znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 376/2010-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14.   decembra   2010 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka vo veci sťažnosti J. Č., K., zastúpeného advokátkou JUDr. K. M. P., Ž., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 D 1314/2001 (pred 18. májom 2010 vedenom pod sp. zn. D 1314/2001) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. D 1314/2001 (po 18. máji 2010 vedenom pod sp. zn. 4 D 1314/2001) p o r u š e n é   b o l o.

2. J. Č. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Čadca   p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Čadca   j e   p o v i n n ý   uhradiť J. Č. trovy právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. K. M. P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 376/2010-12   z   21.   októbra   2010   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 1314/2001 (po 18. máji 2010 vedenom pod sp. zn. 4 D 1314/2001, pozn.).

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v takto opísanom skutkovom stave:

„Na Okresnom súde... je na základe návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva vedené   dedičské   konanie   po   poručiteľovi   J.   Č.,   pričom   jedným   z dedičov   a účastníkom konania je sťažovateľ. Vec je vedená na Okresnom súde... pod sp. zn. D 1314/2001. Dňa 17. 09. 2007 sťažovateľ podal na Ústavnom súde... sťažnosť... Sťažnosť... bola prijatá a rozhodnutá Nálezom... č. k. I. ÚS 228/07-37 zo 06. 03. 2008 tak, že základné právo J. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2... a právo na prejedanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1... Okresným súdom... vedenom pod sp. zn. D 1314/2001 porušené bolo. Okresnému súdu... prikazuje v konaní vedenom pod sp. n. D 1314/2001 konať bez zbytočných prieťahov...

Z hľadiska dĺžky celého dedičského konania nemožno neprihliadnuť k tomu, že toto konanie trvá už takmer 11 rokov.

Sťažovateľ je toho názoru, že postup Okresného súdu... vo veci vedenej pod sp. zn. D 1314/01 porušuje stále jeho základné právo...

V dedičskom konaní nie je sporné, že sťažovateľ je dedičom a z titulu dedičstva nadobudol majetok. Nečinnosť štátneho orgánu však spôsobuje, že nebola vydaná verejná listina   s   obsahom,   ktorý   zodpovedá   náležitostiam...   Absencia   verejnej   listiny   bráni sťažovateľovi reálne a pokojne užívať predmet svojho vlastníctva.“

3. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1/ Základné právo J. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy...   a   právo   na   prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru...   postupom   Okresného   súdu...   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   D   1314/2001 porušené bolo.

2/ Okresnému súdu... prikazuje vo veci vedenej pod sp. n. D 1314/2001 konať bez zbytočných prieťahov.

3/ J. Č. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd... povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4/ Okresný súd... je povinný uhradiť J. Č. trovy právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. K. M. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ takto: „... pretrvávajúcim pocitom neistoty, ktorý vyplýva zo situácie, že nemôže pokojne užívať svoj majetok. Sťažovateľ je doslova bezradný vo vzťahu k nečinnosti súdu. Sťažovateľ primerané finančné zadosť učinenie odôvodňuje aj pocitmi márnosti a nespravodlivosti, ktoré ho sprevádzajú pri porušovaní jeho základného práva... Nemožno nezohľadniť ani samotný vek sťažovateľa (76 rokov poznámka) pričom v dôsledku zbytočných prieťahov sa kráti sťažovateľovi možnosť pokojne užívať svoj majetok.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania. Za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 1298/10 z 2. novembra 2010. Právna zástupkyňa sťažovateľa zaujala stanovisko k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 2. decembra 2010.

4.1 Predseda okresného súdu po uvedení chronológie úkonov vo veci vo svojom vyjadrení uviedol: „... Dňa 27. 3. 2006 bol spis zaslaný súdnemu komisárovi JUDr. A. K., ktorý vo veci rozhodol dňa 2. 5. 2007 (čl. 74). Voči rozhodnutiu podal odvolanie J. Č. dňa 1. 8. 2008.... Po zaplatení súdneho poplatku bol spis dňa 13. 2. 2009 zaslaný na Krajský súd v Žiline. Z krajského súdu bol spis vrátený dňa 19. 5. 2009 (čl. 99), uznesenie OS Čadca bolo   zrušené.   Rozhodnutie   KS   sa   doručovalo   účastníkom   konania.   Spis   bol   opätovne zaslaný JUDr. A. K., ktorý vo veci rozhodol dňa 29. 10. 2009 (čl. 118). Spis bol súdu doručený dňa 21. 12. 2009. Rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené dňa 4. 2. 2010. Voči uzneseniu zo dňa 29. 10. 2009 podal odvolanie J. Č. (čl. 136). Dňa 10. 5. 2010 doplnil dôvody odvolania...

Opatrením predsedu súdu bol spis dňa 18. 5. 2010 pridelený v súlade s Rozvrhom práce na ďalšie konanie JUDr. J. M., nakoľko JUDr. E. M. odišla pracovať na Krajský súd... Sudkyňa uznesením zo dňa 28. 5. 2010 uznesenie zo dňa 29. 10. 2009 zrušila a vec nariadila vrátiť notárovi na ďalšie konanie a rozhodnutie (čl. 140). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 7. 2010.

Súdny komisár vo veci opätovne rozhodol dňa 29. 10. 2009 a spis vrátil súdu dňa 27. 9. 2010, kedy bol spis predložený vyššej súdnej úradníčke na ďalší postup.

Vzhľadom na vyššie uvedené konštatujem, že v konaní 4 D 1314/01 boli spôsobené prieťahy v konaní.“

4.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v   stanovisku   z   2.   decembra   2010,   ktorým reagovala na vyjadrenie predsedu okresného súdu, uviedla:

«Sťažovateľ oznamuje Ústavnému súdu SR, že do dnešného dňa nebolo v jeho veci rozhodnuté. Vo vyjadrení odporcu zn. Spr. 1298/10 z 02. 11. 2010 sú zjavné nezrovnalosti, keď tvrdí, že „Súdny komisár vo veci opätovne rozhodol 29. 10. 2010 a spis vrátil súdu dňa 27. 10. 2010, kedy bol spis predložený vyššej súdnej úradníčke na ďalší postup.“»

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   v   primeranej   lehote   (I.   ÚS   40/02,   I.   ÚS   41/03, I. ÚS 65/04).

II.

6. Zo   sťažnosti   a z jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 4 D 1314/2001 (pred 18. májom 2010 vedeného pod sp. zn. D 1314/2001) a s prihliadnutím aj na skutkový stav zistený v konaní pred ústavným súdom sp. zn. I. ÚS 228/07, keďže ide o to isté konanie okresného súdu, ústavný súd zistil:

Sťažovateľ je v procesnom postavení účastníka dedičského konania po poručiteľovi J. Č., zomrelom..., ktoré sa začalo na podnet P. Č., N. 520, na okresnom súde 15. decembra 1999, ktorý okresný súd v ostatnom čase zaevidoval pod sp. zn. 4 D 1314/01. Od vynesenia nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 228/07-37 zo 6. marca 2007 okresný súd vykonal tieto úkony vo veci:

Súdny komisár 21. apríla 2008 nariadil termín prerokovania dedičstva na 2. máj 2008 a predvolal účastníčku konania Ž. P., ktorá doručenku prevzala 22. apríla 2008. Sťažovateľ nebol predvolaný.

- 2. mája 2008 súdny komisár spísal zápisnicu v dedičskej veci po poručiteľovi J. Č., podľa ktorej bolo rozhodnuté vo veci samej, za dedičov nebol nikto prítomný,

-   7.   mája   2008   okresný   súd   prevzal   predmetný   spis   s   návrhom   uznesenia   č.   k. 4 D 1314/201 Dnot 270/2001-74 z 2. mája 2008,

- 4. augusta 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu č. k. D 1314/2001 Dnot 270/2001-74 z 2. mája 2008 z dôvodu odňatia možnosti konať,

-   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   D   1314/2001   z   23.   septembra   2008   vyzval sťažovateľa, aby v lehote 3 dní zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie,

- sťažovateľ súdny poplatok zaplatil a 10. októbra 2008 oznámil okresnému súdu, že súhlasí s rozhodnutím o odvolaní bez nariadenia pojednávania,

- 13. novembra 2008 okresný súd vyzval účastníkov dedičského konania (včítane sťažovateľa), aby sa vyjadrili k podanému odvolaniu sťažovateľa v lehote 15 dní,

- 11. decembra 2008 sťažovateľ oznámil, že mu okresný súd doručil jeho vlastné odvolanie, ku ktorému nemá dôvod sa vyjadrovať,

-   okresný   súd   13.   februára   2009   spracoval   predkladaciu   správu   a   zaslal   spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní sťažovateľa, krajský súd uznesením sp. zn. 6 CoD/4/2009 z 31. marca 2009 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, okresný súd spis prevzal 19. mája 2009,

- 30. júla 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala okresný súd o doručenie rozhodnutia krajského súdu,

-   súdny   komisár   9.   septembra   2009   nariadil   termín   prerokovania   dedičstva   na 29. september 2009 a predvolal účastníkov konania,

- 29. septembra 2009 súdny komisár spísal zápisnicu v dedičskej veci po poručiteľovi J. Č., sťažovateľ bol prítomný na prerokovaní dedičstva, ostatní dedičia boli neprítomní, súdny komisár oboznámil rozhodnutie krajského súdu z 31. marca 2009 a pojednávanie odročil na 29. október 2009,

- 29. októbra 2009 súdny komisár spísal zápisnicu v dedičskej veci po poručiteľovi J. Č., podľa ktorej bolo rozhodnuté vo veci samej,

-   21.   decembra   2009   okresný   súd   prevzal   predmetný   spis   od   notára   s   návrhom uznesenia č. k. D 1314/201 Dnot 270/2001-118 z 29. októbra 2009,

- 4. februára 2010 okresný súd doručil pošte zásielky s rozhodnutím vo veci samej,

- 23. marca 2010 okresný súd požiadal Register obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici o oznámenie adresy pobytu Ž. P.,

-   Register   obyvateľov   Slovenskej   republiky   v   Banskej   Bystrici   30.   marca   2010 okresnému súdu oznámil adresu pobytu Ž. P.,

- 20. apríla 2010 právna zástupkyňa sťažovateľa urgovala na okresnom súde zaslanie rozhodnutia vo veci samej (písomne bolo žiadané 11. februára 2010 a opakovane 4. marca 2010),

- 6. mája 2010 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č.   k. D 1314/2001, Dnot 270/2001-118 z 29. októbra 2009,

- opatrením predsedu okresného súdu č. Spr. 630/2010 z 18. mája 2010 bol spis s účinnosťou od 1. júna 2010 pridelený na ďalšie konanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. J. M. a bola mu pridelená sp. zn. 4 D 1314/2001,

- okresný súd uznesením č. k. 4 D 1314/201-140, Dnot 270/2001 z 28. mája 2010 zrušil uznesenie č. k. 4 D 1314/201 Dnot 270/2001-118 z 29. októbra 2009 a vec vrátil notárovi na ďalšie konanie a rozhodnutie,

-   27.   septembra   2010   okresný   súd   prevzal   predmetný   spis   od   notára   s   návrhom uznesenia po oprave č. k. 4 D 1314/201 Dnot 270/2001-143 z 29. októbra 2009.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných   prieťahov.   Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

10.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov (i práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote)   je   podľa   ustálenej   judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa podľa   § 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 247/03,   IV.   ÚS   272/04)   ústavný   súd   zohľadnil   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú právna   a faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho konania   a postup   samotného   súdu.   Za   súčasť   prvého   kritéria   ústavný   súd   považuje   aj povahu prerokúvanej veci.

11.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o vyporiadaní dedičstva. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

11.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   pri   preskúmaní   spisu   nezistil   okolnosť,   ktorou   by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní.

11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu   označených   práv   sťažovateľa,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a z pripojených dokumentov, ako aj zo stanovísk   účastníkov   konania   a   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatuje   predovšetkým   neefektívne   správanie   okresného   súdu,   ktoré   v   spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania (11 rokov) a už konštatovanými prieťahmi ústavným súdom (nález sp. zn. I. ÚS 228/07 zo 6. marca 2007) mali za následok zistenie ďalších prieťahov (od apríla 2007), pretože okresný súd nevykonával úkony smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia nachádzali. Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľa, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal. Okresný súd však vzhľadom na celkovú dĺžku konania a už   uvedené   rozhodnutie   ústavného   súdu   o   zistených   prieťahoch   nekonal   sústredene a efektívne,   lebo   vydané   rozhodnutie   sp.   zn.   D/1314/2001   z   2.   mája   2007   napadol odvolaním   sťažovateľ,   ktoré   následne   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   6 CoD/4/2009 z 31. marca   2009   zrušil,   predovšetkým   preto,   že „napadnuté   uznesenie...   okresný   súd neodôvodnil   zákonu   zodpovedajúcim   spôsobom,   jeho   závery   sú   nepreskúmateľné a nepresvedčivé...“.   Z   kontextu   uvedeného   vyplýva,   že   ak   by   bol   okresný   súd   konal koncentrovane   a dôsledne   rešpektoval   právnu   normu,   vec   by   už   bola   s   najväčšou pravdepodobnosťou   právoplatne   skončená.   Okresný   súd   si   teda   nezvolil   taký   procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľ obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu   vyplýva,   že   okresný   súd   bol   vo   veci   sťažovateľa   v podstate   nečinný.   Nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. 4 D/1314/2001 (predtým sp. zn. D/1314/2001) ako celok, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony okresného súdu. V neposlednom rade okresný súd prieťahy v konaní priznal.

12. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   D/1314/2001   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

13.   Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 4 D/1314/2001 konal bez zbytočných prieťahov   vzhľadom   na   to,   že   táto   povinnosť   mu   už   bola   uložená   nálezom   sp.   zn. I. ÚS 228/07   zo   7.   marca   2008   (m.   m.   I.   ÚS   232/05,   IV.   ÚS   187/05,   II.   ÚS   96/06, IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

14.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné   zadosťučinenie.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   ESĽP,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 D/1314/2001 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu). K uvedenému ústavný súd dodáva, že nálezom sp. zn.   I.   ÚS   228/07   zo   7.   marca   2008   už   priznal inter   alia sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (za obdobie do 6. marca 2008).

15. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ si uplatnil prostredníctvom svojej advokátky trovy konania za zastupovanie pred ústavným súdom listom z 2. decembra 2010, a to za dva úkony právnej pomoci, ktoré mu ústavný súd aj priznal v požadovanom rozsahu, t. j. v sume 254, 88 €. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 721,40 € a predstavuje 120,23 € + paušál 7,21 €. Z uvedených   dôvodov ústavný súd v tejto časti   rozhodol   tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   (§   31a   zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

16. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2010