ 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu), nie je obsiahnuté, a preto vychádzajúc z citovanej časti výroku napadnutého rozhodnutia ústavný súd zastáva názor, že tento zodpovedá platnej právnej úprave, pričom dostačujúco a zrozumiteľne určuje, v čom malo byť v konkrétnych okolnostiach danej   veci   konanie, resp. opomenutie navrhovateľa v rozpore s   ústavným zákonom č. 357/2004 Z. z., a to v tom zmysle, že jeho špecifikácia vylučuje možnosť zámeny sankcionovaného   konania/opomenutia   s   iným   konaním,   a   rovnako   tak   nemôže   mať   za následok   jeho   neurčitosť,   resp.   nepreskúmateľnosť.“   (porov.   uznesenie   Ústavného   súdu Slovenskej republiky spis. zn. IV. ÚS 69/2012-33 z 2. 2. 2012). Napokon, k zásade jednoty skutku poukazujeme na závery odbornej literatúry relevantnej pre trestné konanie, ktorá sa k otázke jednoty skutku a jeho formálneho vymedzenia vyjadruje aj nasledovne: „Skutok, pre   ktorý   sa   vznieslo   obvinenie   a   ktorý   je   predmetom   vyšetrovania   musí   byť   zhodný so skutkom,   pre   ktorý   bola   následne   podaná   obžaloba.   Neznamená   to   však,   že   opis skutkového deja musí byť doslovne zhodný. Nesmie sa však zmeniť podstata skutku, ktorá spočíva v konaní a následku, ktorý bol týmto spôsobený. Totožnosť skutku bude potom zachovaná totožnosťou konania a následku.“ (porov.: ČENTÉŠ, J. a kol: Trestný poriadok, Veľký komentár. Eurokódex, Bratislava, 2014, s. 490. - autor citovanej časti JUDr. Milan Karabín). S ohľadom na uvedené skutočnosti sa obecné zastupiteľstvo domnieva, že jeho postupom boli zachované všetky procesné práva dotknutého verejného funkcionára vrátane jeho   práva   na   účinný   prieskum   rozhodnutia   v   konaní   pred   Ústavným   súdom...   obecné zastupiteľstvo prijalo opatrenie na zamedzenie zámeny skutku v prípadnom opakovanom stíhaní   za   vymedzený   skutok   a   zároveň   sa   dostatočne   sledovalo   presadenie   verejného záujmu...

Obecné   zastupiteľstvo   k   námietke   navrhovateľa,   že   zasadnutie   obecného zastupiteľstva konané dňa 20. 7. 2015, na ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie prijaté, nebolo zvolané zákonne uvádza, že túto námietku odmieta. Na zasadnutí zastupiteľstva konanom   dňa   29.   5.   2015   bol   určený   termín   jeho   ďalšieho   zasadnutia.   Pre   prijatie rozhodnutia podľa ustanovenia čl. 9 ods. 9 ústavného zákona je potrebné, aby za jeho schválenie hlasovalo v prípade obecného zastupiteľstva nadpolovičná väčšina členov, čo bolo dodržané, čím boli splnené predpoklady pre vydanie rozhodnutia v zmysle ústavného zákona. Napokon, zasadnutie dňa 20. 7. 2015 viedol riadne ustanovený zástupca starostu. Bolo by úplne proti zásadám spravodlivosti, aby verejný funkcionár mohol mariť konanie orgánu, ktorým sa práve tomuto funkcionárovi ukladá povinnosť, či už jeho nezvolaním, alebo využitím sistačnej právomoci...

Obecné zastupiteľstvo, ako príslušný orgán v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona, v konaní začatom dňa 29. mája 2015 na základe uznesenia obecného zastupiteľstva proti verejnému funkcionárovi - starostovi obce ⬛⬛⬛⬛, v zmysle čl. 9 ods. 6 ústavného zákona, rozhodnutím zo dňa 20. 7. 2015, sp. zn. 1/20/07/2015, uložilo verejnému funkcionárovi   - navrhovateľovi, pokutu vo výške 1 279 € zodpovedajúcej   priemernému mesačnému platu verejného funkcionára pre porušenie povinnosti ustanovenej čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, a to na tom skutkovom základe, že „Starosta obce Bartošova Lehôtka ⬛⬛⬛⬛..., tým, nepodal Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok 2014 spôsobom a v termíne stanovenom v tomto zákone.“...

Komisia na ochranu verejného záujmu z vlastného podnetu na svojom zasadnutí dňa 27. 5. 2015 schválila správu, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ ako funkcionár splnil svoju povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona podať oznámenie za rok 2014 po lehote ním určenej, teda nie do 31. 3. 2015, ale až dňa 22. 5. 2015.

Obecné zastupiteľstvo začalo konanie v zmysle ústavného zákona dňa 29. 5. 2015 na základe svojho uznesenia a žiadosťou zo dňa 10. 6. 2015 požiadalo dotknutého verejného funkcionára, aby sa k správe vyjadril, pričom mu ho doručilo.

Navrhovateľ sa v priebehu konania vyjadril... tak, že si splnil svoju povinnosť... 30. 3. 2015 podaním oznámenia obecnému úradu. V rámci svojej obrany predložil tlačivo oznámenia, na ktorom bol vyznačený odtlačok prezenčnej pečiatky s ručne vyznačeným dňom dôjdenia (doručenia) 30. 3. 2015, k čomu bol priradený administratívny záznam v knihe došlých podaní podateľne obecného úradu č. 89/2015.

Obecné zastupiteľstvo napádaným rozhodnutím uložilo navrhovateľovi sankciu na skutkovom základe v ňom uvedenom, pričom s obranou navrhovateľa sa vysporiadalo tak, že zotrvalo na svojom stanovisku. Uviedlo, že v rámci šetrenia vykonalo dopyt v podateľni úradu u pracovníčky p. ⬛⬛⬛⬛, ktorá uviedla, že žiadne podanie, ktorého obsahom by bolo Oznámenie verejného funkcionára od navrhovateľa, nebolo doručené... Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia v podstate uviedol, že rozhodnutie   obecného   zastupiteľstva   bolo   prijaté   na   nezákonne   zvolanom   zasadnutí a napokon   poukázal   na   svoje   vyjadrenie,   ktoré   predložil   už   v   konaní   pred   obecným zastupiteľstvom. Navrhol, aby bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené...

...   Obecné   zastupiteľstvo   považuje   návrh   na   preskúmanie   svojho   rozhodnutia   za neopodstatnený. Konanie navrhovateľa, za ktoré mu bola uložená sankcia, jednoznačne predstavuje porušenie jeho povinností v zmysle ústavného zákona.

K   obrane   navrhovateľa,   že   svoju   povinnosť   podať   oznámenie   splnil   v   lehote stanovenej   zákonom   uvádza,   že   táto   bola   vyvrátená   až   v konaní   pred   obecným zastupiteľstvom, a to vyjadrením ⬛⬛⬛⬛. K označeniu ním podaného tlačiva odtlačkom prezenčnej pečiatky obecného úradu s dňom 30. 3. 2015 uvádza, že správnosť vyznačenia dátumu je vyvrátená obsahom knihy došlej pošty obecného úradu, v ktorej je pod administratívnym záznamom v knihe došlých podaní podateľne obecného úradu č. 89/2015 uvedené, že dané podanie bolo zaevidované ako došlé dňa 14. 5. 2015, pod číslom 89/2015, odosielateľom bol navrhovateľ a predmetom podania bolo „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a maj. pomerov“. Je to práve dátum pod ktorým je podanie zaevidované ako došlé, ktorý je v tomto prípade preukazný, nakoľko poradie zápisov z časového hľadiska vylučuje jeho skoršie doručenie. Uvádzame napokon, že nakladanie s prezenčnou   pečiatkou   obecného   úradu   je   v   dispozícii   okrem   iného   aj   samotného navrhovateľa,   ktorému   bola   uložená   pokuta   za   včasné   nesplnenie   jeho   povinnosti,   čo relevanciu vyznačenia jej odtlačku citeľne spochybňuje.

K výške uloženej sankcie obecné zastupiteľstvo uvádza, že táto je formulovaná v čl. 9 ods.   10   písm.   a)   ústavného   zákona   a   obecné   zastupiteľstvo   nemalo   možnosť   zohľadniť prípadné okolnosti porušenia povinnosti, či nedbanlivosť, nakoľko samotný zákon úvahu orgánu v tomto smere neumožňuje.

Obecné zastupiteľstvo tak uvádza, že v konaním navrhovateľa bola porušená jeho povinnosť v zmysle ústavného zákona a teda mu bolo povinné sankciu uložiť...

... Obecné zastupiteľstvo sa domnieva, že sa relevantným spôsobom vysporiadalo s námietkami   navrhovateľa,   v   oboch   rozhodnutiach   bola   vyvodená   zodpovednosť   za porušenie ústavného zákona. Uvádza, že v konaní boli zachované všetky procesné práva verejného   funkcionára   a   prípadné   formálne   nedostatky   rozhodnutí   odstránilo.   Obecné zastupiteľstvo verí, že ústavný súd poskytne vecné odpovede na otázky vznesené v tomto konaní, čo bude aj v budúcnosti referenčným názorom pre rozsah aplikácie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Obecné zastupiteľstvo uvádza, že hoc zastúpené v konaní advokátom, si v prípade úspechu neuplatňuje náhradu trov konania, nakoľko obhájenie jeho rozhodnutí v konaní pred ústavným súdom patrí k jeho povinnosti.

... Na základe uvedených skutočností navrhujeme, aby ústavný súd vydal v zmysle § 73b zákona o ústavnom súde nasledujúce uznesenie:

I. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka zo dňa 20. 7. 2015, sp. zn. 2/20/07/2015, sa potvrdzuje.

II. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka zo dňa 20. 7. 2015, sp. zn. 1/20/07/2015, sa potvrdzuje.»

8. Ústavný súd zaslal vyjadrenie obecného zastupiteľstva na vedomie a prípadné zaujatie   stanoviska   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa,   ktorý   v   podaním   doručenom ústavnému súdu 27. októbra 2015 k veci uviedol:

„Rozhodnutie sp. zn. 1/2072015 Trváme   na   skutočnosti,   že   rozhodnutie   bolo   prijaté   protizákonne   konaným mimoriadnym   zasadnutím   Obecného   zastupiteľstva.   Zdôvodnenie   uvedieme   v   stanovisku k rozhodnutiu zn. 2/20/07/2015.

Komisia na ochranu verejného záujmu, na zasadnutí Obecného zastupiteľstva, ničím nepreukázala,   kedy   vykonávala   kontrolu   splnenia   zákonnej   povinnosti   starostu,   podať oznámenie do 31. 3.2015, či túto kontrolu vykonala začiatkom mesiaca apríla 2015, alebo v deň zákonnej povinnosti.

Ak nie, prečo v tejto veci oslovila predsedkyňa komisie, ⬛⬛⬛⬛, až v   polovici   mája   2015   a   prečo   predsedkyňa   komisie,   žiadala   doručiť   oznámenie   na   jej súkromnú adresu, keď obvyklý spôsob doručovania, listinných dokumentov bolo a je do sídla obce.

Nepravdivé je tvrdenie, že ⬛⬛⬛⬛, uviedla, že žiadne podanie od navrhovateľa nebolo doručené. ⬛⬛⬛⬛, nie je pracovníčkou Obecného úradu. Ako živnostníčka vykonáva na Obecnom úrade len účtovné a ekonomické práce, potom, ako pracovný pomer skončila dlhodobá pracovníčka Obecného úradu pani.

Na   dopyt   predsedkyne   komisie ⬛⬛⬛⬛ odpovedala,   že   nemala vedomosť o jej povinnosti zapísať zásielku do knihy došlej pošty, čo na požiadanie, následne zapísala dňa 14.5.2015. Vo vyjadrení je však uvádzaný dátum 22.5.2015, bez zdôvodnenia, rozdielnosti tvrdení.

Pravdou však ostáva skutočnosť, že komisia si neplnila riadne povinnosť kontroly, v zákone ustanovenej dobe, čoho svedectvom je i skutočnosť, že ani v súčasnosti nesplnila si zákonnú povinnosť kontroly zákonného podania oznámenia novo nastúpenou kontrolórkou obce, ktoré táto v lehote podala do sídla obce a komisia o toto oznámenie neprejavila záujem.

Komisiou ničím nebolo preukázané, že oznámenie podané navrhovateľom sa na obci dňa 31.3.2015 nenachádzalo a že povinnosť starostu obce nebola splnená.

Rozhodnutie sp. zn. 2/207015 Trváme na tom, že rozhodnutie bolo prijaté protizákonným mimoriadnym zasadnutím Obecného   zastupiteľstva.   Tvrdenie   vo   vyjadrení,   že   na   zasadnutí   dňa   29.5.2015   bol odsúhlasený a odhlasovaný termín mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva, je nepravdivé. Schválený bol termín riadneho zasadnutia na deň 26.6.2015.

Žiadosť o mimoriadne zvolanie Obecného zastupiteľstva podali štyria poslanci dňa 17.7.2015 a toto sa konalo v rozpore so zákonom už 20.7.2015. Neobstojí ani stanovisko uvedené   i   vo   vyjadrení,   že   starosta   maril   konanie   orgánu   a   nezvolal   mimoriadne zasadnutie.

Starosta   na   základe   žiadosti   poslancov,   mimoriadne   zasadnutie   zvolal   na   deň 31.7.2015. Štyria poslanci ho však ignorovali bez ohľadu na prítomnosť občanov na ňom, z ktorého dôvodu sa toto nekonalo. Zástupca starostu, nemohol 20.7.2015 viesť mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva, lebo zákon mu na to nedával právo...

Na obecnom zastupiteľstve vystúpila predsedkyňa komisie, na ochranu verejného záujmu s písomnou informáciou v mene občanov obce. Vo vyjadrení je uvedené, že dňa 28.8.2015 obdržala anonymný avšak odôvodnený podnet zo dňa 27.5.2015. Tento podnet nikdy   nebol   doložený   do   materiálov   Obecného   zastupiteľstva   a   do   dnešného   dňa   sa v materiáloch nenachádza

Nie je preto pravdou ani skutočnosť, že tento dokument dostal starosta k vyjadreniu. Tak ako komisia Ústavnému súdu nepreukázala doručenie jej podnetu, ani ktorých občanov reprezentovala,   tak   nepreukázala   ani   skutočnosť,   že   tento   podnet   dala   do   dispozície starostovi.

Je zarážajúce, že predsedkyňa komisie sama, od 28.5.2015 do dňa 29.5.2015 teda za jeden deň, kedy sa konalo Obecné zastupiteľstvo, dokázala ohodnotiť anonymný podnet ako dôvodný...

Nie   je   pravdivé   ani   tvrdenie,   uvedené   vo   vyjadrení,   že   občania   a   ani   Obecné zastupiteľstvo   nemalo   vedomosť   o   banskej   činnosti   spoločnosti   REGOS   s.   r.   o.   v   k.ú. Bartošova Lehôtka. Opak je pravdou, občania mali vedomosť od prvostupňového správneho konania, a to už pred prijatím prvých rozhodnutí Banského úradu...

Ani vo vyjadrení, rovnako ako v rozhodnutiach, ničím nebolo preukázané a ani riadne zdôvodnené, čím a ako bolo konanie starostu uprednostnením, jeho súkromného záujmu   pred   záujmom   verejným.   Porušenia   ktorých   zákonných   ustanovení,   právnych predpisov či samostatného ústavného zákona sa mal dopustiť. Nebolo ničím preukázané a ani zdôvodnené, ako a čím znemožnil majetkový prospech, alebo iný prospech občanov obce. Ani v rozhodnutí, ale ani v jeho doplnení nebolo preukázané a ani zdôvodnené, aký zákon, alebo obmedzenia starosta porušil. Ničím nebolo preukázané a ani zdôvodnené, ktorý osobný záujem starosta uprednostnila, a aké výhody získal sebe, alebo osobám jemu blízkym...

Nestotožňujeme sa ani s názorom nekompetentnosti prokuratúry, ktorá posudzovala dôvodnosť, doslovne totožného anonymného podnetu, doručeného prokuratúre, zrejme tou istou osobou, ktorá ho predniesla aj na Obecnom zastupiteľstve dňa 29.5.2015... a ktoré v čase jej konania a šetrenia rozhodlo, bez vyčkania prijatého záveru prokuratúrou. Nie je pravdivé   opäť   ani   tvrdenie,   že   starosta   na   šetrenie   toho   istého   podnetu   prokuratúrou nepoukázal.

Odporuje to zápisnici z rokovania Obecného zastupiteľstva, zo dňa 29.5.2015, ako i dokladu,   ktorý   starosta   obce   zaslal   prokuratúre   a   ten   istý   doklad   i   ako   vyjadrenie Obecnému zastupiteľstvu, na ktorý vôbec nebolo prihliadnuté a jeho neakceptovanie ničím nebolo zdôvodnené.

Vzhľadom   týmto   skutočnostiam   máme   za   to,   že   ani   pôvodné   rozhodnutia,   ani doplňujúce rozhodnutie, ktoré reparuje nezákonné rozhodnutie, mimoriadneho zasadnutia, nie sú zákonné a dôvodné.

Nie sú presvedčivé a dôkazné ničím dostatočne zdôvodnené, čím porušujú základné práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6. ods. 1 Dohovoru... Riadne   nezdôvodnenie   rozhodnutí,   ich   nepodloženie   dôkazmi   nepreukazuje   správnosť rozhodnutí a spôsobuje ich nepreskúmateľnosť.

Žiadame preto naším návrhom na   ich   preskúmanie   vyhovieť   a rozhodnutia,   ako nezákonné v celom rozsahu zrušiť.“

9. Navrhovateľ sa podaním zo 6. októbra 2015, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 13. októbra   2015,   vyjadril   aj   k opravnému   rozhodnutiu   obecného   zastupiteľstva   sp.   zn. 1/30/09/2015, v ktorom okrem iného uviedol:

«Dňa   5.10.2005   bolo   starostovi   obce   Bartošova   Lehôtka   doručené   opravné rozhodnutie č.: 1/30/09/2015, ktoré bez prečítania textu na riadnom obecnom zastupiteľstve konanom   dňa   30.9.2015   bolo   podpísané   tromi   poslancovi   obecného   zastupiteľstva   dňa 30.9.2015.

Z predloženého rozhodnutia je zrejmé, že autor opravného textu, prostredníctvom Obecného zastupiteľstva obce dňa 30.9.2015 opravil rozhodnutie Obecného zastupiteľstva č. 2/20/07/2015, zmenou jeho textu uvedeného v rozhodnutí č. 1/30/09/2015, o ktorom texte nebolo hlasované...

Tvorca   opravného   uznesenia,   oprávnenosť   opravného   rozhodnutia   dôvodí   okrem iného, skutočnosťou, že toto opravné rozhodnutie je žiadúce, lebo je na prospech dotknutej osoby. K   tomuto   stanovisku,   chceme   uviesť,   že   ten   istý   tvorca   robil   text   pôvodného rozhodnutia, ktoré bolo odhlasované nezákonným mimoriadnym obecným zastupiteľstvom, keď nebolo umožnené starostovi obce, jeho zákonné zvolanie a keď boli porušené zákonné ústavné práva, jedného poslanca, ktorý na mimoriadne zasadnutie nebol prizvaný a nemal možnosť uplatniť si svoje práva.

Ten istý tvorca bez jasnosti vo veci, spravil chyby, ktoré v súčasnosti opravuje, kde opäť vydal opravné rozhodnutie   č.: 1/30/09/2015, napriek tomu, že v jeho texte ničím neuviedol aký osobný záujem starosta obce uprednostnil a aké výhody získal.

Tvorca opravného rozhodnutia na strane č. 3 posledný odsek v texte uvádza cit: „že je   zrejmé,   že   dotknutý   verejný   funkcionár   vedel   počas   celého   konania,   vrátane   etapy prieskumného konania, čo mu je kladené za vinu“.

Celý   rozsah   tohto   textu   je   nehorázna   lož!   Na   riadnom   zasadnutí   Obecného zastupiteľstva dňa 29.5.2015 vystúpila poslankyňa obecného zastupiteľstva pani Groschová v   mene   nekonkretizovaných   občanov   a   predniesla   obvinenie   starostu.   Po   búrlivých výkrikoch   a   urážkach,   slovami   niektorých   prítomných,   v   rozsahu   jej   prednesu,   sama nadiktovala   uznesenie.   V   tejto   súvislosti   chceme   poukázať,   že   menovaná   písomný   text, prednesený v mene nešpecifikovaných občanov, nedoložila do spisu konaného obecného zastupiteľstva a tento do dnešného dňa v ňom nie je uložený. Aké prieskumné konanie potom má tvorca oprávneného rozhodnutia na mysli, keď sa žiadne nekonalo a starostovi obce bolo hotové rozhodnutie doručené poštou?!

V uznesení z mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva, zo dňa 20.7.2015 č.:   36/2015   „sa   konštatuje   v   bode   b,   že   v   konaní   sa   preukázalo...“   žiadne   konanie a preukazovanie sa však neuskutočnilo!!!

Ak by sa tak bolo bývalo stalo, nemohlo byť pôvodné rozhodnutie č.: 2/20/07/2015 vadné a neexistovala by potreba jeho dopĺňania.

Rozhodnutím   č.:   2/20/07/2015   zo   dňa   20.7.2015   za   porušenie   článku   4   ods.   1 a článku 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 357/2004 Z. z. bola starostovi obce uložená pokuta vo výške 15 348€. V jeho odôvodnení tvorca rozhodnutia len odcitoval znenie jednotlivých paragrafov.   Bez   akéhokoľvek   dôkazného   označenia   a   preukázania   skutočností,   ustálil uprednostnenie osobného záujmu starostu obce pred verejným záujmom.

Ani v pôvodnom, ale ani v opravnom rozhodnutí, nebolo ničím špecifikované, aký osobný záujem mal byť uprednostnený pred verejným záujmom a ako uprednostnený bol. Neboli ani preukázané skutočnosti ako starosta a čím vôbec mal zneužiť svoju funkciu starostu obce, v prospech výhod pre právnickú osobu, ktoré vôbec rozhodnutia   nijako neoznačili a nezdokladovali. Čo je zásadným nedostatkom rozhodnutia č. 20/07/2015 o to viac,   že   toto   bolo   schválené   nezákonným,   mimoriadnym   zasadnutím   Obecného zastupiteľstva, zvolaným v rozpore so zákonom a porušujúcim ústavné práva starostu obce a jedného poslanca na jeho účasť a možné zaujatie stanoviska k veci...

Taktiež ani opravné rozhodnutie č. 1/30/00/2015 vo svojom texte nekonkretizuje, aký osobný záujem mal starosta uprednostniť, pred verejným záujmom a aké výhody získal pre spoločnosť Regos s. r. o. Bratislava?

Odsek 2 opravného rozhodnutia je úplne novým textom rozširujúcim a meniacim text pôvodného   rozhodnutia.   Ani   tento   však   nešpecifikuje,   aký   osobný   záujem   starosta uprednostnil a ani aké výhody získal pre právnickú osobu. V takomto prípade máme za to, že i táto oprava je len subjektívne, účelové a ničím nepodložené konanie jednej poslankyne obecného zastupiteľstva, v údajnom záujme neuvedených občanov.

Tvorca   opravného   rozhodnutia   rovnako   neuvádza   konkrétnu   zákonnú   povinnosť starostu   obce,   podľa   ktorej   bol   povinný   informovať   o   doručenej   mu   písomnej   žiadosti obecné   zastupiteľstvo,   alebo   občanov   obce,   vzhľadom   k   už   existujúcim   právoplatným rozhodnutiam vydaným od roku 2010 Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici. Vo vzťahu k   zákonnosti   ťažby spoločnosťou Regos s. r. o. Bratislava, bolo   v jej   prospech rozhodnuté pod č.: Orp-31/2-Vys-ZH-2015 na základe už všetkých platných rozhodnutí vydaných Obvodným banským úradom Banská Bystrica a vo vzťahu k porušeniu zákonných povinností starostom obce bolo rozhodnuté pod č.: ČVS: Orp-182/2-Vys-ZH-2015, zo dňa 30.4.2015, ktoré skončilo v jeho prospech a podozrenie bolo odmietnuté.

Rozhodnutie   č.   2/20/07/2015   zo   dňa   20.7.2015   nepreukázalo   -   ničím,   naplnenie porušenia čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 pís. a Zákona č. 357/2004 Z. z., teda ani dôvodnosť použitia čl. 9 ods. 10 pís. e Zákona č. 357/2004 Z. z. a uloženia pokuty. Rovnako tak tieto skutočnosti nepreukázalo ani opravné rozhodnutie č. 1/30/09/2015...

Dopĺňanie chyby už vo vydanom rozhodnutí č.: 2/20/07/2015, ktoré je už predmetom skúmania Ústavného súdu SR, opäť zmätočným a dôkazné nič nepreukazujúcim opravným rozhodnutím   č.   1/30/09/2015,   považujeme   za   nezákonné.   Opravné   rozhodnutie č. 1/30/09/2015, napriek neoboznámeniu s jeho textom na riadnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva konaného dňa 30.9.2015, sa snaží o reparáciu rozhodnutia č. 2/20/07/2015, ktoré bolo prijaté na nezákonnom mimoriadnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva dňa 20.7.2015. Z uvedeného dôvodu opravné rozhodnutie č. 1/30/09/2015 žiadame Ústavným súdom SR neakceptovať.»

II.

10. Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom. Podľa odseku 2 verejný   funkcionár   sa   musí   pri   výkone   svojej   funkcie   zdržať   všetkého,   čo   môže   byť v rozpore s týmto   ústavným   zákonom. Na tento   účel verejný funkcionár nesmie   podľa písm. a) tohto článku využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb; to sa nevzťahuje na činnosť alebo úlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu jeho funkcie.

Podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   verejný   funkcionár   je   povinný   do   30   dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok... Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona k písomnému oznámeniu podľa odseku 1 verejný funkcionár priloží najneskôr do 30. apríla potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok... Oznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii obecného   zastupiteľstva.   Členom   tejto   komisie   môže   byť   iba   poslanec   obecného zastupiteľstva... Komisia musí mať aspoň troch členov; ak sa tento počet nedosiahne týmto spôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany alebo politického hnutia s najvyšším počtom poslancov...

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p), teda právomoc sa vzťahuje aj na navrhovateľa ako starostu obce.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom...

Podľa   čl. 9 ods. 4   ústavného zákona orgán podľa odseku 1 umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné, vykoná ďalšie dokazovanie.

Podľa   čl.   9   ods.   6   ústavného   zákona   ak   sa   v   konaní   preukázalo,   že   verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie   a poučenie   o   opravnom   prostriedku.   Rozhodnutie   obsahuje   aj   povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

11. Podľa § 73a ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva   konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). O podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa   odseku   1.   Podľa   §   73b   zákona   o   ústavnom   súde   účastníkom   konania   je navrhovateľ   a   orgán,   ktorý   vydal   rozhodnutie   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   (odsek   1).   O   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí (odsek 2). Ak senát ústavného súdu zistí, že konanie   verejného   funkcionára   je v rozpore   s   ústavným   zákonom,   rozhodnutie   orgánu svojím   uznesením   potvrdí.   V opačnom   prípade   napadnuté   rozhodnutie   orgánu   senát ústavného súdu nálezom zruší (odsek 3). Rozhodnutie ústavného súdu je konečné (odsek 4).

III.

12. Úlohou ústavného súdu bolo v tomto konaní posúdiť, či rozhodnutia obecného zastupiteľstva   o uložení   pokút   sú   zákonné,   jasné   a   zrozumiteľné   a tiež   aj   z pohľadu ústavného   súdu   preskúmateľné   a riadne   odôvodnené,   resp.   či   skutkové   a právne   závery týkajúce sa protiprávnosti konania verejného funkcionára (navrhovateľa ako starostu obce), ako ich definovalo obecné zastupiteľstvo vo svojich rozhodnutiach, sú v súlade s ústavným zákonom.

13.   Ústavný   súd   preskúmal   všetky   predložené   listinné   dôkazy   a   vyjadrenia účastníkov v konaní (pozri body 2 až 5, 7 až 9) podľa § 73a ods. 1 a 2 a § 73b zákona o ústavnom   súde   a konštatoval,   že   v obidvoch   prípadoch   sú   napadnuté   rozhodnutia obecného zastupiteľstva smerujúce proti navrhovateľovi v konečnom dôsledku nezákonné. Zákonom   ustanovená   povinnosť   orgánov   verejnej   moci   dbať   na   splnenie   zákonných náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového   stavu   a   jeho   hodnotenia   v   dostatočnom   rozsahu)   predstavuje   nielen   jednu zo základných   podmienok   pre   zákonu   zodpovedajúce   rozhodnutie,   ale   je   tiež   jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a ochrany práv. Nedostatky formy rozhodnutia, povrchnosť či nedostatok odôvodnenia, alebo povrchnosť dôkazného konania je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu. Ústavou garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy premietnuté pri ochrane práva do ustanoveného postupu vymedzeného podľa povahy veci príslušným procesným poriadkom (a v okolnostiach daného prípadu   upravených v   čl. 9 ústavného zákona) je svojou povahou i významom základným predpokladom spravodlivého procesu.   Preto   zároveň   predstavuje   aj   základnú   podmienku   zákonného   a   ústavne konformného   rozhodnutia.   Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   konštatuje, že v danom   konaní   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov vo vzťahu   k   navrhovateľovi   napadnuté   rozhodnutia   okrem   existujúcich   podstatných formálnych nedostatkov náležitostí neobsahujú v dostatočnej miere ani konkrétne skutkové dôvody, na ktorých sú založené, tieto rozhodnutia sú preto nielen nepreskúmateľné, ale aj v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.

14. Pokiaľ ide o rozhodnutie špecifikované v bode 2 tohto nálezu, ústavný súd zistil, že okresná prokuratúra v prípise, resp. v oznámení č. Pd 75/15/6613-6 z 19. júna 2015 pri vybavovaní podnetu fyzickej osoby, opierajúc sa o príslušné ustanovenia zákona Slovenskej národnej   rady   č.   369/1990   Zb.   o obecnom   zriadení   v   znení   neskorších   predpisov, konštatovala, že starosta obce ako štatutárny orgán obce neprekročil svoje právomoci, keď v stanovisku z 28. apríla 2014 uviedol, že obec Bartošova Lehôtka nemá námietky k plánu otvárky, prípravy a dobývania ložiska bentonitu v dobývacom priestore Dolná Ves za ňou určených   podmienok,   ktoré   boli   špecifikované   v stanovisku   a týkali   sa   zabezpečenia opatrení proti prašnosti, hlučnosti a dôkladného odvodnenia lomu.

15. Právny zástupca navrhovateľa predložil ústavnému súdu dôkaz o tom, že obec Bartošova Lehôtka, zastúpená starostom (navrhovateľom v konaní pred ústavným súdom), ako príslušný stavebný úrad vyjadrením sp. zn. 164/2011 z 12. augusta 2011 nesúhlasila s určeným dobývacím priestorom Dolná Ves, napriek tomu Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici   (ďalej   len   „obvodný   banský   úrad“)   rozhodol   o určení   dobývacieho   priestoru rozhodnutím č. j. 69-2499/2011 z 12. septembra 2011 (ďalej aj „rozhodnutie obvodného banského úradu“), ktoré bolo potvrdené Hlavným banským úradom so sídlom v Banskej Štiavnici   29.   novembra   2011   pod   č.   1407-2265/2011.   Obdobne   predložil   uznesenie obecného   zastupiteľstva   č.   108/2010   z 27.   augusta   2010,   ktorým   obecné   zastupiteľstvo predtým nesúhlasilo s dobývacím priestorom v oblasti Kremnické vrchy pre firmu Regos, s. r. o. Lučenec (z rozhodnutia obvodného banského úradu z 12. septembra 2011 vyplýva, že ústneho pojednávania v konaní o určení dobývacieho priestoru sa zúčastnilo spolu 45 osôb, z toho 30 vlastníkov dotknutých pozemkov, pozn.), a súvisiace dokumenty (žiadosť obvodného   banského   úradu   o zverejnenie   rozhodnutia   verejnou   vyhláškou,   o   odvolaní účastníkov a podobne).

16.   Vychádzajúc   z návrhov   navrhovateľa   a   predložených listinných   dôkazov a vyjadrení účastníkov, ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva   sp.   zn.   2/20/07/2015   z 20. júla   2015   (jeho   výrok   v časti   udelenia   pokuty vo výške dvanásťnásobku platu) a tiež jeho odôvodnenie za údajné porušenie čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) ústavného zákona nie je v súlade s týmto ústavným zákonom.

17. Napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva je podľa názoru ústavného súdu okrem   už   uvedeného   neurčité,   nepresvedčivé,   a tým   aj   nepreskúmateľné   z hľadiska nenaplnenia zákonných podmienok uvedených v čl. 4 ods. 1 a 2 ústavného zákona, pretože spočíva iba v jedinom všeobecnom zistení, že navrhovateľ „vedome neinformoval obecné zastupiteľstvo a občanov obce o žiadosti súkromnej firmy o vydanie stanoviska obce v rámci prebiehajúceho správneho konania o povoľovaní banskej činnosti v k.ú. Bartošova Lehôtka, čím   mal   uprednostniť   osobný   záujem   pred   verejným   záujmom   a zároveň   využil   svoju funkciu,   právomoci   z   nej   vyplývajúce   a   informácie   nadobudnuté   pri   jej   výkone   na získavanie výhod v prospech právnickej osoby“, a tiež v konštatovaní, že „starosta obce využil   svoje   právomoci,   rozhodol   za   obec   sám,   nedal   možnosť   vyjadriť   sa   obecnému zastupiteľstvu   a občanom   obce,   čím   si   vedome   nepreveril   verejný   záujem,   pričom   z uvedeného   dokumentu   priloženého   k   žiadosti   bolo   pri   vydávaní   stanoviska   starostovi zrejmé, že banská činnosť bude vykonávaná v blízkosti rodinných domov, a môže mať na občanov obce a ich majetok mnohé negatívne dopady. Máme za to, že obecné zastupiteľstvo aj   občania   obce   majú   právo   sa   vyjadriť   k základným   otázkam   života   obce   a   tiež k súkromným podnikateľským zámerom takéhoto rozsahu, ktoré sa s určitosťou dotýkajú významného verejného záujmu obce v oblasti kvality životného prostredia a kvality života občanov v obci. Uvedeným postupom starosta obce zjavne uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom a zároveň využil svoju funkciu, právomoci znej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone na získavanie výhod v prospech právnickej osoby, čím porušil čl. 4 ods. 1 a čl. 4 odsek 2 písmeno a) ústavného zákona...“.

18. Tieto všeobecné závery sú podľa ústavného súdu neakceptovateľné predovšetkým preto, že z nich nevyplýva základný vytýkaný postulát, či aj naozaj skutočne a reálne a bez akýchkoľvek pochybností „starosta obce zjavne uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom...“ alebo „využil   svoju   funkciu,   právomoci   z   nej   vyplývajúce   a informácie nadobudnuté pri jej výkone na získavanie výhod v prospech právnickej osoby“.

19.   K tomu   je   potrebné   uviesť,   že   iba   neinformovaním   obecného   zastupiteľstva a občanov nemohol bez ďalšieho uprednostniť osobný záujem a výhody pre iného, o to viac, ak v tomto konaní nezistila nič protiprávne ani okresná prokuratúra. Iný pohľad na vec by v okolnostiach posudzovanej veci mohol mať ústavný súd napr. vtedy, ak by bolo v konaní preukázané korupčné správanie alebo nejaká iná výhoda v prospech navrhovateľa súvisiaca s jeho   ne/činnosťou   pri „povoľovaní   banskej   činnosti“.   Toto   však   z napadnutého rozhodnutia   nevyplýva   a decíznym   orgánom   (obecným   zastupiteľstvom)   nebolo   ani preukázané. Ak teda nebolo riadne zistené údajné protiprávne konanie navrhovateľa (a ani ústavný   súd   také   dôvody   v tomto   konaní   nezistil),   mohlo   ísť   v tejto   veci   iba   nanajvýš o politickú zodpovednosť navrhovateľa, ktorú môžu občania obce zohľadniť v najbližších voľbách do orgánov samosprávy obcí. Okrem toho podnet podaný občanmi adresovaný predsedníčke komisie na ochranu verejného záujmu bol anonymný a obecné zastupiteľstvo vo svojom rozhodnutí iba mechanicky citovalo text ústavného zákona, bez preukázania kauzality prípadnej konkrétnej (protiprávnej) činnosti navrhovateľa ako starostu obce, ktorý je   tiež   jedným   z orgánov   obce   (navyše   štatutárom),   pretože   ju   zastupuje   aj   navonok. Uvedenú   skutočnosť   v neposlednom   rade   napáda   tiež   navrhovateľ   priamo   v návrhu: „Napriek citácii jednotlivých ustanovení zákona č. 357/2004 Z. z. z textu rozhodnutia nikde nevyplýva kedy a akým spôsobom sa starosta mal dopustiť porušenia čl. 4 odst. 1 a čl. 4 odst. 2 pís. a). V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že starosta rozhodol za obec sám, nedal možnosť vyjadriť sa obecnému zastupiteľstvu a občanom obce, pri vydávaní povolenia banskej   činnosti   výhradného   ložiska   bentonitu   v   dobývacom   priestore   Dolná   Ves... v katastrálnom území Bartošova Lehôtka...“

20. Vychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry vo veciach rozhodovania podľa tohto ústavného zákona, ústavný súd musí mať na zreteli, že pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje   materiálne   poňatie   právneho   štátu,   koncepciu   a interpretáciu   právnych predpisov   z hľadiska   ich   účelu   a zmyslu   a pri   riešení   konkrétnych   prípadov   nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (IV. ÚS 1/07). Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci  bez ohľadu na jej prípadnú obťažnosť  predstavuje nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu   (čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky)   a   ochrany   práv.   Preto   prílišná formálnosť   alebo   povrchnosť   dôkazného   konania   je   v   rozpore   s   ústavnými   princípmi právneho a demokratického štátu. V konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené   ústavným   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   alebo   iným   zákonom (m. m. IV. ÚS 182/07).

21.   Zákonom   ustanovená   povinnosť   orgánov   verejnej   moci   dbať   na   splnenie zákonných náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)   a   ochrany   práv.   Preto   nedostatky   formy   rozhodnutia   alebo   povrchnosť odôvodnenia je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu. To platí v celom rozsahu aj pre rozhodnutia vydané v konaní podľa čl. 9 ústavného zákona (m. m. I. ÚS 356/08, IV. ÚS 278/08). „Ak Komisia obecného zastupiteľstva na ochranu verejného záujmu pri rozhodovaní o porušení ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v   znení   zákona   č.   545/2005   Z.   z. zo strany   verejného   funkcionára   (starostu   obce)   nepostupuje   v   súlade   s   viacerými   jeho ustanoveniami   a   jej   rozhodnutie   neobsahuje   okrem   viacerých   podstatných   formálnych náležitostí ani konkrétne skutkové dôvody, na ktorých je založené, toto rozhodnutie je nielen nepreskúmateľné, ale aj v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.“ (III. ÚS 158/09). „Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným   zo   základných   znakov   ústavne   ustanoveného   postupu   (čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky) a ochrany práv. Preto nedostatky formy rozhodnutia alebo povrchnosť odôvodnenia je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.“ (I. ÚS 356/08).

22. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia zákonne dostatočným spôsobom nevyplýva, žeby sa navrhovateľ dopustil takého konania, ktoré by malo byť v rozpore s čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona (pozri body 14 až 19), ktorá vada nie je konvalidovateľná v priebehu ústavno-súdneho prieskumu, a preto   ústavný   súd   napadnuté   uznesenie   obecného   zastupiteľstva   sp.   zn.   2/20/07/2015 z 20. júla 2015 podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde zrušil (bod 1 výroku tohto nálezu).

23. Na tomto závere ústavného súdu nemení nič ani opravné uznesenie, ktoré bolo vydané 30. septembra 2015 (na údajnú ochranu práv navrhovateľa, pozn.), pretože oprava sa týkala najmä formálneho spresnenia údajov o niektorých osobách vo výroku už predtým nepresvedčivého   a rozporného   napadnutého   rozhodnutia.   Toto   opravné   uznesenie navrhovateľ nenapáda a nie je ani dôvod pojať ho do výrokovej časti rozhodnutia ústavného súdu, a to už len z toho dôvodu, že sám osebe nespôsobuje žiadne právne účinky.

24. Čo sa týka druhého napadnutého rozhodnutia č. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015 (pozri bod 3 a vyjadrenia účastníkov v bodoch 7 až 9), navrhovateľ v návrhu namietal, že svoje oznámenie podľa § 7 ods. 1 ústavného zákona podal 30. marca 2015, teda včas a v ústavnom zákone určenej lehote. Na svoju obranu predložil „tlačivo oznámenia, na ktorom bol vyznačený odtlačok prezenčnej pečiatky s ručne vyznačeným dňom dôjdenia (doručenia) 30. 3. 2015, k čomu bol priradený administratívny záznam v knihe došlých podaní podateľne obecného úradu č. 89/2015“, tieto tvrdenia preskúmal aj ústavný súd z dokumentácie predloženej právnym zástupcom obecného zastupiteľstva 8. októbra 2015.

25.   Ústavný   súd   zistil,   že   oznámenie   vyplnené   navrhovateľom   podľa   ústavného zákona za obdobie roku 2014 z 30. marca 2015 (na 8 stranách) obsahuje prílohu, ktorou je potvrdenie podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov z 27. februára 2015 vyhotovené ⬛⬛⬛⬛, zamestnankyňou obce. Toto oznámenie obsahuje na prvej a ôsmej strane podaciu pečiatku Obecného úradu Bartošova Lehôtka č. 89/2015   s označením   „Došlo“:,   na   ktorej   je   uvedený   dátum   „30.03.2015“.   K tomuto oznámeniu bola priložená kópia denníka došlej pošty, z ktorej vyplýva, že až 14. mája 2015 pod por. č. 89/2015 bolo doručené, resp. zaevidované na podateľni „oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov“ podané navrhovateľom, čo je značný rozpor s tvrdením   navrhovateľa,   že   podanie   doručil   skutočne   už   30.   marca   2015,   keďže   iné písomnosti predchádzajúce tomuto zápisu sú jasne deklarované v denníku došlej pošty pod poradovým číslom 81/2015 z 30. apríla 2015 až poradovým číslom 88/2015 z 13. mája 2015. Z uvedeného teda s najväčšou pravdepodobnosťou vyplýva (aj keď ústavnému súdu nebol   predložený   originál   knihy   došlej   pošty,   pozn.),   že   nemožno   uznať   argumentáciu navrhovateľa o včasnosti podania oznámenia v lehote do 31. marca 2015 (hoci je na ňom aj úradná pečiatka obce s nečitateľným menom a podpisom osoby oprávnenej na preberanie zásielky s dátumom 30. marec 2015). Z knihy došlej pošty tvrdenie o doručení oznámenia v tento   deň   (30.   marca   2015)   vôbec   nevyplývalo   a ani navrhovateľ   k tomuto   tvrdeniu neuviedol   a ani   nepredložil   žiaden   iný   dôkaz,   že   podanie   bolo   zaevidované   skutočne v lehote   určenej   ústavným   zákonom   (navyše   navrhovateľ   ako   starosta   obce   disponoval s úradnou pečiatkou, pozn.).

26.   Obecné   zastupiteľstvo   vo   svojom   rozhodnutí   túto   obranu   navrhovateľa   preto správne neakceptovalo, pričom svoje rozhodnutie oprelo aj o výpoveď jedinej pracovníčky obecného úradu pôsobiacej v tom čase na úrade „ ⬛⬛⬛⬛ “, ktorá uviedla, že   žiadne   podanie,   ktorého   obsahom   by   bolo   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností a majetkových pomerov za rok 2014 verejného funkcionára od navrhovateľa, nebolo v tom čase (30. marca 2015, pozn.) doručené obecnému úradu. Napadnuté rozhodnutie obecného úradu v tejto časti je v prípade uloženia pokuty v sume mesačného platu za porušenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona správne (výrok a odôvodnenie v poslednom odseku na s. 2 a   3 rozhodnutia),   pretože   vychádza   zo   zistení   a dokazovania   vykonaného   obecným zastupiteľstvom, ktoré v konečnom dôsledku preukazuje porušenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona.

27.   Pokiaľ   navrhovateľ   namietal   skutočnosť,   že   rozhodnutie   bolo   prijaté „protizákonným   mimoriadnym   zasadnutím   Obecného   zastupiteľstva“,   ústavný   súd   sa nedomnieva, že to tak bolo. V tomto ohľade v okolnostiach danej veci postačuje poukázať na názor odporcu, že „Na zasadnutí zastupiteľstva konanom dňa 29.5.2015 bol určený termín jeho ďalšieho zasadnutia. Pre prijatie rozhodnutia podľa ustanovenia čl. 9 ods. 9 ústavného   zákona   je   potrebné,   aby   za   jeho   schválenie   hlasovalo   v prípade   obecného zastupiteľstva   nadpolovičná   väčšina   členov,   čo   bolo   dodržané,   čím   boli   splnené predpoklady pre vydanie rozhodnutia v zmysle ústavného zákona. Napokon, zasadnutie dňa 20.7.2015   viedol   riadne   ustanovený   zástupca   starostu.   Bolo   by   úplne   proti   zásadám spravodlivosti,   aby   verejný   funkcionár   mohol   mariť   konanie   orgánu,   ktorým   sa   práve tomuto funkcionárovi ukladá povinnosť, či už jeho nezvolaním, alebo využitím sistačnej právomoci.“.

28.   Ústavný   súd   po   preskúmaní   napadnutého   rozhodnutia   dospel   k   záveru,   že argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá spochybniť ústavnú súladnosť rozhodnutia výboru č. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015, a preto napadnuté rozhodnutie v rozsahu navrhovateľom produkovaných dôvodov potvrdil (bod 2 výroku tohto nálezu).

29. O trovách konania ústavný súd nerozhodoval, pretože si ich náhradu účastníci tohto konania neuplatnili.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015