SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 377/2017-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júla 2017 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti OZETA NEO, a. s., Dopravná 2098/9, Topoľčany, zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Zvarom, Námestie SNP 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8 Co 360/2013 z 29. januára 2015 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 19 C 59/2009-782 zo 17. apríla 2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť spoločnosti OZETA NEO, a. s., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2017 doručená sťažnosť spoločnosti OZETA NEO, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), prostredníctvom ktorej sa domáhala zrušenia v záhlaví označeného rozsudku Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“), alternatívne aj rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“), ktorými bolo rozhodnuté o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a exekútora pri výkone exekučnej činnosti. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalobcom uplatneného nároku. Krajský súd toto rozhodnutie potvrdil.
2. Sťažovateľka po opísaní priebehu súdneho konania v sťažnosti namietala, že napadnutými uzneseniami boli porušené ňou označené práva v dôsledku toho, že všeobecné súdy nesprávne právne posúdili jej žalobný nárok. V podstate sťažovateľka pokračovala vo svojich námietkach produkovaných pred všeobecnými súdmi.
3. Ak ústavná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu vydanému v súdnom konaní, vôbec nie je významné, že je namietaná jeho vecná nesprávnosť. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov a nie je ani oprávnený na inštančný prieskum ich rozhodnutí.
4. Žiadne pochybenie v posudzovanom prípade však v tomto smere zistené nebolo. Všeobecné súdy svoje rozhodnutia presvedčivým spôsobom odôvodnili, uvedené právne názory sú logické, majú racionálnu základňu a v rovine ústavného práva sú aj akceptovateľné.
5. Namietané súdy v napadnutých rozhodnutiach dostatočným spôsobom vysvetlili, prečo podľa ich názoru je žalobný nárok premlčaný, vychádzajúc pritom z nie arbitrárneho či zjavne neodôvodneného názoru, že v okolnostiach posudzovanej veci škoda žalobcovi mohla vzniknúť už okamžikom, keď bol finančný výťažok z dražby nehnuteľnosti vyplatený oprávnenému, odkedy nesporne uplynula objektívna premlčacia lehota. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že ani v prípade, ak by bolo možné vychádzať aj z iného právneho názoru, uvedená skutočnosť nie je sama osebe spôsobilá v rámci ústavného prieskumu navodiť stav arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti vyslovených právnych záverov všeobecnými súdmi. Sťažovateľka totiž okrem jednoduchej argumentácie v rovine podústavného práva v podanej sťažnosti neuvádza žiadnu „novú“ argumentáciu ústavného významu.
6. Ústavnému súdu preto nezostalo, než len konštatovať, že krajský súd neporušil Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručené práva sťažovateľky, ktorých sa podanou sťažnosťou domáhala, preto jej sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júla 2017