znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 377/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práva na verejné prerokovanie veci a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu   v Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6 Co   316/09,   6   NcC   27/09   a jeho uznesením z 30. septembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho práva na verejné prerokovanie veci a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný   právny   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   13   dohovoru   postupom   Krajského   súdu v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   Co   316/09, 6 NcC 27/09 a jeho uznesením z 30. septembra 2009 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„... Sťažovateľ podal žalobu proti nezodpovedným sudcom, konajúcim protizákonne, protiústavne   a proti   medzinárodným   dohovorom,   na   Okresnom   súde   Bratislava   II, zákonnou   sudkyňou   sa   stala   JUDr.   D.   B.,   tvrdá   bojovníčka   proti   oslobodeniu   od poplatkov...

Okresný   súd   Bratislava   II   uznesením   52   C/265/2008-38   zo   dňa   29.   01.   2009 neoslobodil žalobcu od poplatkov, hoci mal byť oslobodený zo zákona a z dôvodov zlej sociálnej situácie čo mal súd zdokladované prípisom zo dňa 10. 10. 2008 a 30. 12. 2008... Sudkyňa B. vymáha poplatok vo výške 99.648 Eur... Krajský   súd...   toto   chybné   rozhodnutie,   neoslobodenie   od   poplatkov   potvrdil uznesením   6   Co/316/09-64   opäť   na   neverejnom   pojednávaní,   teda   protizákonne   a proti medzinárodným dohovorom čl. 6 ods. 1 a čl. 13. Okrem toho bolo uznesenie doručené bez pečiatky Okresného súdu.“

2.   Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľ   je navrhovateľom v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy (požadovanej v sume   3   319   391,89   €)   proti   sudcom   Okresného   súdu   Bratislava   I a krajského   súdu. Predmetné konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 52 C 265/2008. Okresný súd uznesením č. k. 52 C 265/2008-38 z 29. januára 2009   nevyhovel   žiadosti   sťažovateľa   z 10.   októbra   2008   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov   (vzhľadom   na v konaní   zistené   majetkové   pomery   sťažovateľa).   Uznesením z 15. mája 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa, „aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia   zaplatil   súdny   poplatok   za   návrh   v sume   99.648   Eur“ (súdny   poplatok   bol „vyrubený podľa položky č. 7b písm. b Sadzobníka súdnych poplatkov“). Proti tomuto uzneseniu podal 1. júna 2009 sťažovateľ odvolanie („Odvolanie proti hnusnému uzneseniu zo dňa 15. 05. 2009...“) a ďalším podaním z toho istého dňa „Sťažnosť proti sudkyni... porušujúcej   zákony...“.   Krajský   súd   uznesením   č.   k.   6   Co   316/09-64,   6   NcC   27/09 z 30. septembra 2009 o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 15. mája 2009   a jeho   námietke   zaujatosti   rozhodol   tak,   že   prvostupňové   rozhodnutie   potvrdil a sudkyňu   okresného   súdu   JUDr.   D.   B.   nevylúčil   z prejednávania a rozhodovania   veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 52 C 265/2008. (Ústavný súd poznamenáva, že k sťažnosti   pripojené   uznesenie   krajského   súdu   bolo   označené   okrúhlou   pečiatkou „Krajský súd v Bratislave -112-“ so štátnym znakom v strede, pozn.)

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „... Krajský súd... porušil základné práva D. B. garantované čl. 6 ods. 1 – právo na verejné   prerokovanie...   veci   a spravodlivé   súdne   konanie   a čl.   13...   právo   na   účinný opravný prostriedok podľa medzinárodného dohovoru...

Ústavný súd... ruší uznesenie Krajského súdu... 6 Co/316/09-64 a 6 NcC/27/09 zo dňa 30. 09. 2009 ako protizákonné a vec vracia späť na ďalšie konanie...

Krajský   súd...   je   povinný   zaplatiť   satisfakciu   D.   B.   vo   výške   30.000   Eur   pre opakované porušovanie jeho základných práv a pre nepoučitelnosť súdu, v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

Krajský súd... je povinný zaplatiť trovy konania. V prípade omeškania je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 17.6 % ročne z dĺžnej sumy, od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia...

Krajský súd... je povinný sa písomne ospravedlniť D. B. za opakované porušovanie jeho   základných   práv   zrozumiteľne   a jasne   v lehote   15   dní   od   doručenia   nálezu.“ Sťažovateľ   súčasne   požiadal „o   ustanovenie   advokáta   na   konanie   pred   Ústavným súdom...“.

II.

3. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   každý   má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne... prejednaná... Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

7. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal okrem iného aj porušenie svojho práva na verejné prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu hlavne z dôvodu, že sa neuskutočnilo verejné zasadnutie senátu krajského súdu.

8.   Podľa   §   214   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c) to vyžaduje dôležitý verejný   záujem.   Podľa   §   214   ods.   2   OSP   v   ostatných   prípadoch   možno   o   odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z § 214 OSP vyplýva, že základnou formou konania o odvolaní je konanie bez pojednávania. S pojednávaním koná odvolací súd len za predpokladu, že odvolanie je podané proti rozhodnutiu vo veci samej, a to vždy, ak je splnený jeden z procesných predpokladov ustanovených v § 214 ods. 2 písm. a) až písm. c) OSP.   Keďže   ani   jeden   z   uvedených   procesných   predpokladov   na   nariadenie   verejného pojednávania nebol podľa názoru krajského súdu naplnený, o odvolaní sťažovateľa bolo rozhodnuté na neverejnom pojednávaní. Z tohto pohľadu preto ústavný súd nenachádza bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom a uznesením krajského súdu, proti   ktorému   sťažnosť   smeruje,   a   namietaným   porušením   jeho   práva   na   verejné prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedeného dôvodu sťažnosť v tejto jej časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

9. Sťažovateľ namieta aj porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru. Neuvádza   však,   akým   postupom   (resp.   konaním)   krajský   súd   toto   porušenie   spôsobil. Argumentácia sťažovateľa sa teda zúžila iba na samotné konštatovanie o porušení jeho označených práv bez zdôvodnenia, v čom má podľa neho toto porušenie spočívať.

10. Keďže sťažovateľ neuvádza žiadne konkrétne výhrady vo vzťahu k namietanému porušeniu označených článkov dohovoru   napadnutým postupom   a rozsudkom krajského súdu, nedostatok odôvodnenia neumožňuje ústavnému súdu sa s touto časťou sťažnosti vysporiadať,   resp.   mu   oponovať   konkrétnymi   argumentmi.   Pretože   sťažovateľ   okrem konštatácie   o   porušení   svojich   označených   práv   postupom   krajského   súdu   a   jeho napadnutým uznesením toto porušenie ničím neodôvodnil, nepreukázal tým ani existenciu príčinnej súvislosti medzi označeným uznesením krajského súdu a namietaným porušením označených   práv.   Už   z   tohto   samotného   faktu   možno   vyvodiť   záver   o   zjavnej neopodstatnenosti jeho sťažnosti v tejto jej časti.

11.   Nevyhnutnou   podmienkou   konania   ústavného   súdu   o   individuálnej   sťažnosti fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   podľa   čl.   127   ústavy   je vznesenie   relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, príp. inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu   atď.).   Sťažovateľ   však   takéto   námietky   vo svojej sťažnosti neuviedol. Samotný subjektívny názor sťažovateľa o porušení jeho práv nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k namietanému porušeniu týchto práv. Absencia objektívnych okolností, ktoré by dovolili takýto záver, vylučuje možnosť prijatia sťažnosti   na   ďalšie   konanie.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   v   tejto   časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

12.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   z   dôvodov   uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2009