znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 375/2012-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny Mochnáčovej   a   zo   sudcov   Petra   Brňáka   a   Milana   Ľalíka   na   neverejnom   zasadnutí 22. augusta   2012   prerokoval   podanie   uvedené   na   hlavičkovom   papieri   predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v jeho mene podpísané „v z. L.“, č. k. KP 4/2012-35 z 2. júla 2012 označené ako „Námietka zaujatosti sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej, JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Jána Lubyho“ vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 4915/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ľudmila   Gajdošíková,   Ladislav Orosz a Ján Luby n i e   s ú   vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 4915/2012.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. júla 2012 doručené podanie uvedené na hlavičkovom papieri predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v jeho mene podpísané „v z. L.“ č. k. KP 4/2012-35 z 2. júla 2012 (ďalej len „navrhovateľ)   označené   ako „Námietka   zaujatosti   sudcov   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej, JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Jána Lubyho“ vo veci sťažnosti J. P. (ďalej len „sťažovateľ“) proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tdo V 13/2011z 25. januára 2012, vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4915/2012.

2. Uvedené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri predsedu najvyššieho súdu, za ktorého bol podpísaný „v z. L.“.

3. V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudcovi ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi navrhovateľ vo svojom podaní uviedol, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane negatívne vyjadril k mojej odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislosti s   legitimitou   zastavania   funkcie   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky. Z mnohých jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú S. dňa 15. októbra 2000 L. Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej správe S. uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR,   ale   aj   pri   písaní   svojich   výhrad   osobitnému   úradníkovi   OSN   Paramovi Cumaraswamymu. Harabina možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.».

4. Svoju námietku predpojatosti proti sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia opozitného kvóra vyjadrovala aj k mojim odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby Súdnou   radou   Slovenskej   republiky.   Bola   členkou   senátu   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky,   ktorý   vydal   rozhodnutie   č.   II.   ÚS   5/03.   V   ňom   sa   na   viacerých   miestach spochybňuje moja odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva pre mňa dôvodná obava, že JUDr. Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o mojich nedostatočných odborných   schopnostiach   a   morálnych   hodnotách.   Prítomnosť   uvedených   objektívnych skutočností, opodstatnene vzbudzujú pochybnosti ojej nestrannosti. Tým, že sa opakovane vyjadrovala negatívne aj o mojich odborných a morálnych kvalitách, nejaví sa v mojich očiach   sudkyňou   nestrannou   a   dôveryhodnou.   Dá   sa   dôvodne   očakávať,   že   na   svojich odmietavých   názoroch   a   postojoch   zotrvá   a   bude   rovnako   negatívne   pristupovať k hodnoteniu   mojej   osoby   aj   v   tomto   prípade.   Považujem   preto   jej   odmietnutie   pre predpojatosť za opodstatnené“.

5. Námietku predpojatosti vznesenú proti sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu odôvodnil navrhovateľ skutočnosťou, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi   IV.   senátu   ústavného   súdu „možno   mať   pochybnosť   aj   o   nezaujatosti   sudcu JUDr. Jána   Lubyho.   Tento   sudca   sa   bežne,   minimálne   v   rámci   plnenia   pracovných povinností   stýka   s   oboma   označenými   sudcami   senátu,   vníma   ich   postoje   k   subjektom zúčastneným v konaní, teda aj k mojej osobe, a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno   považovať   len   za   neutrálny,   či   spoločenský,   keď   jeho   povaha   sama   osebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

6. Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2012 predložila   podanie   navrhovateľa   podľa   §   28   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   o   a   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) I. senátu ústavného súdu na jeho prerokovanie a rozhodnutie.

II.

7. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr   na   začiatku   ústneho   pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na   neskoršie   vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

8. Podľa rozvrhu práce na rok 2012 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

9.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia   vo   veci.   Nestranný   súd   poskytuje   všetkým   účastníkom   konania   rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

10. Sudca Ladislav Orosz k námietke predpojatosti podanej navrhovateľom uviedol, že navrhovateľ odôvodňuje námietku zaujatosti podobne ako v iných veciach. Ďalej uviedol „podstata   jeho   argumentácie   spočíva   v   tvrdení,   že   som   sa   v   minulosti   (ako   poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 4915/2012 budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý ako štatutárny zástupca zastupuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených veciach som na   ním   uplatnené   námietky   predpojatosti   reagoval   svojimi   vyjadreniami,   na   ktoré v podrobnostiach odkazujem aj v tomto prípade...“

11.   Sudkyňa   Ľudmila   Gajdošíková   k   námietke   predpojatosti   vznesenej navrhovateľom uviedla, že „Ide o opakovane uplatňovanie dôvodu predpojatosti vznesenej JUDr.   Štefanom   Harabinom   voči   mojej   osobe...   Nazdávam   sa...   že   takto   formulovaná námietka   predpojatosti   nemá   opodstatnenosť...   osobne   som   sa   k   odborným   kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja   získal   tieto informácie a použil ich ako argument mojej predpojatosti voči jeho osobe...   Rovnako   neviem,   z akého   zdroja   získal   predseda   najvyššieho   súdu   v   súvislosti s rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 5/03 informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých členov   senátu...   Je   nepochopiteľné,   prečo   chápe   predseda   najvyššieho   súdu   využitie separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 4915/2012 ako členka IV. senátu   rozhodovať,   oznamujem,   že   námietku   predpojatosti   uplatnenú   predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“

12.   Sudca   Ján   Luby   k   námietke   vznesenej   navrhovateľom   vo   svojom   vyjadrení okrem iného uviedol: „... samotný kolegiálny vzťah vyplývajúci z funkcie sudcu, ktorý má byť v okolnostiach danej veci dôvodom na moje vylúčenie, nemôže podľa môjho názoru predstavovať relevantný dôvod na takýto postup a nemožno z neho bez ďalšieho vyvodiť, že by bol spôsobilý ovplyvniť moje nestranné rozhodovanie.“.

13.   Hoci   sa   úprava   vylúčenia   sudcu   v   základných   rysoch   zhoduje   s   úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je   ochrana   individuálnych   subjektívnych   práv   (tak   to   je   napr.   pri   abstraktnej   kontrole právnych   noriem),   alebo   (ii)   v   konaniach,   kde   je   postavenie   účastníka   konania   (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde). V okolnostiach danej veci navyše podpísaná osoba („v z. L.“) celkom zjavne nekorešponduje s osobou JUDr. Štefana Harabina.

14.   Po   preskúmaní   podnetu   navrhovateľa   I.   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde pod   sp.   zn.   Rvp   4915/2012.   Ústavný   súd   aj   v   iných   prípadoch   nepripustil   námietky navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011). Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 4915/2012.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012