znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 378/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. F., Š., zastúpeného advokátom JUDr. R. F., N., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So/169/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. F.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2008 doručená   sťažnosť Ing.   D.   F. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ ) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So/169/2007.Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že sa „... odvolaním... voči rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre... zo dňa 28. 05. 2007 domáhal zrušenia rozhodnutia Krajského súdu... Spis   bol   Najvyššiemu   súdu   ako   odvolaciemu   súdu   doručený   dňa   27.   08.   2007. Následne Najvyšší súd nevykonal vo veci žiadne úkony až do rozhodnutia, ktoré bolo dňa 17. 07. 2008, teda takmer 1 rok.“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... postupom Najvyššieho súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So/169/2007 porušené bolo.

2. Sťažovateľovi... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk..., ktoré je Najvyšší súd... povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Najvyšší súd... je povinný uhradiť sťažovateľovi... trovy konania...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   najvyššieho   súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a   základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú,   aby   tento   orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   len   vo vzťahu   k postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So/169/2007.

Najvyšší   súd   v predmetnej   veci   rozhodol   rozsudkom   sp.   zn.   7   So/169/2007 zo 17. júla 2008, ktorý bol nepochybne doručený sťažovateľovi ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, lebo ho priložil ako fotokópiu k sťažnosti.

Ústavný   súd   v rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   zo   sťažnosti   zistil,   že rozhodnutie najvyššieho súdu o opravnom prostriedku sťažovateľa bolo spolu so spisom vrátené Krajskému súdu v Nitre 25. júla 2008.

Vydaním druhostupňového rozhodnutia a jeho doručením Krajskému súdu v Nitre vykonal najvyšší   súd   všetky   zákonom   predpokladané a   dovolené   úkony   na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už najvyšší súd nemohol vykonávať, a preto možno posudzovať záležitosť so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v   ktorej   ústavná   úloha   najvyššieho   súdu   pri odstraňovaní   právnej   neistoty   sťažovateľa skončila rozhodnutím vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Vo veci samej už najvyšší súd po doručení sťažnosti ústavnému súdu nemohol konať, pretože spis sa v tom čase nachádzal už na Krajskom súde v Nitre.

Ústavný súd vychádzal aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa   ktorej   poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušeniu označeného   práva   ešte   dochádza   alebo   porušenie   v tom   čase   ešte   trvá   (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00,   II. ÚS 204/03,   IV. ÚS 102/05).   Sťažovateľ   namietal   prieťahy   v konaní najvyššieho súdu, ktorý vo veci samej v okamihu podania sťažnosti už nekonal.

Z uvedeného   vyplýva,   že   najvyšší   súd   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu (6. októbra 2008) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľom označené základné právo.

Napokon ústavný súd zistil, že spis sa nachádzal na najvyššom súde od 27. júla 2007 do   25.   júla   2008.   Doterajšia   dĺžka   konania   vedeného   najvyšším   súdom   (necelých 12 mesiacov) spolu s charakterom veci (preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu) zatiaľ vylučuje,   aby   konanie vedené   najvyšším   súdom   pod   sp. zn.   7 So/169/2007   bolo   možné pokladať   za konanie   so zbytočnými   prieťahmi,   a   nepostačuje   na   prijatie   záveru,   že   by uvedené prieťahy dosahovali takú intenzitu, že by ich bolo možné označiť za zbytočné.Tento   stav   viedol   ústavný   súd   so zreteľom   na podstatu   a   účel   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov k záveru,   že   sťažnosť   podaná   proti najvyššiemu súdu je zjavne neopodstatnená, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   jej   predbežnom   prerokovaní   dôvodu   odmietol   (podobne   napr.   IV. ÚS 219/03, II. ÚS 1/05, II. ÚS 24/06).

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v návrhu na rozhodnutie (petite sťažnosti) nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2008