znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 377/2010-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   októbra   2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. F. N., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv zaručených čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny   základných   práv   a slobôd,   práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva zaručeného čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Rks/2/2010 z 23. júna 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   spoločnosti   G.,   a.   s.,   o d m i e t a   ako   podanú   zjavne   neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 21. septembra 2010 doručená sťažnosť spoločnosti G., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv zaručených čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva zaručeného čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   ako   aj   práva   zaručeného   čl.   1   ods.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dodatkový   protokol“)   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 6 Rks/2/2010 z 23. júna 2010.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva tento sťažovateľkou uvádzaný skutkový stav:«...   správca   konkurznej   podstaty   P...   uložil   P...   vydaním   Platobného   výmeru č. 843/2002 zo dňa 21. 10. 2002 povinnosť zaplatiť dlžné poistné a vydaním Platobného výmeru č. 844/2002 zo dňa 21. 10. 2002 povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania z dlžnej sumy poistného.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2005 P... postúpila na spoločnosť Z., s. r. o.... pohľadávky, súčasťou ktorých boli aj pohľadávky voči P.

Spoločnosť   Z...   postúpila   predmetnú   pohľadávku   na   Sťažovateľa...,   uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 09. 2006.

Sťažovateľ si návrhom uplatnil voči P. nárok na poplatok z omeškania z dlžného poistného predpísaného platobným výmerom č. 843/2002... a úrok z omeškania zo sumy predpísanej platobným výmerom č. 844/2002.

Okresný súd Banská Bystrica Uznesenie sp. zn. 12 C 82/2009-78 zo dňa 10. 06. 2009...,   ktorým   konanie   zastavil,   po   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   vec   postúpil   na konanie   a   rozhodnutie   Ú...   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   Uznesením   sp.   zn. 13 Co/162/2009-94   zo   dňa   18.   08.   2009   potvrdil   Uznesenie   prvostupňového   súdu... Následne bol spisový materiál postúpený Ú. (ďalej len „Ú.“).

... Ú... v zmysle ustanovenia § 8a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) podal NS SR návrh na rozhodnutie sporu o právomoc.

NS   SR   Uznesením   sp.   zn.   6   Rks/2/2010   zo   dňa   23.   06.   2010...   rozhodol,   že   na zaplatenie nároku Sťažovateľa... je daná právomoc Ú...»

3.   Podľa   názoru   sťažovateľky   (po   predchádzajúcej   citácii   a po   ňou   vykonanej interpretácii na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení... a tento zákon zrušujúceho zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou) „Rozhodnutie NS SR teda navodilo stav, kedy na Sťažovateľa síce bola postúpená existujúca pohľadávka na zaplatenie poplatku z omeškania z dlžného poistného..., ale o nároku na zaplatenie tejto pohľadávky má podľa názoru NS SR právomoc rozhodnúť Ú., ktorý v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení nemôže ale len   začať   konanie   na   základe   návrhu   Sťažovateľa...“.   Sťažovateľka   tvrdí,   že „... Rozhodnutie NS SR nie je práve z dôvodu ich (zrejme jeho, pozn.) arbitrárnosti v súlade s požiadavkami kladenými na spravodlivý súdny proces... Napadnuté rozhodnutie NS SR je arbitrárne a ústavne neudržateľné...“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených základných   práv   zaručených   ústavou   a listinou,   ako   aj   práv   zaručených   dohovorom a dodatkovým   protokolom   uznesením   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   6   Rks/2/2010   z 23. júna 2010, zrušil toto rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania.

5.   Sťažovateľka   k sťažnosti   pripojila   uznesenie   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 6 Rks/2/2010   z 23.   júna   2010,   ktorý „...   o žiadosti   Ú.   pre   dohľad   nad   zdravotnou starostlivosťou...   o rozhodnutie   sporu   o právomoci“ rozhodol   tak,   že „Na   rozhodnutie o nároku   žalobcu   na   zaplatenie   poplatku   z omeškania...   je   daná   právomoc   Ú.“. Z odôvodnenia predmetného uznesenia považuje ústavný súd za relevantné citovať tieto jeho (z hľadiska posúdenia dôvodnosti podania ústavnej sťažnosti) podstatné časti: „... Ú... podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadosť o rozhodnutie sporu o právomoc medzi súdom a ú. podľa § 8a Občianskeho súdneho poriadku... postúpenej mu uznesením Okresným súdom... zo dňa 10. 6. 2009, potvrdeným uznesením Krajského súdu... zo   dňa   18.   8.   2009,   ktorú   odôvodnil   tým,   že   podľa   jeho   názoru   daná   vec   nepatrí   do právomoci ú. Žiadal, aby Najvyšší súd... podľa § 8a O. s. p. rozhodol spor o právomoc medzi   súdom   a Ú...   tak,   že   zruší   uznesenie   Krajského   súdu...   zo   dňa   18.   8.   2009... a uznesenie Okresného súdu... zo dňa 10. 6. 2009..., a vec vráti súdu na ďalšie konanie...“. Po posúdení požiadavky navrhovateľa (t. j. ú..., pozn.) najvyšší súd konštatoval, že v mene štátu „vo veciach poplatku a v danom prípade poplatku z omeškania... rozhoduje príslušný orgán štátnej správy, ktorým je v danom prípade Ú...“. Najvyšší súd ďalej v odôvodnení uviedol,   že „Okresný   súd...   preto   správne   konanie   zastavil   a   zároveň   vec   postúpil príslušnému orgánu, Ú..., ktorý je povinný o nároku žalobcu rozhodnúť.

Najvyšší súd... nemohol prihliadnuť na námietku Ú..., že ú. môže vydať platobný výmer len na návrh zdravotnej poisťovne, a teda nárok na poplatok z omeškania... môže na ú. uplatniť len zdravotná poisťovňa, ako aj, že návrh na vydanie platobného výmeru nemôže podať iný subjekt, v danom prípade žalobca. Uvedená námietka sa týka aktívnej legitimácie žiadateľa - žalobcu, ktorá môže byť posudzovaná až v konaní v merite veci, a preto nemôže byť predmetom v spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy v zmysle § 8a O. s. p. Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd... k záveru, že v predmetnej veci nie je daná   právomoc   súdu   konať   vo   veci,   a   preto   rozhodol   v   spore   o právomoc   medzi   Ú... a Okresným súdom..., ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia...“.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

8.   Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej   sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo   slobôd   iných   osôb,   nie   svojich   (I.   ÚS   56/98).   Sťažnosti,   v ktorých   sťažovatelia nenamietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   ústavný   súd   už   pri predbežnom   prerokovaní   odmieta   ako   podané   osobami   zjavne   neoprávnenými (III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95).

9.   O   návrhu   podanom   zjavne   neoprávnenou   osobou   možno   hovoriť   vtedy, keď namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k   porušeniu   základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov. Za návrh   podaný   niekým   zjavne   neoprávneným   preto   možno   považovať   návrh, pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).

10.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti,   ako aj z obsahu priloženého uznesenia nepochybne zistil, že sťažovateľka v „spore o právomoc medzi   súdom   a ú.   podľa   §   8a   Občianskeho   súdneho   poriadku...“ v konaní   vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. 6 Rks/2/2010 nemá postavenie účastníka konania (pozri bod 4),   a teda   nie   je   oprávnenou   osobou   na   podanie   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods.   1   ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 113/02, III. ÚS 162/09, I. ÚS 343/09).

11. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

12.   Ústavný   súd   v   závere   poznamenáva,   že   na   podanie   návrhu   podľa   §   8a Občianskeho súdneho poriadku (spory o právomoc) sú legitimované len strany (účastníci) kompetenčného   sporu,   t.   j.   buď   orgán   verejnej   správy   alebo   súd,   nie   však   účastník správneho   alebo   súdneho   konania.   Teda   aktívna   procesná   legitimácia   v takomto   spore prináleží len všeobecnému súdu alebo orgánu verejnej správy. Právnická osoba, ktorá bola (je) účastníkom konania, v ktorom kompetenčný spor vznikol, nemôže takýto spor svojím návrhom iniciovať.

13. Nad rámec dôvodov, ktoré viedli k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd dodáva, že sťažovateľka v danej veci disponovala možnosťou podať opravné prostriedky, prípadne aj ústavnú   sťažnosť   v súvislosti   s postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 82/2009 a jeho uznesením z 10. júna 2009 (ktorým konanie zastavil a po právoplatnosti tohto rozhodnutia vec postúpil na konanie a rozhodnutie Ú.), resp.   postupom   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 13 Co/162/2009   a jeho   uznesením   z   18.   augusta   2009   (ktorým   potvrdil   prvostupňové uznesenie), v ktorom súdnom konaní vystupovala ako žalobkyňa.

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2010