znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 378/06-11

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 14.   decembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. B., K., zastúpeného advokátkou JUDr. M. Š., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru K. vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OUV-1025/10-K2-2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra 2006 doručená sťažnosť Ing. D. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. Š., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru K. (ďalej len „policajný zbor“) vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OUV-1025/10-K2-2001.

Sťažovateľ   žiadal   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených základných práv policajným zborom, prikázal policajnému zboru, aby vo veci ČVS:   OUV-1025/10-K2-2001   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   mu   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 000 Sk a náhradu trov konania.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako poškodený podal 20. augusta 2001 trestné oznámenie   vo   veci   spáchania „trestného   činu   poškodzovania   cudzích   práv,   prípadne podvodu“. Policajný zbor uznesením z 13. januára 2003 začal trestné stíhanie vo veci, ktoré 13. marca 2003 prerušil. V trestnom stíhaní pokračoval 24. novembra 2003. Uznesením zo 7. októbra 2004 vzniesol obvinenie voči trom spolupáchateľom.

Sťažovateľ 1. augusta 2005 požiadal Okresnú prokuratúru K. (ďalej len „okresná prokuratúra“)   o prešetrenie   postupu   vyšetrovateľa   policajného   zboru.   Podľa   tvrdenia sťažovateľa: „Keďže   Okresný   prokurátor  ...   vo   veci   nekonal,   požiadal   sťažovateľ o prešetrenie postupu okresného prokurátora dňa 4. 12. 2005 Krajského prokurátora v K. Na   základe jeho podania   zo   dňa 5.   1.   2006   bolo   sťažovateľovi   oznámené,   že dozorový prokurátor požiadal o predloženie spisu na preskúmanie, čo však vyšetrovateľ nesplnil, len podal správu dňa 23. 8. 2005, že doposiaľ nebolo vybavené jeho dožiadanie na OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície S. o výsluchy obvinených Š. B. a B. Ž. Vyšetrovateľ spis nepredložil ani na opakovanú výzvu dozorujúceho prokurátora.

Okresný   prokurátor  ...   pod   sp.   zn.   2   Pv   70/03   listom   zo   dňa   25.   januára   2006 sťažovateľovi   oznámil,   že   ako   dozorujúci   prokurátor   zistil   prieťahy   v konaní a vyšetrovateľovi uložil vec meritórne ukončiť do 2. marca 2006. Do dnešného dňa sa tak nestalo.“

Sťažovateľ   5.   októbra   2006   požiadal   krajského   riaditeľa   Policajného   zboru   v K. o preskúmanie postupu   vyšetrovateľa.   Riaditeľ   Krajského   riaditeľstva   Policajného zboru v K. listom z 10. novembra 2006 sťažovateľovi oznámil, že jeho žiadosť postúpil okresnej prokuratúre   na postup   podľa   §   210   Trestného   poriadku   (preskúmanie postupu   policajta prokurátorom).

Postup   policajného   zboru   považuje   sťažovateľ   za   porušenie   ním   označených základných   práv   a   z uvedeného   dôvodu   podal   ústavnému   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v konaní vo veci vedenej policajným zborom pod sp. zn. ČVS: OUV-1025/10-K2-2001.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa právneho názoru ústavného súdu (vysloveného napr. vo veciach II. ÚS 36/94, I. ÚS 49/98) zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní možno napadnúť   opravnými   prostriedkami   podľa   príslušných   ustanovení   Trestného   poriadku. Ústavný   súd   nie   je   oprávnený   rozhodovať   o zákonnosti   postupu   a rozhodnutí   týchto orgánov a ani ich rozhodnutia zrušovať. Ochranu konkrétneho práva alebo slobody, ktorých porušenie je namietané, môže ústavný súd poskytnúť len vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba už nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred iným štátnym orgánom   Slovenskej   republiky   (napr.   pred   orgánmi   prokuratúry   v ich   hierarchickom zaradení).

Podľa ustanovenia § 17 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)

(ods.1)   „Prokurátor   vykonáva   svoju   pôsobnosť   v trestnom   konaní   v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.“ (napr. Trestný poriadok)

(ods. 2) „Prokurátor najmä

a) vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní (...)“.

V rámci   dozoru   nad   dodržiavaním   zákonnosti   pred   začatím   trestného   stíhania a v prípravnom konaní [§ 230 ods. 2 b) Trestného poriadku] je prokurátor oprávnený (...) „vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje“.

V zmysle uvedeného prokurátor vykonáva previerku, ktorou získava podklady pre svoje   rozhodnutie   v konkrétnej   trestnej   veci,   prípadne   na   pokyny   pre   policajný   orgán v priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania „V   rámci   previerok   prokurátor skúma najmä včasnosť a dôvodnosť začatia trestného stíhania, ako aj zákonnosť postupu v ňom“.

Podľa   ustanovenia   §   210   Trestného   poriadku   -   Žiadosť   o preskúmanie   postupu policajta   „Obvinený,   poškodený   a zúčastnená   osoba   majú   právo   kedykoľvek   v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom   vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť   prokurátorovi   bez   meškania   predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť“. V zmysle citovanej   právnej   normy   prokurátor   je   povinný   v rámci   prokurátorského   dozoru   nad prípravným   konaním,   ale   aj   na   základe   žiadosti   osôb   uvedených   v tomto   ustanovení odstraňovať nezákonnosti a nesprávnosti v postupe policajta. Ak prokurátor zistí, že žiadosť je odôvodnená, odstráni zistené nedostatky buď sám, alebo dá na to pokyn policajtovi. Žiadateľa o spôsobe vybavenia podnetu prokurátor písomne upovedomí.

V predmetnej veci (ako to vyplýva zo skutočností uvedených v I. časti odôvodnenia) prejavil sťažovateľ svoju nespokojnosť s postupom policajného zboru podnetmi (z roku 2005) podanými orgánom prokuratúry. Aj v súčasnosti jeho podnet adresovaný riaditeľovi Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v K.   vybavuje   okresná   prokuratúra   v zmysle príslušných ustanovení trestnoprávnych predpisov.

Vzhľadom   na   to,   že   v posudzovanej   veci   je   t.   č.   ďalší   sťažovateľov   podnet prešetrovaný   okresnou   prokuratúrou   (voči   postupu   ktorej   sa   má   sťažovateľ   možnosť dovolať nápravy na prokuratúrach vyššieho stupňa)   a tiež vzhľadom na to, že sťažovateľ má v zmysle platnej právnej úpravy kedykoľvek v priebehu vyšetrovania jeho trestného oznámenia právo postupu stanoveného ustanovením § 210 Trestného poriadku, kvalifikuje ústavný súd posudzovanú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Na základe odmietnutia sťažnosti ako celku nepovažoval ústavný súd za dôvodné zaoberať   sa   ďalšími   požiadavkami   sťažovateľa   (uloženie   povinnosti   policajnému   zboru vo veci   konať,   priznanie   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   a náhradu   trov   jeho právneho   zastúpenia),   lebo   rozhodovanie   o nich   je   podmienené   vyslovením   porušenia označených základných práv.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2006