SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 376/2015-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2015v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňákaa Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejadvokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1569/2009 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1569/2009p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.37 Er 1569/2009 konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristoeur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 533,58 €(slovom päťstotridsaťtri eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Košice Ip o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej,Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. I. ÚS 376/2014-16 zo 16. septembra 2015 prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1569/2009(ďalej aj „namietané exekučné konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľke bolo doručené16. júla 2010 upovedomenie o začatí exekúcie súdnym exekútorom voči nej, proti ktorémupodala 26. júla 2010 (2. augusta 2010) námietky. Namietala v nich, že exekučný titul(platobný rozkaz) jej nebol nikdy doručený, a teda nemohol ani nadobudnúť právoplatnosť.Okresný súd (prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka) vydal 25. októbra 2010uznesenie, ktorým zamietol námietky sťažovateľky. Proti uzneseniu podala sťažovateľka10. novembra 2010 odvolanie. Napriek tomu, že o námietkach bol povinný rozhodnúťv lehote 60 dní, okresný súd jej právnej zástupkyni až 20. mája 2015 doručil uzneseniezo 14. mája 2015, ktorým jej odvolaniu nevyhovel. Dňa 3. júna 2015 podala sťažovateľkanávrh na zastavenie a odklad exekúcie, o ktorom nebolo dosiaľ rozhodnuté.
3. Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že okresný súd napriek tomu, žeuž v máji 2011 samotný oprávnený v namietanom exekučnom konaní navrhol okresnémusúdu exekúciu zastaviť, o tomto návrhu tiež ešte nerozhodol. Vzhľadom na dĺžku tohtokonania, ktorá je zjavne neprimeraná, je sťažovateľka toho názoru, že sťažnosť na prieťahyv konaní predsedovi okresného súdu nie je už účinným prostriedkom nápravy, pretoju nepodala.
4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavnýsúd nálezom rozhodol, že okresný súd v namietanom exekučnom konaní porušiljej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru. Súčasne navrhuje ústavnému súdu, aby prikázal okresnému súdu konaťv namietanom exekučnom konaní bez zbytočných prieťahov, a domáha sa aj priznaniafinančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a úhrady trov konania.
5. Predseda okresného súdu sa k sťažnosti sťažovateľky vyjadril podaniamisp. zn. 1SprV/275/2015 z 11. augusta 2015 a 27. októbra 2015, v ktorých okrem inéhouviedol:
„Súd dňa 15. 7. 2009 poveril vykonaním exekúcie vo veci oprávneného ⬛⬛⬛⬛ proti povinnej ⬛⬛⬛⬛ bytom ⬛⬛⬛⬛, o vymoženie 167,63 EUR s prísl. súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka. Dňa 24. 8. 2010 exekútor doručil súdu námietky povinnej proti exekúcií. Uznesením č. k. 37Er/1569/2009-40 zo dňa 25. 10. 2010 súd námietky povinnej proti exekúcií zamietol. Dňa 15. 11. 2010 povinná doručila súdu odvolanie proti uzneseniu. O odvolaní proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, rozhodol sudca uznesením č. k. 37Er/1569/2009-58 zo dňa 14. 5. 2015.
Dňa 4. 6. 2015 povinná doručila súdu návrh na zastavenie exekúcie. O tomto návrhu súd zatiaľ nerozhodol.
Keďže sudca rozhodol o odvolaní povinnej proti uzneseniu č. k. 37Er/1569/2009-40, ktoré vydal vyšší súdny úradník až 14. 5. 2015, t. j. po 4 rokoch a 7 mesiacoch, považujem túto lehotu aj vzhľadom na zaťaženosť súdu za neprimeranú...
Na Vašu žiadosť sp. zn. I. ÚS 376/2015-20 z 14. 10. 2015 o podanie informácie o vykonaných procesných úkonoch vo veci sp. zn. 37Er/1569/2009 od 11. 9. 2015 Vám oznamujem nasledovné:
V súdnom spise sp. zn. 37Er/1569/2009 sa nenachádza návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z 9. 2. 2011, ktorý mal súdu postúpiť súdny exekútor Mgr. Štefan Marček dňa 10. 5. 2011.
Dňa 23. 10. 2015 boli fotokópie návrhov na zastavenie exekúcie postúpené do spisu sp.zn. 37Er/1569/2009 a ešte v tento deň sudkyňa dala pokyn vyžiadať si od súdneho exekútora kompletný spis sp. zn. EX 4717/09, aby o predmetných návrhoch mohol súd rozhodnúť...“
6. Sťažovateľka k vyjadreniam predsedu okresného súdu doručila ústavnému súdu23. novembra 2015 toto vyjadrenie:
«Chronológia priebehu exekučného konania na Okresnom súde Košice I obsiahnutá vo vyjadrení Okresného súdu Košice I z 11. 8. 2015 zodpovedá priebehu konania, predovšetkým vo vzťahu k rozhodovaniu o námietkach sťažovateľky proti exekúcii. Pokiaľ ide o vyjadrenie Okresného súdu Košice I z 27. 10. 2015, v ktorom tento uvádza, že sa v súdnom spise 37Er nenachádza návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z 9. 2. 2011, ktorý mal postúpiť súdu súdny exekútor Mgr. Štefan Marček, dávam do pozornosti ústavnému súdu, že som spolu so sťažnosťou sťažovateľky predložila ústavnému súdu aj fotokópie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie z 9. 2. 2011, postúpenie tohto návrhu súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom a fotokópiu doručenky, z ktorej vyplýva, že písomnosť súdneho exekútora opatrená spisovou značkou, pod ktorou sa exekučné konanie viedlo u súdneho exekútora, ako aj označením obsahu zásielky „návrh oprávneného na zastavenie exekúcie“, bola doručená Okresnému súdu Košice I dňa 10. 5. 2011.
Zásielku prevzal splnomocnenec s preukazom č. 2302/10. Vzhľadom na uvedené, tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení zo dna 27. 10. 2015 teda nezbavujú Okresný súd Košice I zodpovednosti za to, že o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie doposiaľ (do dnešného dňa nebolo sťažovateľke doručené rozhodnutie o zastavení exekúcie) rozhodnuté.
Je pritom potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o zastavení exekúcie v prípade návrhu na jej zastavenie podaného oprávneným je obligatórnym.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku – „Súd exekúciu zastaví, ak jej zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie“.
Sťažovateľka považuje postup súdu tak pri rozhodovaní o jej odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o jej námietkach proti exekúcii, tak aj o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, nielenže za porušenie jej namietaných práv, ale za taký postup, ktorý ju vystavil nielenže bez zákonného dôvodu, ale priamo v rozpore s ustanoveniami zákona neistote, ktorá ovplyvňovala niekoľko rokov jej život a doposiaľ je tejto neistote vystavená.
Predmetom (istinou) vymáhaným v exekučnom konaní je suma 167,63 €, ktorá je úročená úrokom z omeškania vo výške 17,6 %, teda za 5 rokov exekúcie uvedená suma vzrástla, len pokiaľ ide o úroky z istiny, o 88 %.
Sťažovateľka teda 5 rokov nevedela či nebude povinná zaplatiť sumu 167,63 €, ale aj sumu 1021,94 € vyčíslených v upovedomení o začatí exekúcie, teda sumu niekoľko násobne prevyšujúcu pôvodnú istinu.
Sťažovateľka je osobou, ktorá pracuje v zamestnaneckom pomere a úhrada takejto sumy by mala pre ňu vážne dôsledky. Z uvedených dôvodov vníma porušovanie namietaných práv osobitne citlivo.
Zdôrazňujúc, že už viac než 4,5 roka mohla byť táto neistota odstránená rozhodnutím o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, považuje postup Okresného súdu Košice I za neospravedlniteľný.
Sťažovateľka si zároveň uplatňuje a vyčísľuje trovy konania vo výške 533,58 €, ktoré pozostávajú z úkonov právnych služieb:
01. 06. 2015 prevzatie a príprava zastupovania 177,86 €
18. 06. 2015 podanie sťažností 177,86 €
23. 11. 2015 vyjadrenie 177,86 € (odmena za 1 úkon právnej služby (1/6 výp. základu § 11, ods. 3, Vyhlášky 655/2004 Z. z.) 139,83€ + režijný paušál vo výške 8,39 €, čo je spolu 148,22 € + 20 % DPH (29,64 €)
- 177.86 €).»
7. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sas ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1569/2009.
10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osobadomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnostiso všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súdi bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorýmisú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdnehokonania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdupre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahuveci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky v namietanomexekučnom konaní (obdobne napr. I. ÚS 37/2014).
12.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právneja ani skutkovej stránke nemožno rozhodovanie o návrhu na zastavenie a odklade exekúciev rámci exekučného konania, ktoré patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, hodnotiťako zložité.
12.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd pri preskúmaní spisuokresného súdu sp. zn. 37 Er 1569/2009 nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľkaprispela k zbytočným prieťahom v konaní, hoci na druhej strane na jej ťarchu možnopričítať, že od 15. novembra 2010, keď doručila okresnému súdu odvolanie proti jehouzneseniu zamietnutí jej námietok proti exekúcii, prakticky až do 3. júna 2015, keď podalanávrh na zastavenie a odklad exekúcie, sa o svoju vec vôbec nezaujímala (vigilantibus iura),čo ústavný súd zohľadnil pri priznaní výšky finančného zadosťučinenia.
12.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd preskúmal spis okresného súdu sp. zn. 37 Er 1569/2009 a zistil,že okresný súd bol nečinný od 25. októbra 2010, keď vydal (prostredníctvom súdnehoúradníka)uznesenie,ktorýmzamietolnámietkysťažovateľkyprotiexekúcii,až do 14. mája 2015, keď o jej odvolaní rozhodol sudca okresného súdu (nečinnosť viacako 54 mesiacov bez akejkoľvek zákonnej prekážky). Dňa 4. júna 2015 podala sťažovateľkanávrh na zastavenie a odklad exekúcie, o ktorom tiež nebolo dosiaľ rozhodnuté.Navyše ústavný súd z príloh k sťažnosti zistil, že 9. februára 2011 oprávnený v exekučnomkonaní podal na exekútorskom úrade návrh na zastavenie exekúcie proti povinnejsťažovateľke o vymoženie 167,63 € s prísl. a následne súdny exekútor 4. mája 2011 vo vecivedenej pod sp. zn. EX 4717/09 (k sp. zn. 17 Er 1569/2009, pozn.) postúpil tento návrhokresnému súdu (na doručenke je podpis splnomocneného zástupcu okresného súdus dátumom 10. máj 2011). V spise okresného súdu sa však tieto podania nenachádzalia nie sú zaevidované, čo možno pripísať na ťarchu okresného súdu a jeho administratívy.
13. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel ku záveru, že doterajším postupomokresného súdu v namietanom exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a týmaj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
III.
14. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickejosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boliporušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
15. V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnémusúdu prikázal, aby v namietanom exekučnom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2výroku nálezu).
16. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančnéhozadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeranéhofinančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinnýho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavnéhosúdu.
17. Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €z dôvodu, že celková doba konania o výkone rozhodnutia pred okresným súdom, ktoráuplynula od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t. j. od 26. októbra 2009,„hoci odpadli už všetky procesné dôvody na jej pokračovanie je neprimeraná, ničím neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná“.
18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochranyporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlospôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciuporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva(IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahypriznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu (bod 12.2), pričom zohľadnilaj okolnosť „čo je v hre“.
19. Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri body 6, 12.2a 12.3) ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančnézadosťučinenie, a to v sume 300 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť sťažovateľkev lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku nálezu).
20. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákonao ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančnézadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 300 €. Zobral pritom do úvahy aj to,že na ochranu jej práv postačuje, že ústavný súd vo veci vyslovil porušenie jej označenýchpráv, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal aj trovy právnehozastúpenia v nemalej sume. Navyše mu nie je známy iný dôvod na ďalšie pokračovanietohto exekučného konania so zbytočnými prieťahmi, keďže z priložených listín a vyjadreníúčastníkov je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie podala aj samotná oprávnená v tomtoexekučnom konaní a okresný súd by mal na základe tohto nálezu ústavného súdua jej návrhu, čo v najkratšej dobe rozhodnúť o zastavení exekúcie proti sťažovateľke.Ústavný súd sa tiež na základe už uvedeného nedomnieva, že sťažovateľke bola spôsobenátaká závažná ujma, ako uviedla vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu jej právnazástupkyňa. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedenév bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
21. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke,ktorá bola vo veci namietaného porušenia práva úspešná, vznikli trovy konania z dôvodujej právneho zastúpenia advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou. Advokátka vykonalav roku 2015 tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísaniea podanie sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu. Odmena za jeden úkonprávnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskejrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnychslužieb v znení neskorších predpisov je 1/6 z výpočtového základu. Odmena za jedenprávny úkon vykonaný v roku 2015 je 139,83 €, spolu s režijným paušálom 8,39 €predstavuje sumu 148,22 €. Odmena advokátke za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálnanáhrada predstavuje sumu 444,66 €. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je aj platcomDPH, uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhláškya podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli teda priznanév celkovej sume 533,58 € (bod 4 výroku nálezu), ktorú je okresný súd povinný zaplatiťna účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149OSP).
22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2015