znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 375/2010-11Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. M., K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného advokátkou JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením vyšetrovateľa Odboru boja proti korupcii Stred v Banskej Bystrici, Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky sp. zn. ČVS: PPZ-33/BPK-S-2009 z 18. mája 2010 v spojení s uznesením   Krajskej   prokuratúry   v   Bratislave   č.   k.   1 Kv 36/2009-117   zo 7.   júla   2010 a takto r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. M. o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 13. septembra 2010 doručená sťažnosť Ing. M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   vyšetrovateľa   Odboru   boja   proti korupcii Stred v Banskej Bystrici, Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru Slovenskej   republiky   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-33/BPK-S-2009   z 18.   mája   2010   (ďalej   aj „uznesenie vyšetrovateľa“) v spojení s uznesením Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. 1 Kv 36/2009-117 zo 7. júla 2010.

2.   Z obsahu   sťažovateľom   podanej   sťažnosti   vyplýva,   že   bol   uznesením vyšetrovateľa (sp. zn. ČVS: PPZ-33/BPK-S-2009 z 18. mája 2010) stíhaný pre obzvlášť závažný   zločin   podvodu.   Predmetné   uznesenie   sťažovateľ   napadol   sťažnosťou,   o ktorej rozhodla krajská prokuratúra uznesením č. k. 1 Kv 36/2009-117 zo 7. júla 2010 tak, že ju zamietla   ako   nedôvodnú.   Sťažovateľ   sa   s trestným   stíhaním   vedeným   proti   jeho   osobe nestotožňuje, pretože je podľa jeho názoru nevinný. Ako sám uvádza „Obvinenie... bolo vznesené na základe výpovedí spoluobvinených a svedkov a nimi predložených dokladov... tieto   obvinenia   nie   sú   podložené   žiadnymi   relevantnými   dôkazmi...   žiadna   výpoveď nenasvedčuje   tomu,   že   by   tento   skutok   spáchal   sťažovateľ   a v žiadnej   výpovedi   nie   je označený ako páchateľ... trestného činu.“. Postup prokurátora krajskej prokuratúry, ktorý v sťažovateľovej trestnej veci uviedol, že „... až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť vzneseného   obvinenia   postupne   odkrýva...   práve   dokazovaním.“,   považuje   za   ústavne neakceptovateľný. Podľa názoru sťažovateľa „... ak by takto mali postupovať orgány činné v trestnom   konaní   i v ostatných   prípadoch   a postupne   zisťovať   a odkrývať,   či   je   trestné stíhanie...   dôvodné   a oprávnené,   mohol   by   za   takýchto   okolností   byť   trestne   stíhaný a obvinený   bezdôvodne...   každý   nevinný   občan...,   čo   je... v rozpore   s ust.   čl.   6   ods.   1 dohovoru...“. V závere sťažovateľ zdôrazňuje, že „... vznesenie obvinenia je najdôležitejším procesným   úkonom   v začiatočnej   fáze   prípravného   konania   a pri   tomto   úkone   treba rešpektovať najmä článok 17 ods. 2 a čl. 49 ústavy... Preukázanie dostatočne odôvodneného záveru, že trestný čin spáchala určitá osoba, predpokladá zistenie takých presvedčivých dôkazov, ktoré umožnia dostatočne odôvodniť skutkový a právny záver na tento postup.“.

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol: „Základné práva sťažovateľa... podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru..., podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy... a čl. 49 Ústavy... boli uznesením Krajskej prokuratúry... zo dňa 7. 7. 2010 sp. zn. 1 Kv 36/2009-117 a uznesením Prezídia Policajného zboru..., sp. zn. ČVS: PPZ-33/BPK-S- 2009 zo dňa 18.5.2010 porušené.

Uznesenie Krajskej prokuratúry... sp. zn. 1 Kv 36/2009-117, sa zrušuje. Uznesenie Prezídia Policajného zboru... sp. zn. ČVS :PPZ-33/BPK-S-2009 zo dňa 18. 5. 2010 sa zrušuje.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 5000 EUR... Krajská prokuratúra... sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 300,57 EUR a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5000 EUR...“II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

6.   Podľa   čl.   17   ods.   2   ústavy   nikoho   nemožno   stíhať...   inak,   ako   z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 49 ústavy len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným   zákonom,   ktorý   rozhodne...   o   oprávnenosti   akéhokoľvek   trestného obvinenia proti nemu.

7. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho v sťažnosti označených práv (bod 1 a 3) došlo tým, že vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii prezídia Policajného zboru svojím uznesením   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-33/BPK-S-2009   z 18.   mája   2010   vzniesol   proti   nemu obvinenie pre trestnú činnosť kladenú mu za vinu a krajská prokuratúra tento jeho postup odobrila svojím uznesením č. k. 1 Kv 36/2009-117 zo 7. júla 2010, ktorým zamietla ním podanú sťažnosť ako nedôvodnú.

8. Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať samotnou materiálnou stránkou veci, je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a zároveň neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, sa ňou môže zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy,   resp.   podľa   § 49   zákona   o ústavnom   súde   ako prostriedku ochrany ústavou (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,   ale   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci   v rámci   im   zverených   kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal   popieranie   princípu subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   § 53   ods. 1   zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

9.   Ústavný   súd   v obdobných   prípadoch   opakovane   zdôraznil,   že   trestné   konanie od svojho   začiatku   až   po   jeho   koniec   je   procesom,   v ktorom   sa   v rámci   vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, I. ÚS 314/09). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho   povinnosťou   ako   súdneho   orgánu   ochrany   ústavnosti   zabezpečovať v rámci   svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich   z   medzinárodných   zmlúv,   ktorými   je   Slovenská   republika   viazaná.   Túto povinnosť   majú   aj   všeobecné   súdy   ako primárni   ochrancovia   ústavnosti   (napr. III. ÚS 79/02).

10.   Podľa   §   34   ods.   1   zákona   č. 301/2005   Z. z.   Trestného   poriadku   v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) môže obvinený... uvádzať okolnosti, navrhovať,   predkladať   a obstarávať   dôkazy   slúžiace   na   jeho   obhajobu,   robiť   návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom... Podľa § 34 ods.   4   Trestného   poriadku   sú   všetky   orgány   činné   v   trestnom   konaní   povinné   vždy obvineného   o   jeho   právach   poučiť   vrátane   významu   priznania   a   poskytnúť   mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

11.   Ďalšie   procesné   záruky   zabezpečujúce   zákonnosť   postupu   orgánov   činných v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) vyplývajú z príslušných ustanovení II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého oddielu (dozor prokurátora),   ako   aj   III.   časti   (súdne   konanie),   druhej   hlavy   (preskúmanie   a predbežné prejednanie   obžaloby),   prípadne   šiestej   hlavy   (odvolanie   a konanie   o ňom)   alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) Trestného poriadku.

12.   Taktiež   zákon   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov umožňuje   (§   31   a nasl.)   domáhať   sa   preskúmania   zákonnosti   napadnutého   rozhodnutia orgánu   verejnej   správy,   prokurátorov,   vyšetrovateľov,   policajných   orgánov   a   súdov v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu   vrátane   možnosti   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

13. Ústavný súd v okolnostiach danej veci predovšetkým konštatuje, že trestná vec sťažovateľa sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v tzv. predsúdnom štádiu trestného konania. Z toho vyplýva, že až po podaní obžaloby sa môže začať konanie pred   súdom.   V takomto   prípade   všeobecný   súd,   ktorému   bude   podaná   obžaloba,   bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť konania predchádzajúceho podaniu obžaloby, a to tiež so zreteľom na dodržanie základných práv a slobôd v prípravnom konaní. Všeobecný súd   má   podľa   Trestného   poriadku   aplikovateľného   na   tento   prípad   celý   rad   účinných procesných   nástrojov,   ako   zabezpečiť   nápravu   prípadného   porušenia   základných   práv a slobôd v prípravnom konaní, ak dospeje k záveru, že boli porušené.

14. Keďže po prípadnom podaní obžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci   sťažovateľa,   ako   aj   odvolací   súd   v prípade   podania   odvolania   boli   súdmi   s   plnou jurisdikciou,   v ktorých   právomoci   je   posúdenie   všetkých   relevantných   skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania, dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania ústavnej   sťažnosti   právoplatne   skončená,   k záveru   o nedostatku   jeho   právomoci   konať a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS   76/05).   Platná   právna   úprava   trestného   konania   umožňuje   sťažovateľovi   (ako obvinenému)   v ďalšom   priebehu   konania   v rámci   uplatnenia   práva   na   obhajobu   právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou   v dôsledku   nezákonného   postupu   vyšetrovateľa   (prípadne   prokurátora   okresnej prokuratúry) v jeho trestnej veci.

15.   Za   daných   okolností   nie   je   daný   ústavný   dôvod,   aby   ústavný   súd   vstupoval v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci   práva   na   obhajobu   argumentáciu   týkajúcu   sa   porušenia   jeho   základných   práv priamo   pred   súdom   prvého   stupňa   v rámci   konania   o merite   veci   a   následne   zákonom dovoleným   spôsobom   aj prostredníctvom   využitia   opravných   prostriedkov   v trestnom konaní.

16. Nevyužitie uvedených možností ochrany označeného práva sťažovateľa nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).

17. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného   zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 21. októbra 2010