SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 375/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ zastúpeného advokátskoukanceláriou ⬛⬛⬛⬛, konajúcou advokátom
, ktorou namietal porušenie svojich práv podľačl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 36 a čl. 38 Listinyzákladných práv a slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konanísp. zn. 1 Sžf 1/2015, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola18. júna 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len,,sťažovateľ“), vktorej petite namietal porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práv podľa čl. 36 a čl. 38 ,,Listiny základných ľudských práv“ [správne Listiny základných práv a slobôd, pozn. (ďalej len,,listina“)] postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“)v konaní sp. zn. 1 Sžf 1/2015.
2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplynulo, že sťažovateľ bol akožalobca účastníkom občianskeho súdneho konania, ktorého predmetom bolo preskúmaniezákonnosti rozhodnutí orgánov finančnej správy, ktorými mu bol vyrubený rozdiel na daniz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2011 v sume 12 716,40 €.Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj,,krajský súd“) sp. zn. 1 S 219/2013z 18. septembra 2014 bola žaloba sťažovateľa zamietnutá a na odvolanie sťažovateľanajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1 Sžf 1/2015 z 28. apríla 2015 (ďalej len ,,rozsudoknajvyššieho súdu“) rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta vyhodnotenie vykonaného dokazovania eštev rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, pričom v tejto súvislosti jetoho názoru, že finančnými orgánmi spochybnený obchod sa stal. Poukazuje na vybranérozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie a taktiež tvrdí, že v dôsledku zbytočnýchprieťahov je v právnej neistote už päť rokov. Konajúcim správnym súdom vytýka, ženedôvodne v konaní zvýhodnili finančné orgány a, naopak, jeho diskriminovali, čím maliporušiť jeho označené práva.
4. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol takto: ,,1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ upravené v čl. 48 ods. 2 a v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36, 38 Listiny základných ľudských práv a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. značkou 1 Sžf/1/2015 porušené bolo.
2. Najvyššiemu súdu SR sa prikazuje znovu konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- € (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Najvyšší súd SR povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia – nálezu na účet...
4. Spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, zast. advokátom ⬛⬛⬛⬛, advokátom, sa priznávajú trovy konania – trovy právneho zastúpenia vo výške 669,43 €, ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta... “
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môžezároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práva slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,alebo ak to je možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky. Obdobné právo zaručuje čl. 36 ods. 1 listiny.Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom. Obdobné právo zaručuje čl. 38 ods. 2 listiny.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnomprerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonnéhoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. K sťažnosti sťažovateľ priložil splnomocnenie pre advokáta, ktorý ho má v konanípred ústavným súdom zastupovať, pričom prima facie ide o situáciu, že sťažovateľsplnomocnenie nielen udelil, ale súčasne aj prijal ako osoba konajúca za právnickú osobu,ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb.
8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatiekonania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tentozákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľujena zastupovanie pred ústavným súdom.
9. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy,§ 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnomsúde).
10. V súvislosti s uvedeným ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonompredpísaných náležitostí v prípade osoby práva znalej (advokáta) nie je povinnýodstraňovať z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesenísp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívaťvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tietopovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré jepovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielenzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonomustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitostiúkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
11. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákonao ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí,pričom zvýrazňuje skutočnosť, že:
(i)Formulácia petitu sťažnosti učinená sťažovateľom (advokátom) nezodpovedáčl. 127 ods. 2 ústavy, keď sťažovateľ žiada vysloviť porušenie označených práv ibapostupom najvyššieho súdu, avšak podľa odôvodnenia sťažnosti zjavne nesúhlasí ajso závermi rozsudku najvyššieho súdu, tento však nežiada ani zrušiť a ani nenavrhuje, abyústavný súd po zrušení rozsudku najvyššieho súdu mu vec vrátil na ďalšie konanie.(ii)Sťažnosť vykazuje prvky zmätočnosti a vnútornej rozpornosti, keď napr.v záhlaví sťažovateľ uvádza, že malo dôjsť k zásahu do jeho práv podľa čl. 36 ods. 2 a čl. 38ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“), vpetite sťažnosti sa však zmienka o zásahu do týchto práv podľa dohovoru nenachádza,naopak, namieta zásah do práv podľa čl. 36 a čl. 38 (bez odsekov) ,,Listiny základných ľudských práv“, pričom takýto záväzný dokument neexistuje a sťažovateľ mal zjavne namysli Listinu základných práv a slobôd.
(iii)Po právoplatnom skončení konania na všeobecnom súde sa v zásadena ústavnom súde nemožno úspešne domáhať vyslovenia porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2listiny), keďže právoplatným rozhodnutím bol stav právnej neistoty odstránený. Podstatou,účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je totiž práveodstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto právu lenvtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označenéhopráva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02, I. ÚS 423/08). V tejto častiteda prichádzalo do úvahy aj odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej, keďžerozsudkom najvyššieho súdu vo veci sťažovateľa bola jeho vec právoplatne skončená(m. m. II. ÚS 55/02, I. ÚS 226/08).
(iv)Sťažovateľom uplatnené trovy konania – odhliadnuc od toho, že ako,,zástupcazastupoval sám seba“ – nie sú vypočítané v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, kde základnásadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základuvo veciach zastupovania pred ústavným súdom (t. j. v roku 2015 suma 139,83 €, a niesťažovateľom uplatnená suma 270,54 €).
12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavnýsúd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to, že sťažnostiby bolo vyhovené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015