znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 373/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. M., CSc., B., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   2   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd rozhodnutiami   Daňového   úradu   Bratislava   III   č. 602/231/97283/2005/HV a č. 602/231/97290/2005/HV   z 10.   novembra   2005   a   Daňového   riaditeľstva   Slovenskej republiky   č.   I/222/13872-91409/2005/992205-r   a   č.   I/222/14220-93489/2005/992206-r z 2. januára 2006, namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej   republiky,   základných   práv   podľa   čl.   11   a čl.   36   Listiny   základných   práv a slobôd,   ako   aj   namietaného   porušenia   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 52/2008 z 30. septembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   P.   M.,   CSc., o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta 2010   doručená   sťažnosť   JUDr.   P.   M.,   CSc.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozhodnutiami Daňového úradu Bratislava III č. 602/231/97283/2005/HV a č. 602/231/97290/2005/HV z 10. novembra 2005 a Daňového riaditeľstva   Slovenskej republiky   č.   I/222/13872-91409/2005/992205-r a č.   I/222/14220-93489/2005/992206-r   z 2. januára   2006,   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu ochranu   podľa   čl. 46   ústavy,   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ústavy, základných   práv   podľa   čl.   11   a čl.   36   listiny,   ako   aj   porušenie   práva   podľa   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sžf 52/2008 z 30. septembra 2009.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie ním označených článkov ústavy a listiny rozhodnutiami menovaných správnych (daňových) orgánov a tiež namieta porušenie označených základných práv zaručených ústavou a listinou, ako aj práva zaručeného dodatkovým protokolom rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 52/2008 z 30. septembra 2009.

3. Pretože sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti podľa § 20 ods. 2 a § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), výzvou zo 14. septembra 2010 ho ústavný súd vyzval na predloženie splnomocnenia pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, kópií rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 S 36/2006 zo 4. marca 2008 a rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 52/2008 z 30.   septembra   2009   a sp.   zn.   1   Sdo/178/2009   zo   16.   júna   2010   v   lehote   10   dní   od doručenia   tejto   výzvy   a zároveň   ho   upozornil,   že   ak   nepredloží   splnomocnenie a požadované rozhodnutia všeobecných súdov v uvedenej lehote, ústavný súd môže jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

4. Na túto výzvu sťažovateľ reagoval podaním z 30. septembra 2010 doručeným ústavnému   súdu   5.   októbra   2010,   ku   ktorému   sťažovateľ   pripojil   fotokópiu   preukazu Slovenskej   advokátskej   komory   č.   5595   potvrdzujúceho,   že   je   členom   Slovenskej advokátskej   komory,   B.   Súčasne   predložil   fotokópie   rozsudku   krajského   súdu   č.   k. 2 S 36/2006-33   2   S   96/2006   zo   4.   marca   2008   a rozsudku   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 5 Sžf 52/2008 z 30. septembra 2009, ktoré boli opatrené doložkou právoplatnosti, podľa ktorej   tieto   rozhodnutia   nadobudli   právoplatnosť   2. decembra   2009.   Taktiež   predložil uznesenie   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   Sdo/178/2009   zo 16.   júna 2010,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 3. augusta 2010.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „svojím rozhodnutím – nálezom... vyslovil, že...   Daňový   úrad   Bratislava   III   paaktmi   (ničotnými   aktmi)   z   10.   novembra   2005 č. 602/231/97283/2005/HV a č. 602/231/97290/2005/HV a Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky   rozhodnutiami   z   2.   januára   2006   č.   I/222/13872-91409/2005/992205-r a č. I/222/14220-93489/2005/992206-r porušili čl. 2 ods. 2 Ústavy... a čl. 2 ods. 2 Listiny... Najvyšší   súd...   rozsudkom   z   30.   septembra   2009   sp.   zn.   5   Sžf   52/2008   porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy... a čl. 36 Listiny... základného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 a čl. 46 Ústavy..., čl. 11 a čl. 36 Listiny... a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru...   a preto kauzu vracia na ďalšie konanie...

priznal v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy... sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 1.000,- euro.“.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ aj napriek upozorneniu ústavného súdu, že v prípade   nepredloženia   splnomocnenia   môže   byť   jeho   sťažnosť   odmietnutá,   toto splnomocnenie v lehote stanovenej ústavným súdom nepredložil (zrejme dôvodiac tým, že on sám je ako advokát zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory oprávnený vykonávať advokátsku prax, a preto v konaní pred ústavným súdom nemusí byť zastúpený iným advokátom).

9. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred   ústavným   súdom.   Podľa   §   50   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b)   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

10. Z citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde (ani z iných jeho ustanovení) nevyplýva, že by sťažovateľ, ktorý je sám advokátom, nemusel byť v konaní pred ústavným súdom zastúpený iným advokátom, teda že by nemal povinnosť pripojiť k návrhu na začatie konania splnomocnenie na svoje zastupovanie iným advokátom.

11. Uvedený názor (bod 10) je v súlade so stabilnou rozhodovacou praxou ústavného súdu,   podľa   ktorej   „sa   povinnosť   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom vzťahuje aj na advokátov“. (Uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 311/05 z 9. novembra 2005   publikované   v Zbierke   nálezov   a uznesení   ústavného   súdu   pod   č.   107/2005) K podobným   záverom   dospel   ústavný   súd   aj   vo   svojich   ďalších   rozhodnutiach   –III. ÚS 37/02, III. ÚS 14/01, III. ÚS 102/01, I. ÚS 93/02, I. ÚS 125/03, II. ÚS 284/2010.

12.   Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   upozornil   sťažovateľa,   že   v   prípade nepredloženia splnomocnenia môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, a tiež vzhľadom na to, že   sťažovateľ   v   lehote   stanovenej   ústavným   súdom   a   ani   do   dňa   jej   predbežného prerokovania splnomocnenie pre advokáta na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom   nepredložil,   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   pri   jej   predbežnom   prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

13. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Podľa   §   32   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sa   k rozhodnutiu   pripája   odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2010