znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 374/06-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   14. decembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. L., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. Š., B., vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom pod sp.   zn.   26   P   9/00   a postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní   vedenom pod sp. zn. 11 CoP 247/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. S. L. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. novembra 2006   doručené   podanie   JUDr.   S.   L.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P 9/00 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 CoP 247/06.

Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 18. 1. 2000 žiadal navrhovateľ JUDr. Ľ. L., B. proti sťažovateľke úpravu styku, zákaz styku, zníženie   výživného   a pravidelné   informovanie   o maloletom   synovi   (...).   O tomto   návrhu rozhodol Okresný súd rozsudkom sp. zn. 26 P 9/00-421 zo dňa 30. 5. 2006. Proti tomuto rozsudku   podal   navrhovateľ   v zákonnej   lehote   odvolanie   a Okresný   súd   postúpil   spis na Krajský súd v Bratislave na ďalšie konanie pod č. 11 Co P 247/06. (...)

Krajský súd v Bratislave doposiaľ vo veci nekonal a tak ani po viac ako šiestich rokoch nie je v predmetnej veci právoplatne rozhodnuté. (...)“

Vychádzajúc   z   uvedených   podstatných   skutočností   sťažovateľka   navrhla, aby ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal krajskému súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 CoP 247/2006 konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 166 000 Sk, ktoré je jej krajský súd povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   nálezu   a náhradu   trov   konania krajským súdom v lehote 15 dní od právoplatnosti nálezu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   132/03, I. ÚS 65/04).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P 9/00 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 CoP 247/06 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V petite   sťažnosti   sťažovateľka   uvádza   a   napáda   len   postup   krajského   súdu v citovanom konaní, z obsahu sťažnosti však vyplýva, že sťažovateľka napáda aj postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P 9/00.

Z obsahu sťažnosti a údajov zistených ústavným súdom na krajskom súde vyplýva, že   okresný   súd   vo   veci   rozhodol   rozsudkom   č.   k.   26   P   9/00-421   z 30.   mája   2006 a na základe   odvolania   otca   maloletého   JUDr.   Ľ.   L.   bol   spis   27.   júla   2006   predložený krajskému súdu   na rozhodnutie   o tomto   opravnom   prostriedku.   Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 9. novembra 2006.

1. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľky). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno považovať za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, I. ÚS 196/05, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02) a jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo   upovedomenia   o   inom   zásahu do   základných   práv   alebo   slobôd   sťažovateľky a nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na odmietnutie   sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (IV. ÚS 237/04).

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplynulo,   že   namietané   porušenie   základného   práva sťažovateľky   (ktorý   treba   považovať   za   iný   zásah),   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P 9/00 bolo ukončené vyhlásením rozsudku 30. mája 2006 a postúpením spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní 27. júla 2006.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že lehota stanovená pre toto konanie pred   ústavným   súdom   vo   vzťahu   k okresnému   súdu   sťažovateľke   nebola   zachovaná a bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podala sťažnosť ústavnému súdu (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde), a preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú.

2. K porušovaniu označených práv krajským súdom ústavný súd poukazuje na to, že spis bol predložený krajskému súdu 27. júla 2006 na rozhodnutie o odvolaní a sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 9. novembra 2006, t. j. tri mesiace od predloženia spisu krajskému súdu.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd   mohol   postup   krajského   súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2006