znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 376/09-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Občianskeho združenia S., K., a Občianskeho združenia P., K., zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   inom   orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   v konaní   o ich   podnete   vedenom   pod   sp.   zn. VI/2 Gd 165/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Občianskeho združenia S. a Občianskeho združenia P.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra 2009   faxom   a   30.   októbra   2009   poštou   doručená   sťažnosť   Občianskeho   združenia   S. a Občianskeho   združenia   P.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   porušenie základného   práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom (a tiež nekonaním) Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní o ich podnete vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 165/09.

2. Sťažnosť sťažovateľov vychádzala z tohto nimi uvedeného skutkového stavu:«Dňa   10.   3.   2009   podali   sťažovatelia...   podnet   na   to,   aby   prokurátor   Krajskej prokuratúry v Košiciach podal v súlade s ustanovením § 27 Zákona o prokuratúre protest proti rozhodnutiu mesta K. sp. zn. MK-08/211286/IV zo dňa 7. 7. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9. 7. 2008, ktorým mesto K.... ako stavebný úrad vydal rozhodnutie o umiestnení stavby „HOTEL... B.“ pre navrhovateľa I., a. s. na parcele č. 63/15 a 63/4 k. ú.... v rozpore s územným plánom K....

Územný   plán   mesta   K.,   jeho   záväzná   časť,   bola   vyhlásená   Všeobecne   záväzným nariadením   č.   39   z   roku   1998,   ktorým   sa   vyhlasuje   záväzná   časť   územného   plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K.

Podľa VZN mesta K. č. 39, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 22. 7. 1998, záväznou časťou územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K. sú podľa § 2 písm. b/ funkčné využitia územia podľa čistopisu grafickej prílohy.

Ako vyplýva   z tejto   grafickej časti územného   plánu K.,   tak   ako   bol   tento   platný a účinný ku dňu rozhodnutia K. o umiestnení stavby, parcela č. 63/15 a 63/4 sú v územnom pláne mesta funkčne určené ako plochy verejnej zelene...

Sťažovatelia   v   podnete   podotkli,   že   napadnuté   rozhodnutie   je   aj   v   rozpore   so Všeobecne záväzným nariadením mesta K. č. 2 o zakladaní, údržbe a ochrane zelene, ktoré nadobudlo   účinnosť   dňa   19.   12.   1991,   kde   v   článku   6   ods.   4   citovaného   všeobecne záväzného nariadenia je uvedené, že v lokalite okrem iného „Park B.“ platí absolútna nedotknuteľnosť tohto parku a jeho zelených plôch okrem sadovníckej činnosti.

Zo   skutočnosti,   že   na   ploche   verejnej   zelene   Parku   B.   je   územným   rozhodnutím povolená stavba, vyplýva, že toto územné rozhodnutie bolo vydané v rozpore s citovaným všeobecne   záväzným   nariadením,   keďže   umiestňuje   stavbu   na   území   parku   v B.,   pri realizácii   ktorej   nesporne   dôjde   k   porušeniu   vyššie   citovaného   ustanovenia   VZN o nedotknuteľnosti stromov a zelene v tejto lokalite.»

3. O vybavení tohto podnetu informovala Krajská prokuratúra v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) sťažovateľov listom č. k. Kd 104/09-7 z 12. mája 2009, ktorým im oznámila,   že   prokurátor „vo   veci   vyššie   uvedeného   podnetu   mesto   K.   upozornil   na porušovanie   ustanovení   Zákona   č.   50/1976   Zb.   o   územnom   plánovaní   a   Stavebnom poriadku.   Z   uvedeného   oznámenia   teda   vyplýva,   že   prokurátor   krajskej   prokuratúry nepodal proti spomínanému rozhodnutiu o umiestnení stavby protest.“

4.   Proti   spôsobu   vybavenia   podnetu   krajskou   prokuratúrou   podali   sťažovatelia generálnej   prokuratúre „opakovaný   podnet   zo   dňa   23.   6.   2009“,   v ktorom   žiadali,   aby generálny prokurátor Slovenskej republiky „preskúmal spôsob vybavenia ich podnetu zo dňa 10. 3. 2009 a vydal záväzný pokyn na podanie protestu prokurátora proti napadnutému rozhodnutiu o umiestnení stavby“. Generálna prokuratúra listom č. k. VI/2 Gd 165/09-7 z 21.   augusta   2009   oznámila   sťažovateľom,   že „...   ani   v   čase   vybavovania   Vášho predchádzajúceho podnetu neboli a tiež ani v súčasnosti   nie sú splnené podmienky na podanie protestu prokurátora proti Vami namietanému rozhodnutiu... Týmto je Váš podnet Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vybavený.“.

5.   Podľa   názoru   sťažovateľov „Upozornenie   prokurátora   je   prostriedkom,   ktorý nezabezpečuje   odstránenie   porušenia   zákonnosti,   ale   upozorňuje   na   nedostatky   pri rozhodovaní a činnosti orgánov verejnej správy...

...   sťažovatelia...   považujú   za   nerozhodné   to,   že   v   čase   po   vydaní   stavebného rozhodnutia o umiestnení stavby došlo k prijatiu uznesenia Mestského zastupiteľstva v K. č. 773,   ktorým   boli   schválené   zmeny   a   doplnky   územného   plánu   hospodársko-sídelnej aglomerácie K. lokalita K. a uznesenia č. 776, ktorým bola schválená zmena územného plánu B., lokalita K.

Tieto následné uznesenia mestského zastupiteľstva totiž nijakým spôsobom nemenia protiprávnosť napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nesporne v čase jeho vydania   nebolo   v   súlade   s   územným   plánom   hospodársko-sídelnej   aglomerácie   K.   ani s územným   plánom   zóny   B...“.   Sťažovatelia   ďalej   tvrdia,   že «Postupom   Generálnej prokuratúry... pri vybavovaní podania... označeného ako „Opakovaný podnet“ zo dňa 23. 6. 2009, ktorého výsledok bol sťažovateľom oznámený listom Generálnej prokuratúry... sp. zn. VI/2 Gd 165/09-7 zo dňa 21. 8. 2009 došlo k porušeniu práva sťažovateľov - domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR...

Generálna   prokuratúra...   porušila   právo   sťažovateľov   aj   tým,   že   napriek   svojmu postaveniu a úlohám, ktoré jej vyplývajú z ustanovení Zákona o prokuratúre citovaných v tejto   sťažnosti,   v   rozpore   so   skutočnosťami   vyplývajúcimi   z   dôkazov   predložených sťažovateľom,   nevykonala   potrebné   opatrenia,   na   ktoré   je   oprávnená,   na   odstránenie porušenia zákonnosti a vyvodenie zodpovednosti za porušenie práv.».

6. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že ich právo«domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   inom   orgáne Slovenskej   republiky   podľa   článku   46   ods.   1   Ústavy   SR,   postupom   Generálnej prokuratúry... pri vybavovaní podania sťažovateľa označeného ako „Opakovaný podnet“ zo dňa   23.   6.   2009,   ktorého   výsledok   bol   sťažovateľovi   oznámený   listom   Generálnej prokuratúry... sp. zn. VI/2 Gd 165/09-7 zo dňa 21. 8. 2009, bolo porušené». Súčasne navrhli vec vrátiť generálnej prokuratúre na ďalšie konanie, zakázať jej pokračovať v porušení označených práv sťažovateľov a uložiť jej povinnosť náhrady trov konania.

II.

7. Sťažovatelia k sťažnosti pripojili:

-   Podnet   na   podanie   protestu   prokurátora   z 10.   marca   2009   adresovaný   krajskej prokuratúre, ktorý je argumentačne v podstate totožný s obsahom ústavnej sťažnosti.

- Odpoveď krajskej prokuratúry č. k. Kd 104/09-7 z 12. mája 2009 na tento podnet tohto znenia:

„V predmetnej veci Vám oznamujem, že vo veci Vášho podnetu ktorý ste podali na prokuratúru v zastúpení občianskeho združenia S.... na preskúmanie územného rozhodnutia a stavebného konania vo veci výstavby hotela B. K. som Mesto K. upozornil na porušovanie ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Týmto Váš podnet na prokuratúre považujem za vybavený.“

-   Uznesenie   z XXIII.   (mimoriadneho)   rokovania   Mestského   zastupiteľstva   v K. č. 773 z 31. marca 2009:

„Zmeny a doplnky ÚPN HSA K., lokalita K. Mestské   zastupiteľstvo...   podľa   §   31   stavebného   zákona...   schvaľuje...   zmeny a doplnky   Územného   plánu   hospodársko-sídelnej   aglomerácie   K.   v lokalite   K.   v zmysle predloženej   dokumentácie...   doplnok   ku   všeobecne   záväznému   nariadeniu   mesta   K. č. 39/1998,   ktorým   sa   vyhlasuje   záväzná   časť   Územného   plánu   hospodársko-sídelnej aglomerácie   K.  ...   berie   na   vedomie   stanovisko   nadriadeného   orgánu   územného plánovania... žiada primátora mesta K. zabezpečiť uloženie Zmien a doplnkov Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K. na Útvare hlavného architekta mesta K....“

- Uznesenie z XXIV. rokovania Mestského zastupiteľstva v K. č. 796 z 30. apríla 2009: „Zmeny a doplnky ÚPN - Z B., lokalita K.

Mestské   zastupiteľstvo...   podľa   §   31   stavebného   zákona...   schvaľuje...   zmeny a doplnky   Územného   plánu   zóny   B.   v   lokalite   K.   v   zmysle   spracovaných   grafických a textových príloh... doplnok ku Všeobecne záväznému nariadeniu mesta K. č. 47/1998, ktorým   sa   vyhlasuje   záväzná   časť   Územného   plánu   zóny   K.   –   B.  ...   berie   na vedomie stanovisko nadriadeného orgánu územného plánovania... žiada primátora mesta K. zabezpečiť uloženie Zmien a doplnkov Územného plánu zóny K. – B., lokalita K. na Útvare hlavného architekta mesta K....“

-   Opakovaný   podnet   sťažovateľov   z 23.   júna   2009   adresovaný   generálnej prokuratúre, ktorý okrem argumentov obsiahnutých v pôvodnom podnete reaguje už aj na medzičasom   vzniklé   nové   relevantné   skutočnosti „... znamená   to,   že   rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré bolo predmetom podnetu zostáva v platnosti napriek tomu, že ako to vyplýva z podnetu a zrejme aj zistení prokurátora krajskej prokuratúry, pri jeho vydaní bol porušený zákon č. 50/1976 Zb. (§ 32 ods. 4 ), podľa ktorého, stavebný úrad návrh, ktorý nie je v súlade s územným plánom obce alebo zóny, stavebný úrad zamietne.

V   tejto   súvislosti   považujú   moji   klienti   za   nerozhodné   to,   že   v   čase   po   vydaní stavebného   rozhodnutia   o   umiestnení   stavby   došlo   k   prijatiu   uznesenia   Mestského zastupiteľstva v K. č. 773... a uznesenia č. 776...

Tieto následné uznesenia mestského zastupiteľstva totiž nijakým spôsobom nemenia protiprávnosť napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nesporne v čase jeho vydania   nebolo   v   súlade   s   územným   plánom   hospodársko-sídelnej   aglomerácie   K.   ani s územným plánom zóny B...“.

- Odpoveď generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Gd 165/09-7 z 21. augusta 2009 na „opakovaný podnet“ sťažovateľov adresovaný ich právnej zástupkyni.

III.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   pričom   nesplnenie   niektorej   z   nich   má   za   následok odmietnutie   sťažnosti   už   pri   jej   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

9.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (návrhu)   možno   hovoriť   vtedy,   ak namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec dôjsť   k   porušeniu   toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   alebo   z   iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   treba   považovať   takú   sťažnosť,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (napr. II. ÚS 237/05, IV. ÚS 247/05, I. ÚS 138/09).

10. Sťažovatelia tvrdia, že k porušeniu ich základného práva na inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy došlo postupom generálnej prokuratúry v konaní o ich druhom opakovanom podnete z 23. júna 2009 vedenom pod č. k. IV/2 Gd 165/09-7, pretože generálna prokuratúra „ktorá sa stotožnila s postupom prokurátora krajskej prokuratúry, ktorý nevyužil prostriedky vedúce k zrušeniu nezákonného rozhodnutia... odobruje vedome nerešpektovanie   platných   právnych   predpisov   zo   strany   orgánov   verejnej   moci a prispôsobovanie   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   obcí   nezákonným rozhodnutiam, ktoré tieto v rámci výkonu svojej právomoci vydali“.

11. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne   Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať   o   ochranu   svojich   práv   príslušné   orgány   prokuratúry   či   už   prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)],   pričom tomuto   právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných   orgánov   prokuratúry   zákonom ustanoveným   postupom   sa   takýmto   podnetom   (podaním)   zaoberať   a o jeho   vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06).

12.   Podľa   § 31   zákona o   prokuratúre prokurátor   preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných   zákonov   výlučne   príslušné   iné   orgány.   Podľa   druhého   odseku   citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby,   ktoré   smeruje   k   tomu,   aby   prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia   svojho   podnetu   opakovaným   podnetom,   ktorý   vybaví nadriadený   prokurátor. Podľa   odseku   2 citovaného ustanovenia   ďalší opakovaný podnet   v tej   istej   veci   vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným   podnetom   sa   rozumie   v   poradí   tretí   a   ďalší   podnet,   v ktorom   podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

13. Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľov a s prihliadnutím na obsah pripojených písomností uvedených v bodoch 1 až 5 II. časti odôvodnenia je ústavný súd toho názoru, že generálna   prokuratúra   sa   námietkami   uvedenými   v opakovanom   podnete   sťažovateľov v napadnutom   konaní   dostatočne   zaoberala   a   o   spôsobe   preskúmania   ich   pôvodného podnetu   riadne   sťažovateľov   (prostredníctvom   ich   právnej   zástupkyne)   vyrozumela. Generálna prokuratúra   v   odpovedi   z 21.   augusta   2009   vo   vzťahu k predmetu   podnetov sťažovateľov   vysvetlila   svoju   právomoc   vyplývajúcu   z   príslušných   ustanovení   zákona o prokuratúre (najmä § 3 ods.   2 zákona o prokuratúre) a v rámci oprávnení daných jej citovaným   zákonom   sa   zaoberala   relevantnými   skutočnosťami   podmieňujúcimi   jej rozhodnutie   v posudzovanej   (preskúmavanej)   veci,   o čom   sťažovateľov   informovala   už uvedeným listom z 21. augusta 2009, v ktorom uviedla:

„...   Vaši   klienti   v   opakovanom   podnete   navrhujú,   aby   Generálna   prokuratúra Slovenskej   republiky   vydala   záväzný   pokyn   na   podanie   protestu   prokurátora   proti rozhodnutiu mesta K. zo 7. júla 2008 č. MK-08/211286/IV o umiestnení stavby. Zastávajú názor, že následná zmena územného plánu nemôže mať vplyv na predchádzajúci nesúlad namietaného rozhodnutia s územným plánom v čase jeho vydania.

Aj Vašim klientom je známe, že namietané územné rozhodnutie bolo vydané v čase keď územný plán mesta. K. pre uvedené pozemky v danej lokalite určoval funkčné využitie ako plochy verejnej zelene. Pritom územný plán zóny B. v roku 1993 deklaroval pre danú lokalitu, teda pre kaštieľ a súvisiace územie, zámer využitia na účely kultúry, turistického ruchu a občianskej vybavenosti. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti K. – B. uznesením z 2. júla 2008 č. 123/07/2008 schválilo doplnok k územnému plánu zóny B.   so zmenou využitia danej lokality pre občiansku vybavenosť. Uznesením mestského zastupiteľstvá K. z 30.   marca   2009   č.   796   a   z   31.   marca   2009   č.   773   boli   schválené   zmeny   a   doplnky územného   plánu   zóny   B.   a   tiež   územného   plánu   hospodársko-sídelnej   aglomerácie   K. v danej lokalite. Okrem iného takto zaniklo pôvodné funkčné využitie uvedených pozemkov ako plôch verejnej zelene.

Ak   teda   zmena   územného   plánu   priniesla   zánik   pôvodného   funkčného   využitia územia,   znamená to,   že zanikol   aj   nesúlad medzi namietaným   rozhodnutím   a územným plánom.   Rozhodné   je   to,   že   k   zániku   nesúladu   rozhodnutia   s   územným   plánom   došlo spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Ide o jeden z účinkov vyplývajúcich zo zmeny územného plánu. Z uvedeného je zrejmé, že ani v čase vybavovania Vášho predchádzajúceho podnetu neboli a tiež ani v súčasnosti nie sú splnené podmienky na podanie protestu prokurátora proti Vami namietanému rozhodnutiu.

Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení vyplýva, že povinnosť vykonať vo verejnom záujme opatrenia na dosiahnutie ochrany práv sa stáva relevantnou len vtedy, ak nimi možno privodiť výhodnejšie alebo aspoň vecne iné rozhodnutie či postavenie pre účastníka.

Ani podanie protestu prokurátora, ako to Vaši klienti požadujú, a teda zopakovanie procesu v danej veci, však takýto výsledok privodiť nemôže...

Týmto je Váš podnet Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vybavený...“

14.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   generálnej   prokuratúry   pri   vybavovaní podnetov sťažovateľov bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre. Je nepochybné,   že   generálna   prokuratúra   sa   predmetom   podnetov   sťažovateľov   zaoberala, pričom   svoj   názor   zaujala   v   už   citovanej   odpovedi   sťažovateľom.   To,   že   generálna prokuratúra   sťažovateľom   neodpovedala   v   súlade   s   ich   predstavami   a   názormi,   ešte neznamená, že došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

15.   Z   tohto   dôvodu   ústavný   súd   vyvodil   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti smerujúcej proti generálnej prokuratúre a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2009