SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 376/09-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Občianskeho združenia S., K., a Občianskeho združenia P., K., zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní o ich podnete vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 165/09 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Občianskeho združenia S. a Občianskeho združenia P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra 2009 faxom a 30. októbra 2009 poštou doručená sťažnosť Občianskeho združenia S. a Občianskeho združenia P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom (a tiež nekonaním) Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní o ich podnete vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 165/09.
2. Sťažnosť sťažovateľov vychádzala z tohto nimi uvedeného skutkového stavu:«Dňa 10. 3. 2009 podali sťažovatelia... podnet na to, aby prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach podal v súlade s ustanovením § 27 Zákona o prokuratúre protest proti rozhodnutiu mesta K. sp. zn. MK-08/211286/IV zo dňa 7. 7. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9. 7. 2008, ktorým mesto K.... ako stavebný úrad vydal rozhodnutie o umiestnení stavby „HOTEL... B.“ pre navrhovateľa I., a. s. na parcele č. 63/15 a 63/4 k. ú.... v rozpore s územným plánom K....
Územný plán mesta K., jeho záväzná časť, bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č. 39 z roku 1998, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K.
Podľa VZN mesta K. č. 39, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 22. 7. 1998, záväznou časťou územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K. sú podľa § 2 písm. b/ funkčné využitia územia podľa čistopisu grafickej prílohy.
Ako vyplýva z tejto grafickej časti územného plánu K., tak ako bol tento platný a účinný ku dňu rozhodnutia K. o umiestnení stavby, parcela č. 63/15 a 63/4 sú v územnom pláne mesta funkčne určené ako plochy verejnej zelene...
Sťažovatelia v podnete podotkli, že napadnuté rozhodnutie je aj v rozpore so Všeobecne záväzným nariadením mesta K. č. 2 o zakladaní, údržbe a ochrane zelene, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 19. 12. 1991, kde v článku 6 ods. 4 citovaného všeobecne záväzného nariadenia je uvedené, že v lokalite okrem iného „Park B.“ platí absolútna nedotknuteľnosť tohto parku a jeho zelených plôch okrem sadovníckej činnosti.
Zo skutočnosti, že na ploche verejnej zelene Parku B. je územným rozhodnutím povolená stavba, vyplýva, že toto územné rozhodnutie bolo vydané v rozpore s citovaným všeobecne záväzným nariadením, keďže umiestňuje stavbu na území parku v B., pri realizácii ktorej nesporne dôjde k porušeniu vyššie citovaného ustanovenia VZN o nedotknuteľnosti stromov a zelene v tejto lokalite.»
3. O vybavení tohto podnetu informovala Krajská prokuratúra v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) sťažovateľov listom č. k. Kd 104/09-7 z 12. mája 2009, ktorým im oznámila, že prokurátor „vo veci vyššie uvedeného podnetu mesto K. upozornil na porušovanie ustanovení Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku. Z uvedeného oznámenia teda vyplýva, že prokurátor krajskej prokuratúry nepodal proti spomínanému rozhodnutiu o umiestnení stavby protest.“
4. Proti spôsobu vybavenia podnetu krajskou prokuratúrou podali sťažovatelia generálnej prokuratúre „opakovaný podnet zo dňa 23. 6. 2009“, v ktorom žiadali, aby generálny prokurátor Slovenskej republiky „preskúmal spôsob vybavenia ich podnetu zo dňa 10. 3. 2009 a vydal záväzný pokyn na podanie protestu prokurátora proti napadnutému rozhodnutiu o umiestnení stavby“. Generálna prokuratúra listom č. k. VI/2 Gd 165/09-7 z 21. augusta 2009 oznámila sťažovateľom, že „... ani v čase vybavovania Vášho predchádzajúceho podnetu neboli a tiež ani v súčasnosti nie sú splnené podmienky na podanie protestu prokurátora proti Vami namietanému rozhodnutiu... Týmto je Váš podnet Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vybavený.“.
5. Podľa názoru sťažovateľov „Upozornenie prokurátora je prostriedkom, ktorý nezabezpečuje odstránenie porušenia zákonnosti, ale upozorňuje na nedostatky pri rozhodovaní a činnosti orgánov verejnej správy...
... sťažovatelia... považujú za nerozhodné to, že v čase po vydaní stavebného rozhodnutia o umiestnení stavby došlo k prijatiu uznesenia Mestského zastupiteľstva v K. č. 773, ktorým boli schválené zmeny a doplnky územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K. lokalita K. a uznesenia č. 776, ktorým bola schválená zmena územného plánu B., lokalita K.
Tieto následné uznesenia mestského zastupiteľstva totiž nijakým spôsobom nemenia protiprávnosť napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nesporne v čase jeho vydania nebolo v súlade s územným plánom hospodársko-sídelnej aglomerácie K. ani s územným plánom zóny B...“. Sťažovatelia ďalej tvrdia, že «Postupom Generálnej prokuratúry... pri vybavovaní podania... označeného ako „Opakovaný podnet“ zo dňa 23. 6. 2009, ktorého výsledok bol sťažovateľom oznámený listom Generálnej prokuratúry... sp. zn. VI/2 Gd 165/09-7 zo dňa 21. 8. 2009 došlo k porušeniu práva sťažovateľov - domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR...
Generálna prokuratúra... porušila právo sťažovateľov aj tým, že napriek svojmu postaveniu a úlohám, ktoré jej vyplývajú z ustanovení Zákona o prokuratúre citovaných v tejto sťažnosti, v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z dôkazov predložených sťažovateľom, nevykonala potrebné opatrenia, na ktoré je oprávnená, na odstránenie porušenia zákonnosti a vyvodenie zodpovednosti za porušenie práv.».
6. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že ich právo«domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, postupom Generálnej prokuratúry... pri vybavovaní podania sťažovateľa označeného ako „Opakovaný podnet“ zo dňa 23. 6. 2009, ktorého výsledok bol sťažovateľovi oznámený listom Generálnej prokuratúry... sp. zn. VI/2 Gd 165/09-7 zo dňa 21. 8. 2009, bolo porušené». Súčasne navrhli vec vrátiť generálnej prokuratúre na ďalšie konanie, zakázať jej pokračovať v porušení označených práv sťažovateľov a uložiť jej povinnosť náhrady trov konania.
II.
7. Sťažovatelia k sťažnosti pripojili:
- Podnet na podanie protestu prokurátora z 10. marca 2009 adresovaný krajskej prokuratúre, ktorý je argumentačne v podstate totožný s obsahom ústavnej sťažnosti.
- Odpoveď krajskej prokuratúry č. k. Kd 104/09-7 z 12. mája 2009 na tento podnet tohto znenia:
„V predmetnej veci Vám oznamujem, že vo veci Vášho podnetu ktorý ste podali na prokuratúru v zastúpení občianskeho združenia S.... na preskúmanie územného rozhodnutia a stavebného konania vo veci výstavby hotela B. K. som Mesto K. upozornil na porušovanie ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Týmto Váš podnet na prokuratúre považujem za vybavený.“
- Uznesenie z XXIII. (mimoriadneho) rokovania Mestského zastupiteľstva v K. č. 773 z 31. marca 2009:
„Zmeny a doplnky ÚPN HSA K., lokalita K. Mestské zastupiteľstvo... podľa § 31 stavebného zákona... schvaľuje... zmeny a doplnky Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K. v lokalite K. v zmysle predloženej dokumentácie... doplnok ku všeobecne záväznému nariadeniu mesta K. č. 39/1998, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K. ... berie na vedomie stanovisko nadriadeného orgánu územného plánovania... žiada primátora mesta K. zabezpečiť uloženie Zmien a doplnkov Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K. na Útvare hlavného architekta mesta K....“
- Uznesenie z XXIV. rokovania Mestského zastupiteľstva v K. č. 796 z 30. apríla 2009: „Zmeny a doplnky ÚPN - Z B., lokalita K.
Mestské zastupiteľstvo... podľa § 31 stavebného zákona... schvaľuje... zmeny a doplnky Územného plánu zóny B. v lokalite K. v zmysle spracovaných grafických a textových príloh... doplnok ku Všeobecne záväznému nariadeniu mesta K. č. 47/1998, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu zóny K. – B. ... berie na vedomie stanovisko nadriadeného orgánu územného plánovania... žiada primátora mesta K. zabezpečiť uloženie Zmien a doplnkov Územného plánu zóny K. – B., lokalita K. na Útvare hlavného architekta mesta K....“
- Opakovaný podnet sťažovateľov z 23. júna 2009 adresovaný generálnej prokuratúre, ktorý okrem argumentov obsiahnutých v pôvodnom podnete reaguje už aj na medzičasom vzniklé nové relevantné skutočnosti „... znamená to, že rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré bolo predmetom podnetu zostáva v platnosti napriek tomu, že ako to vyplýva z podnetu a zrejme aj zistení prokurátora krajskej prokuratúry, pri jeho vydaní bol porušený zákon č. 50/1976 Zb. (§ 32 ods. 4 ), podľa ktorého, stavebný úrad návrh, ktorý nie je v súlade s územným plánom obce alebo zóny, stavebný úrad zamietne.
V tejto súvislosti považujú moji klienti za nerozhodné to, že v čase po vydaní stavebného rozhodnutia o umiestnení stavby došlo k prijatiu uznesenia Mestského zastupiteľstva v K. č. 773... a uznesenia č. 776...
Tieto následné uznesenia mestského zastupiteľstva totiž nijakým spôsobom nemenia protiprávnosť napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré nesporne v čase jeho vydania nebolo v súlade s územným plánom hospodársko-sídelnej aglomerácie K. ani s územným plánom zóny B...“.
- Odpoveď generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Gd 165/09-7 z 21. augusta 2009 na „opakovaný podnet“ sťažovateľov adresovaný ich právnej zástupkyni.
III.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú treba považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 237/05, IV. ÚS 247/05, I. ÚS 138/09).
10. Sťažovatelia tvrdia, že k porušeniu ich základného práva na inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy došlo postupom generálnej prokuratúry v konaní o ich druhom opakovanom podnete z 23. júna 2009 vedenom pod č. k. IV/2 Gd 165/09-7, pretože generálna prokuratúra „ktorá sa stotožnila s postupom prokurátora krajskej prokuratúry, ktorý nevyužil prostriedky vedúce k zrušeniu nezákonného rozhodnutia... odobruje vedome nerešpektovanie platných právnych predpisov zo strany orgánov verejnej moci a prispôsobovanie všeobecne záväzných právnych predpisov obcí nezákonným rozhodnutiam, ktoré tieto v rámci výkonu svojej právomoci vydali“.
11. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06).
12. Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.
13. Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľov a s prihliadnutím na obsah pripojených písomností uvedených v bodoch 1 až 5 II. časti odôvodnenia je ústavný súd toho názoru, že generálna prokuratúra sa námietkami uvedenými v opakovanom podnete sťažovateľov v napadnutom konaní dostatočne zaoberala a o spôsobe preskúmania ich pôvodného podnetu riadne sťažovateľov (prostredníctvom ich právnej zástupkyne) vyrozumela. Generálna prokuratúra v odpovedi z 21. augusta 2009 vo vzťahu k predmetu podnetov sťažovateľov vysvetlila svoju právomoc vyplývajúcu z príslušných ustanovení zákona o prokuratúre (najmä § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre) a v rámci oprávnení daných jej citovaným zákonom sa zaoberala relevantnými skutočnosťami podmieňujúcimi jej rozhodnutie v posudzovanej (preskúmavanej) veci, o čom sťažovateľov informovala už uvedeným listom z 21. augusta 2009, v ktorom uviedla:
„... Vaši klienti v opakovanom podnete navrhujú, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vydala záväzný pokyn na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu mesta K. zo 7. júla 2008 č. MK-08/211286/IV o umiestnení stavby. Zastávajú názor, že následná zmena územného plánu nemôže mať vplyv na predchádzajúci nesúlad namietaného rozhodnutia s územným plánom v čase jeho vydania.
Aj Vašim klientom je známe, že namietané územné rozhodnutie bolo vydané v čase keď územný plán mesta. K. pre uvedené pozemky v danej lokalite určoval funkčné využitie ako plochy verejnej zelene. Pritom územný plán zóny B. v roku 1993 deklaroval pre danú lokalitu, teda pre kaštieľ a súvisiace územie, zámer využitia na účely kultúry, turistického ruchu a občianskej vybavenosti. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti K. – B. uznesením z 2. júla 2008 č. 123/07/2008 schválilo doplnok k územnému plánu zóny B. so zmenou využitia danej lokality pre občiansku vybavenosť. Uznesením mestského zastupiteľstvá K. z 30. marca 2009 č. 796 a z 31. marca 2009 č. 773 boli schválené zmeny a doplnky územného plánu zóny B. a tiež územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie K. v danej lokalite. Okrem iného takto zaniklo pôvodné funkčné využitie uvedených pozemkov ako plôch verejnej zelene.
Ak teda zmena územného plánu priniesla zánik pôvodného funkčného využitia územia, znamená to, že zanikol aj nesúlad medzi namietaným rozhodnutím a územným plánom. Rozhodné je to, že k zániku nesúladu rozhodnutia s územným plánom došlo spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Ide o jeden z účinkov vyplývajúcich zo zmeny územného plánu. Z uvedeného je zrejmé, že ani v čase vybavovania Vášho predchádzajúceho podnetu neboli a tiež ani v súčasnosti nie sú splnené podmienky na podanie protestu prokurátora proti Vami namietanému rozhodnutiu.
Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení vyplýva, že povinnosť vykonať vo verejnom záujme opatrenia na dosiahnutie ochrany práv sa stáva relevantnou len vtedy, ak nimi možno privodiť výhodnejšie alebo aspoň vecne iné rozhodnutie či postavenie pre účastníka.
Ani podanie protestu prokurátora, ako to Vaši klienti požadujú, a teda zopakovanie procesu v danej veci, však takýto výsledok privodiť nemôže...
Týmto je Váš podnet Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vybavený...“
14. Ústavný súd konštatuje, že postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní podnetov sťažovateľov bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre. Je nepochybné, že generálna prokuratúra sa predmetom podnetov sťažovateľov zaoberala, pričom svoj názor zaujala v už citovanej odpovedi sťažovateľom. To, že generálna prokuratúra sťažovateľom neodpovedala v súlade s ich predstavami a názormi, ešte neznamená, že došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
15. Z tohto dôvodu ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti generálnej prokuratúre a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2009