znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 375/2014-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júla   2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti LEVEN, a. s., Ulica 29. augusta 31, Banská Bystrica, zastúpenej advokátkou JUDr. Sylviou Filipovou, Advokátska kancelária, Na vŕšku 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   č.   k.   1 R   3/2013-803 zo 16. apríla 2014 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25 CoKR 1/2014 z 26. marca 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť obchodnej spoločnosti LEVEN, a. s., v časti, v ktorej namieta porušenie základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky, základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky, základného práva na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   a   práva   na   pokojné   užívanie   majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu   Banská   Bystrica   č.   k.   1   R   3/2013-803   zo   16.   apríla   2014 p r i j í m a   na   ďalšie konanie.

2. O d k l a d á   vykonateľnosť   uznesenia   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   č. k. 1 R 3/2013-803 zo 16. apríla 2014 do právoplatného rozhodnutia o sťažnosti.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosť obchodnej spoločnosti LEVEN, a. s., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2014 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   LEVEN,   a. s.,   Ulica   29.   augusta   31,   Banská Bystrica   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Sylviou   Filipovou, Advokátska kancelária, Na vŕšku 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné   užívanie   majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 R 3/2013-803 zo 16. apríla 2014 (ďalej len „uznesenie okresného súdu zo 16. apríla 2014“) a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 25 CoKR 1/2014 z 26. marca 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu z 26. marca 2014“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

«K   namietanému   porušeniu   práv   sťažovateľa   došlo   postupom   a   právoplatnými uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici so sp. zn. 25CoKR/1/2014 z 26. 3. 2014 a Okresného súdu Banská Bystrica s č. k. 1R 3/2013-803 zo 16. 4. 2014....

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „OS BB") dňa 25. 7. 2013 vydal uznesenie s č. k. 1 R/3/2013-220, právoplatné dňa 1. 8. 2013, ktorým v zmysle § 113 zákona č. 7/2005 Z.   z.   o   konkurze   a   reštrukturalizácii   (ďalej   aj   „ZoKR“)   začal   voči   sťažovateľovi   ako dlžníkovi reštrukturalizačné konanie.

Dňa 8. 8. 2013 vydal OS BB uznesenie s č. k. 1 R/3/2013-224, právoplatné dňa 15. 8. 2013,   ktorým   o.   i.   povolil   reštrukturalizáciu   sťažovateľa   ako   dlžníka   a   ustanovil reštrukturalizačného správcu (správkyňu).

Dňa 8. 1.2014 vydal OS BB uznesenie s č. k. 1 R/3/2013-338, ktorým zamietol návrh veriteľa Slovenský plynárenský priemysel, a.s... (ďalej aj „veriteľ 1/“), a návrh veriteľa Kúmpers Textil Slovensko s.r.o... (ďalej aj „veriteľ 2/“), na zastavenie reštrukturalizačného konania, na začatie konkurzného konania a na vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľa ako dlžníka z dôvodu tvrdeného porušenia povinností správkyne (ďalej aj „Prvostupňové uznesenie“).

Veriteľ 1/ podal proti Prvostupňovému uzneseniu odvolanie z 28.1. 2014 a veriteľ 2/ odvolanie z 30.1. 2014.

O   podaných   odvolaniach   rozhodol   Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   uznesením so sp. zn. 25CoKR/1/2014 z 26. 3. 2014, ktorým zrušil Prvostupňové uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ďalej aj „Zrušujúce uznesenie“). Krajský súd na rozdiel od OS BB dospel k záveru, že správkyňa závažne porušila svoje povinnosti. Súdu prvého   stupňa   prikázal   postupovať   podľa   §   131   ods.   2   písm.   a)   ZoKR,   teda   zastaviť reštrukturalizačné   konanie,   začať   konkurzné   konanie   a   vyhlásiť   konkurz   na   majetok sťažovateľa.

Následne OS BB, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, dňa 16.4.2014 vydal uznesenie   s   č.   k.   1R/3/2013-803,   právoplatné   dňa   25.4.2014,   ktorým   zastavil reštrukturalizačné   konanie,   začal   konkurzné   konanie,   vyhlásil   konkurz   na   majetok sťažovateľa, ustanovil konkurzného správcu a vyzval veriteľov na prihlasovanie pohľadávok (ďalej aj „Uznesenie o vyhlásení konkurzu“)....

Sťažnosť   smeruje   proti   Zrušujúcemu   uzneseniu   a   proti   Uzneseniu   o   vyhlásení konkurzu.   K   namietanému   porušeniu   práv   sťažovateľa   došlo   primárne   Zrušujúcim uznesením a postupom odvolacieho súdu predchádzajúcim jeho vydaniu. OS BB bol pri vydávaní   Uznesenia   o   vyhlásení   konkurzu   viazaný   právnym   názorom   odvolacieho   súdu vysloveným v Zrušujúcom uznesení a obsah Uznesenia o vyhlásení konkurzu nadväzuje na obsah Zrušujúceho uznesenia.... Vzhľadom na to je nevyhnutné rovnaké vady, akými trpí Zrušujúce uznesenie, pričítať aj „závislému“ Uzneseniu o vyhlásení konkurzu....

Preto ak Ústavný súd SR dospeje k záveru, že z hmotnoprávneho hľadiska sú splnené podmienky pre vyhovenie sťažnosti vo vzťahu k Zrušujúcemu uzneseniu, rovnaký záver by mal platiť aj vo vzťahu k Uzneseniu o vyhlásení konkurzu. Pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti namieta   voči   Zrušujúcemu   uzneseniu,   rovnako   sa   všetky   jeho   námietky   vzťahujú   aj   na „závislé“ Uznesenie o vyhlásení konkurzu. Ide o obdobnú skutkovú a právnu situáciu ako vo veci so sp. zn. I. ÚS 200/2011, v ktorej Ústavný súd SR vzhľadom na vady rozhodnutia krajského   súdu   skonštatoval   porušenie   práv   sťažovateľov   aj   nadväzujúcim   závislým rozhodnutím okresného súdu o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného konania a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a zrušil obe rozhodnutia....»

Sťažovateľka „k   otázke   vyčerpania   opravných   prostriedkov   proti   napadnutým rozhodnutiam“ uviedla:

„Sťažovateľ   sa   domnieva,   že proti   Prvostupňovému uzneseniu nebolo odvolanie prípustné, nakoľko bolo vydané v reštrukturalizačnom konaní a ZoKR voči nemu odvolanie nepripúšťa... Krajský súd v Banskej Bystrici mal aplikovať § 198 ods. 1 druhú vetu ZoKR a odvolania veriteľov 1/ a 2/ odmietnuť ako neprípustné. Sťažovateľ sa z obdobného dôvodu domnieva, že proti Zrušujúcemu uzneseniu nebolo prípustné dovolanie....

Napriek   tomu   sťažovateľ   z   dôvodu   právnej   istoty   -   aby   sa   vyhol   negatívnym následkom prípadného výkladu Ústavného súdu SR, podľa ktorého mal sťažovateľ pred podaním sťažnosti podať dovolanie - uplatnil aj tento opravný prostriedok a podal proti Zrušujúcemu uzneseniu dovolanie....

Po   podaní   dovolania   došlo   k   podstatnej   zmene   okolností.   Sťažovateľovi   bolo doručené   Uznesenie   o   vyhlásení   konkurzu,   čím   bolo   jeho   právne   postavenie   zásadne negatívne dotknuté.

Vzhľadom na to, že: • jediným prostriedkom nápravy proti Uzneseniu o vyhlásení konkurzu je sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR (porovnaj napr. I. ÚS 200/2011, IV. ÚS 8/2013),

• Uznesenie o vyhlásení konkurzu priamo nadväzuje na Zrušujúce uznesenie a bolo vydané v dôsledku vydania Zrušujúceho uznesenia,

•   sťažovateľ   nemohol   s   istotou   vylúčiť,   že   pokiaľ   by   sťažnosť   podal   až   po príp. rozhodnutí   Najvyššieho   súdu   SR   o   odmietnutí   jeho   dovolania   proti   Zrušujúcemu uzneseniu,   Ústavný   súd   SR   by   dospel   k   záveru   o   márnom   uplynutí   lehoty   na   podanie sťažnosti s poukazom na to, že dovolanie vo veci nebolo prípustné, sťažovateľ považoval za nevyhnutné z dôvodu právnej istoty podať túto sťažnosť smerujúcu aj proti Zrušujúcemu uzneseniu ešte pred rozhodnutím Najvyššieho súdu SR o podanom dovolaní.

S poukazom na vyššie uvedené má sťažovateľ za to, že vzhľadom na pravdepodobnú neprípustnosť   dovolania   alebo   iného   účinného   prostriedku   nápravy   proti   Zrušujúcemu uzneseniu je splnená podmienka prípustnosti sťažnosti... Pokiaľ sa Ústavný súd SR s týmto názorom nestotožní, sťažovateľ úctivo žiada, aby skutočnosti... (najmä tri odrážky vyššie) považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré prijatie sťažnosti neodmietne... Sťažovateľ pre úplnosť dopĺňa, že pokiaľ Ústavný súd SR vyhovie sťažnosti skôr ako Najvyšší súd SR rozhodne o podanom dovolaní, sťažovateľ dovolanie vezme späť. Pokiaľ Najvyšší   súd   SR   vyhovie   dovolaniu   skôr   ako   o   sťažnosti   rozhodne   Ústavný   súd   SR, sťažovateľ vezme späť sťažnosť v časti týkajúcej sa Zrušujúceho uznesenia. Zabráni tak možnosti vydať duplicitný výrok o Zrušujúcom uznesení....

...   vzhľadom   na   neprípustnosť   odvolania,   dovolania   alebo   iného   účinného prostriedku   nápravy   proti   Uzneseniu   o   vyhlásení   konkurzu   je   splnená   podmienka prípustnosti sťažnosti...

Pokiaľ sa Ústavný súd SR s týmto názorom nestotožní, sťažovateľ úctivo žiada, aby skutočnosti... (najmä obsah poučenia v Uznesení o vyhlásení konkurzu, vopred avizovaný názor odvolacieho súdu, citované zákonné ustanovenia a judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, ktoré neprípustnosť iného účinného prostriedku nápravy potvrdzujú a   z   ktorých   sťažovateľ   pri   rozhodovaní   o   ďalšom   postupe   nevyhnutne   vychádzal, s osobitným   zreteľom   na   zásadný   negatívny   dopad   Uznesenia   o   vyhlásení   konkurzu   na právne postavenie sťažovateľa, pokiaľ by Ústavný súd SR sťažnosť odmietol) považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa,   pre   ktoré prijatie sťažnosti   neodmietne   (§ 53   ods.   2 ZoÚS)....“

Podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   ústavy   a   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru napadnutými rozhodnutiami došlo najmä tým, že:

«• Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) Zrušujúcim uznesením meritórne   vybavil   odvolania   veriteľov   1/   a   2/   napriek   tomu,   že   ich   odvolania   neboli prípustné...

• Nesprávnym výrokom krajský súd odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom... • Zrušujúce uznesenie je nepreskúmateľné... •   Zrušujúcim   uznesením   bol   porušený   čl.   152   ods.   4   Ústavy   SR,   pretože   výklad zvolený krajským súdom je v rozpore s princípom právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a v rozpore so základným právom na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR... • Zrušujúcim uznesením krajský súd porušil povinnosť zohľadňovať pri rozhodovaní nespravodlivé   dôsledky   svojho   rozhodnutia   na   účastníkov   konania   a   spoločný   záujem veriteľov...

•Nedoručením odvolaní veriteľov 1/ a 2/ bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom...»

V   ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   podrobne   rozviedla   svoju   argumentáciu vo vzťahu k namietanému porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj k namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:„1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky, právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo sťažovateľa na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, základné ľudského právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a právo sťažovateľa na pokojné užívanie majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   so   sp.   zn. 25 CoKR/1/2014 z 26. 3. 2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica s č. k. 1 R 3/2013-803 zo 16.4.2014 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici so sp. zn. 25CoKR/1/2014 z 26. 3. 2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica s č. k. 1R 3/2013-803 zo 16. 4. 2014 sa zrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

3.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   náhrada   trov   konania   v   sume   340,90   €...,   ktorú   je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka   ďalej   uviedla,   že   ak „Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyhovie sťažnosti len v časti týkajúcej sa napadnutého Uznesenia o vyhlásení konkurzu“, potom navrhuje, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky, právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo sťažovateľa na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, základné ľudského právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a právo sťažovateľa na pokojné užívanie majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica s č. k. 1 R 3/2013-803 zo 16.4.2014 porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica s č. k. 1 R 3/2013-803 zo 16. 4. 2014 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

3.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   náhrada   trov   konania   v   sume   340,90   €...,   ktorú   je Okresný súd Banská Bystrica povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka   uviedla,   že „Okamžitý   postup   v   súlade   so   Zrušujúcim   uznesením a Uznesením o vyhlásení konkurzu by mal... pre sťažovateľa likvidačné dôsledky, ktoré by boli nezvratné. Ustanovený konkurzný správca by musel začať vykonávať nezvratné úkony poškodzujúce sťažovateľa, najmä nakladať s majetkom sťažovateľa a speňažovať ho...“, preto „... je na mieste obdobný postup, ako zvolil Ústavný súd SR vo veciach so sp. zn. I. ÚS 200/2011   a   IV.   ÚS   8/2013   -   odloženie   vykonateľnosti   napadnutých   rozhodnutí“, a navrhla,   aby   ústavný   súd „podľa   §   52   ods.   2   ZoÚS   rozhodol   o   dočasnom   opatrení a odložil vykonateľnosť Zrušujúceho uznesenia v spojení s Uznesením o vyhlásení konkurzu až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci samej“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   okresný   súd   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 R/3/2013   uznesením   z   25.   júla   2013   začal   proti   sťažovateľke   ako   dlžníčke reštrukturalizačné   konanie   a   uznesením   z   8.   augusta   2013   povolil   reštrukturalizáciu sťažovateľky a ustanovil reštrukturalizačného správcu.

Okresný   súd   v   označenom   konaní   svojím   ďalším   uznesením   z   8.   januára   2014 zamietol   návrh   dvoch   veriteľov   sťažovateľky,   ktorým   sa   domáhali   zastavenia reštrukturalizačného   konania,   začatia   konkurzného   konania   a   vyhlásenia   konkurzu na majetok   sťažovateľky   z   dôvodu   tvrdeného   porušenia   povinností   reštrukturalizačného správcu.

Krajský   súd   na   odvolanie   dvoch   veriteľov   sťažovateľky   napadnutým   uznesením z 26. marca 2014 zrušil uznesenie okresného súdu z 8. januára 2014 (o zamietnutí návrhu týchto   dvoch   veriteľov)   a   vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie.   Krajský   súd vo svojom   uznesení   vyslovil   pre   okresný   súd   záväzný   právny   záver   o   tom,   že reštrukturalizačný správca závažne porušil svoje povinnosti, a preto sú splnené podmienky na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľky.

Okresný   súd   viazaný   právnymi   závermi   krajského   súdu   následne   rozhodol napadnutým   uznesením   zo   16.   apríla   2014   o   zastavení   reštrukturalizačného   konania a vyhlásil konkurz na majetok sťažovateľky.

Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených základných a iných práv uznesením krajského súdu z 26. marca 2014 a uznesením okresného súdu zo 16. apríla 2014, pričom vo svojej sťažnosti uviedol a preukázal, že proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie.Ústavný   súd   už   zaujal   názor   (podobne   napr.   I.   ÚS   169/09,   I.   ÚS   84/2010, I. ÚS 153/2010, III. ÚS 200/2010, III. ÚS 114/2010), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná   za   prípustnú   až   po   negatívnom   rozhodnutí   o   dovolaní   sťažovateľa.   Pritom lehota na prípadné podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu   právoplatnému   rozhodnutiu   napadnutému   dovolaním   sťažovateľky (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54). Nie je ani dôvod   na to,   aby   ústavný   súd   prerušil   konanie   a   vyčkával   so   svojím   rozhodnutím   až do vydania rozhodnutia dovolacím súdom, lebo sťažovateľ môže podať ústavnú sťažnosť až po doručení rozhodnutia o danom mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní).

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   ústavný   súd   sťažnosť   v   časti   smerujúcej   proti uzneseniu   krajského súdu   z 26. marca   2014   podľa   zásady   ratio   temporis   odmietol   ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   po   predbežnom   posúdení   obsahu   napadnutého   uznesenia   okresného súdu   zo   16.   apríla   2014   v   rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   dospel   k   záveru o možnosti   porušenia   označených   základných   a   iných   práv   sťažovateľky   uznesením okresného súdu, zistil, že sťažnosť spĺňa ústavné i zákonné predpoklady na jej prijatie na ďalšie konanie, preto sťažnosť v tejto časti prijal na ďalšie konanie v súlade § 25 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť   o   dočasnom   opatrení   a   odložiť   vykonateľnosť   napadnutého   právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom   a   ak   by   výkon   napadnutého   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody   sťažovateľa,   aby   sa   dočasne   zdržal   vykonávania   právoplatného   rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Ústavný   súd konštatuje, že   vzhľadom   na závažnosť ujmy hroziacej   sťažovateľke v porovnaní   so   závažnosťou   ujmy   hroziacej   jej   veriteľom   v   prípade   pokračovania konkurzného   konania   na   majetok   sťažovateľky   na   základe   uznesenia   okresného   súdu zo 16. apríla 2014 sú splnené podmienky pre postup podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia okresného súdu zo 16. apríla 2014, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014