znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 378/2010-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. januára 2011 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť Ing. BEng. M. H., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. Z.,   K.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   rovnosť   v dôstojnosti a právach podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na rovnaké práva dieťaťa   narodeného   v manželstve i   mimo   neho podľa   čl.   41 ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky a porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a zákazu diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/25/2004, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. BEng. M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/25/2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. Ing. BEng. M. H.   p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Košice II   p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresný   súd   Košice   II   j e   p o v i n n ý   uhradiť   Ing.   BEng.   M.   H.   trovy   právneho zastúpenia v sume 382,32 € (slovom tristoosemdesiatdva eur a tridsaťdva centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Z., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 378/2010-17   z   21.   októbra   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. BEng. M. H. (ďalej len sťažovateľ“), ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na rovnosť   v   dôstojnosti   a právach podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   na   rovnaké   práva   dieťaťa narodeného v manželstve i mimo neho podľa čl. 41 ods. 3 ústavy a porušenie práva na prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a zákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/25/2004

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „... 4. 2. 2004 sťažovateľ podal návrh o určenie výživného na plnoleté dieťa proti odporcovi MUDr. K. H., ktorý je jeho otcom a manželom jeho matky. Okresný súd... jeho návrh prijal pod spisovou značkou 28/C25/2004.

Dňa   21.   2.   2005   bolo   prvé   pojednávanie   vo   veci   sa   zúčastnili   všetci   účastníci konania...

9. 11. 2005 súd vydal uznesenie o prerušení konania do právoplatného skončenia konania   vo   veci   vedenej   na   Okresnom   súde...   pod   sp.   zn.   22   C/26/04   vo   veci   určenia výživného na staršieho brata sťažovateľa.

Dňa 10. 3. 2006 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie o prerušení konania... Navrhovateľ   ako   jediný   z   troch   detí   rovnakého   otca   musí   čakať   kým   neskončia právoplatne   konania   na   výživné   u   jeho   súrodencov,   či   už   z   manželstva,   alebo   mimo manželstva,   aby   súd   konal   a   rozhodol   aj   o   jeho   výživnom...“. Sťažovateľ   sa   následne opakovane domáhal na okresnom súde nariadenia termínu pojednávania a sťažoval sa na prieťahy v konaní. Naposledy tak učinil 30. augusta 2010.

3. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu jeho základného práva garantovaného v čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 41 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušeniu čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, a preto žiada vydať tento nález:

„1.   Základné právo Ing.   BEng   M.   H.   na prerokovanie veci   podľa čl.   48 ods.   2 Ústavy... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote a právo na spravodlivé konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru...   Okresným   súdom...   v   konaní   vedenom   pod   Sp.   zn. 28/C25/2004 bolo porušené.

2. Právo Ing. BEng M. H. na rovnosť v dôstojnosti a právach podľa čl. 12 ods. 1 a ods.   2,   zákaz   diskriminácie   podľa   čl.   12   ods.   2   Ústavy...   Okresným   súdom...   v konaní vedenom pod Sp. zn. 28/C25/2004 bolo porušené.

3. Právo Ing. BEng M. H. a Zákaz diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru... Okresným súdom... v konaní vedenom pod Sp. zn. 28/C25/2004 bolo porušené.

4. Právo na rovnaké práva dieťaťa narodeného v manželstve i mimo neho podľa čl. 41 ods. 3 Ústavy... u Ing. BEng M. H. postupom Okresného súdom... v konaní vedenom pod Sp. zn. 28/C25/2004 bolo porušené.

5. Okresnému súdu... v konaní vedenom pod Sp. zn. 28/C25/2004 prikazuje konať a rozhodnúť.

6. Ing. BEng. M. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 25 400 Euro..., ktoré je jej Okresný súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia...

7. Okresný súd... je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia Ing. BEng. M. H., advokátovi sťažovateľa JUDr. V. Z. odmenu za úkony právnej služby...“

4.   Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnil takto: „...   bolo   pre   sťažovateľa   značne   deprimujúce   a   stresujúce,   že   bol   počas   svojho mimoriadne   úspešného   štúdia   odkázaný   na   pomoc   a   milodary   ostatných   príbuzných a priateľov rodiny, ktorý voči nemu nemali žiadnu vyživovaciu povinnosť a vďaka ktorým sa mu podarilo napriek nepriaznivej ekonomickej situácií a v tak stresujúcich podmienkach úspešne   doštudovať   na   dvoch   vysokých   školách   súbežne.   Po   celý   čas   trpel   obavami a neistotou,   či   sa   mu   za   tejto   ekonomickej   situácie   vôbec   podarí   doštudovať   a   nebude musieť svoje štúdium predčasne ukončiť z dôvodu zabezpečenia si vlastného príjmu na život. Dlhotrvajúcim súdnym sporom bol tiež značne narušený vzťah medzi otcom a synom. V neposlednom rade treba dodať, že sťažovateľ je mladý človek, ktorý veril v spravodlivosť a ochranu, ktorú mu zaručuje zákon a ústava...“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania. Za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1SprV/607/2010 z 29. októbra 2010 a právny zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu   listom z 19. novembra 2010.

5. 1 Predseda okresného súdu po stručnej chronológii úkonov vykonaných okresným súdom v danej veci od podania návrhu v relevantnej časti svojho vyjadrenia uviedol:„... Dňa 13. 10. 2005 bol odporca vyzvaný, či súhlasí s prerušením konania v danej veci. Po doručení súhlasu odporcu bolo konanie uznesením zo dňa 9. 11. 2005 prerušené do   právoplatného   skončenia   konania   vo   veci   vedenej   na   tunajšom   súde   pod   sp.   zn. 22 C 26/2004.   Toto   uznesenie   prevzal   sťažovateľ   dňa   10.   3.   2006   a   právoplatnosť nadobudlo dňa 28. 3. 2006.

...   s   prerušením   konania   súhlasil   aj   sám   sťažovateľ,   ktorému   bolo   uznesenie o prerušení konania osobne doručené, pričom možnosť opravného prostriedku proti nemu nevyužil, hoci možnosť odvolania vyplývala z poučenia, ktoré dané uznesenie obsahovalo. Z uvedeného dôvodu považujem podanú sťažnosť v celom rozsahu za nedôvodnú.“

5. 2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu uviedol: „Z obsahu spisuje zrejmé, že na pojednávaní dňa 26. 5. 2005 právna zástupkyňa upovedomila súd o súvisiacom konaní a súhlasila, aby sa pojednávanie vo veci odročilo, ale nevyjadrila súhlas s tým, aby konanie vo veci sťažovateľa bolo prerušené do právoplatného ukončenia súvisiaceho konania ako to uvádza predseda vo svojom vyjadrení. Sťažovateľ a jeho   právna   zástupkyňa   nikdy   neboli   súdom   vyzvaní,   aby   sa   vyjadrili   či   súhlasia s prerušením konania vo veci sťažovateľa...

Celé súvisiace konanie bolo právoplatne ukončené 9. 2. 2010 a Okresný súd... o tejto skutočnosti ani nevedel o čom svedčí aj obsah spisu.“

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 28 C/25/2004:

Dňa 4. februára 2004 podal sťažovateľ na okresnom súde návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa proti odporcovi MUDr. K. H. (jeho otcovi, pozn.). Okresný súd žalobný návrh zaevidoval pod sp. zn. 28 C/25/2004. Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

-   17.   júna   2004   okresný   súd   uložil   odporcovi,   aby   sa   v   lehote   30   dní   vyjadril k pripojenému žalobnému návrhu,

-   15.   júla   2004   dal   sudca   kancelárii   pokyn,   aby   vyžiadala   potvrdenia   od zamestnávateľa odporcu o jeho zárobku,

- 19. júla 2004 odporca predložil okresnému súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu,

- 29. júla 2004 okresnému súdu bolo doručené potvrdenie o príjmoch odporcu zo zamestnania spolu s pracovným hodnotením,

-   okresný   súd   16.   augusta   2004   vyzval   sťažovateľa,   aby   v   lehote   7   dní   zaujal stanovisko k vyjadreniu odporcu,

-   25.   augusta   2004   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   stanovisko   k   vyjadreniu odporcu,

- 21. februára 2005 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, spísal zápisnicu, vypočul sťažovateľa i odporcu a pojednávanie odročil na 26. máj 2005 pre účely vykonania ďalšieho dokazovania,

- 26. apríla 2005 okresný súd požiadal Okresný súd Veľký Krtíš o zaslanie spisu sp. zn. 4 C 114/04 na nahliadnutie,

- 26. apríla 2005 dal sudca kancelárii pokyn na pripojenie spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 153/04 a sp. zn. 22 C 26/04,

- 26. mája 2005 je úradným záznamom uvedené, že spis sp. zn. 22 C 26/04 nie je možné pripojiť, pretože sa nachádza na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu odvolania,

-   26.   mája   2005   okresný   súd   vykonal   súdne   pojednávanie,   na   ktorom   právna zástupkyňa   sťažovateľa   navrhla   vzhľadom   na   podobnosť   skutkového   stavu   počkať   na rozhodnutie krajského súdu o odvolaní vo veci sp. zn. 22 C 26/04. Okresný súd uznesením odročil súdne pojednávanie na neurčito s tým, že nový termín pojednávania určí až po rozhodnutí krajského súdu o odvolaní vo veci sp. zn. 22 C 26/04,

-   6.   júla   2005   bolo   úradným   záznamom   zaznamenané,   že   krajský   súd   zrušil prvostupňové rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 22 C 26/04,

- 13. októbra 2005 okresný súd vyzval odporcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril, či súhlasí s prerušením konania do právoplatnosti skončenia konania vedeného pod sp. zn. 22 C 26/04,

- 28. októbra 2005 odporca vyslovil súhlas s prerušením súdneho konania,

-   okresný   súd   9.   novembra   2005   uznesením   č.   k.   28   C/25/04-32   prerušil   súdne konanie do právoplatnosti skončenia konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 22 C 26/04. Sťažovateľ prevzal uznesenie osobne 10. marca 2006,

-   3.   januára   2007   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o nariadenie   termínu pojednávania,

- 15. januára 2007 sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 16. júla 2007 právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala okresný súd o nariadenie termínu pojednávania,

-   23.   augusta   2007   bolo   v   spise   na   č.   l.   42   poznamenané,   že   vo   veci   sp.   zn. 22 C 26/04 krajský súd o odvolaní rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil,

- 13. septembra 2007 bolo v spise na č. l. 44 poznamenané, že vec sp. zn. 22 C 26/04 nie je právoplatne skončená, pretože bolo podané dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu,

- 25. septembra 2007 právna zástupkyňa sťažovateľa podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 28. septembra 2007 dal sudca   kancelárii pokyn, aby spis dali na lehotu dvoch mesiacov, a potom sledovali stav konania,

-   2.   októbra   2007   dal   sudca   kancelárii   pokyn,   aby   zaslala   právnej   zástupkyni sťažovateľa uznesenie o prerušení konania,

- 8. januára 2008 bolo v spise na č. l. 53 poznamenané, že vec sp. zn. 22 C 26/04 nie je právoplatne skončená,

- 6. marca 2008 dal sudca kancelárii pokyn na zistenie stavu konania vo veci sp. zn. 22 C 26/04 a na pripojenie spisu. Bolo zistené, že spis nie je možné pripojiť, pretože sa doručuje rozhodnutie krajského súdu,

- 2. mája 2008 bolo v spise na č. l. 57 poznamenané, že vec sp. zn. 22 C 26/04 nie je právoplatne skončená,

- 7. mája 2008 dal sudca pokyn kancelárii na zistenie stavu konania vo veci sp. zn. 22 C 26/04   a na   pripojenie   spisov   Okresného   súdu   Veľký   Krtíš   sp.   zn.   6   C/186/2005, sp. zn. 3 P/189/2005, sp. zn. 14 C/153/2004 a sp. zn. 4 C/114/2004.

-   8.   augusta   2008   sťažovateľ   požiadal   okresný   súd   o nariadenie   termínu pojednávania,

- 14. augusta 2008 dal sudca kancelárii pokyn na zistenie stavu konania vo veci sp. zn. 22 C 26/04 a na pripojenie spisu,

- 25. augusta 2008 sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

-   11.   septembra   2008   okresný   súd zaslal urgenciu   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš o zaslanie žiadaných spisov zo 7. mája 2008,

- 24. septembra 2008 sudca žiadal kanceláriu, aby z pripojených spisov Okresného súdu Veľký Krtíš boli vyhotovené určené fotokópie listov,

- 16. októbra 2008 bolo v spise na č. l. 82 poznamenané, že vec sp. zn. 22 C 26/04 nie je právoplatne skončená a vo veci je nariadené súdne pojednávanie,

- 2. júna 2009 sudca žiadal kanceláriu o pripojenie súdneho spisu sp. zn. 22 C 26/04. Spis nebolo možné pripojiť, pretože z dôvodu podaného odvolania sa nachádza na krajskom súde.

- 20. augusta 2009 sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 30. augusta 2010 sťažovateľ požiadal okresný súd, aby vo veci konal,

- 29. septembra 2010 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní,

-   5.   októbra   2010   dal   sudca   kancelárii   pokyn   na   nariadenie   termínu   súdneho pojednávania na 8. november 2010,

- 6. októbra 2010 okresný súd požiadal sťažovateľa o predloženie potvrdenia o štúdiu na vysokej škole (potvrdenie predložil sťažovateľ 19. októbra 2010).

-   8.   novembra   2010   okresný   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie   a   po   vypočutí sporových strán uznesením schválil súdny zmier uzatvorený medzi sporovými stranami. Vec je právoplatne skončená.

III.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9.   Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/25/2004 bolo porušené ním označené základné právo garantované v čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 41 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru.

III.A

K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie veci v primeranej lehote a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 dohovoru

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

11.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   „práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

12. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (m. m. II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť   iba   v   konaní,   ktorého   výsledkom   môže   byť   rozhodnutie   všeobecného   súdu o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa jeho rozhodnutia (m. m. III. ÚS 62/01, II. ÚS 20/02).

13.   Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   v   tejto   časti   bolo   posúdenie,   či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/25/2004 o určenie výživného došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa   týchto troch   základných kritérií:   zložitosť   veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

15. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie súdu o výžive dieťaťa, t. j. ide o existenčnú vec, o agendu starostlivosti súdu o deti, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu (II. ÚS 2/01), aby bol naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie sa začalo 4. februára 2004, teda pred viac ako šesť a trištvrte rokom, uskutočnilo sa v ňom pojednávanie na okresnom súde a ku dnešnému dňu je právoplatne skončené.

16. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom   konania   je   návrh   na   uloženie   povinnosti   otcovi   dieťaťa   prispievať   na   jeho výživu, teda po právnej stránke štandardná rodinnoprávna vec patriaca do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú pre rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie vo veci o určenie výživného nehodnotil ako právne zložité konanie.

17.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľa,   ústavný   súd   nezistil   skutočnosti,   ktoré zásadným spôsobom mali vplyv na vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní. Ústavný súd prihliadol na skutočnosti, že proti uzneseniu o prerušení konania bolo možné podať riadny opravný prostriedok, ktorý však sťažovateľ nevyužil. Z následného/ďalšieho správania   strany   sťažovateľa   však   nepochybne   vyplýva,   že   s   „dočasným“   prerušením konania   sťažovateľ   (jeho   právna   zástupkyňa)   súhlasil   s vedomím,   že   odvolací   súd v inej/súvisiacej veci rozhodne v krátkom čase, a po zistení, že tomu tak nie je, opakovane (pozri bod 7) sa voči okresnému súdu domáhali konania vo veci.  

18. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci o určenie výživného na plnoleté dieťa, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

19. Ústavný súd pri zohľadnení uvedeného v bode 17 in fine konštatuje, že zhruba po 20 mesiacoch od podania návrhu sťažovateľa na určenie výživného okresný súd prerušil konanie (uznesením č. k. 28 C/25/04-32 z 9. novembra 2005) z dôvodu, že na tomto súde v inom konaní sp. zn. 22 C 26/04 sa brat sťažovateľa domáhal podobného nároku. Keďže ani v tomto konaní (sp. zn. 22 C 26/04, pozn.) nedošlo k právoplatnému ukončeniu veci, sťažovateľ sa od 3. januára 2007 opakovane/neustále domáhal, aby okresný súd (pozri bod 7) pokračoval v konaní, a teda rozhodnutia v jeho veci. Minimálne od tohto času neobstojí preto obrana okresného súdu (bod 5.1), že sťažovateľ s prerušením konania súhlasil už tým, že proti uzneseniu okresného súdu o prerušení konania nepodal odvolanie. Ústavný súd v okolnostiach danej veci zvýrazňuje, že predmetom posudzovaného súdneho konania je rozhodovanie o výživnom (bod 15), pričom v čase podania návrhu (4. februára 2004) bol sťažovateľ   študentom   3.   ročníka   gymnázia   a domáhal   sa   výživného   na   svojom   otcovi, o ktorom bolo rozhodnuté až 8. novembra 2010, t. j. až po podaní sťažnosti ústavnému súdu.

20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažoval za potrebné skúmať jednotlivé obdobia nečinnosti okresného súdu, ale vzhľadom na povahu sporu (určenie výživného) a jeho význam pre sťažovateľa (bol na ňom existenčne závislý) posúdil konanie okresného súdu vo veci sp. zn. 28 C/25/04 ako celok, t. j. od času podania návrhu (4. februára 2004) až do rozhodnutia vo veci (8. novembra 2010). Uvedené obdobie presahujúce dobu 6 rokov a 8 mesiacov bolo samo osebe neprimerane dlhé, a preto postup okresného súdu možno považovať za porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

21. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

22. Vzhľadom na to, že 8. novembra 2010 bolo vo veci rozhodnuté (okresný súd schválil súdny zmier), nebolo možné vyhovieť ďalšej časti petitu sťažovateľa, aby ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal   okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   preto   v   tejto   časti sťažnosti nevyhovel, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku.

23.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné   zadosťučinenie.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné   zadosťučinenie   v   sume   25 400   €.   Pri   určení   primeraného   finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 28 C/25/2004 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).

24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal 3 úkony právnych   služieb,   a   to   prevzatie   a   prípravu   zastupovania,   spísanie   a   podanie   sťažnosti 28. septembra 2010 a zaujatie stanoviska 25. novembra 2010 k vyjadreniu okresného súdu. Odmena   za   jeden   úkon   právnych   služieb   v   zmysle   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 721,40 € a predstavuje sumu 120,23 € + paušál 7,21 € = 127,44 €.   Celková   priznaná   odmena   za   vykonané   tri   úkony   právnej   pomoci   (127,44   €   x   3) predstavuje sumu 382,32 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako   to   je   uvedené   v bode   3   výroku   tohto   rozhodnutia.   Priznanú   úhradu   trov   právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

III.B

K namietanému porušeniu ostatných sťažovateľom označených práv

25.   Sťažovateľ   ďalej   namietal,   že   postupom   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva v rovnosti a dôstojnosti podľa čl. 12 ods. 1 ústavy a porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru, ako aj k porušeniu základného práva na rovnaké práva dieťaťa narodeného v manželstve i mimo neho podľa čl. 41 ods. 3 ústavy   výslovne   z   dôvodu   prerušenia   konania   vedeného   pod   sp.   zn.   28   C/25/2004. Sťažovateľ   to   odôvodnil   tvrdením: „Samotný   dôvod   prerušenia   konania   kde   podľa odôvodnenia súdu práve konanie vo veci staršieho brata môže mať rozhodujúci význam na konanie vo veci navrhovateľa je diskriminujúce...“

26. Všeobecný súd koná vo veci ako nezávislý a nestranný orgán verejnej moci. Podľa   čl.   144   ods. 1   ústavy   sudcovia   sú   pri   výkone   svojej   funkcie   nezávislí   a   pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.   2   a   5   a   zákonom.   V danom   prípade   okresný   súd   posúdil,   že   je potrebné   prerušiť konanie z dôvodu súvisiaceho konania, kde „... predmetom konania vedeného... pod sp. zn. 22   C   26/04   je   tiež   určenie   výživného   na   plnoleté   dieťa...   pričom   v   tomto   konaní   bolo vykonané   rozsiahle   dokazovanie   dotýkajúce   sa   skutočnosti,   ktoré   sú   podstatné   aj   pre rozhodnutie   v   tejto   veci...“. Takýto   postup   okresnému   súdu   v rozsahu   v časti   III.B namietaného porušenia práv nemožno vyčítať, lebo konal v rámci zákona.

27. V rozsahu sťažovateľom namietaných porušení jeho práv uvedených v časti III.B (bod   25   a 26)   ústavný   súd   nezistil   príčinnú   súvislosť   medzi   napadnutým   postupom okresného súdu v tom, že prerušil konanie,   a ich možným porušením. Ústavný súd preto sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4).

IV.

28. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011